Abdülhamid I.

	Abdülhamid I.; عبد الحميد الاول
	27. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	21. január 1774 – 7. apríl 1789
Predchodca	Mustafa III.
Nástupca	Selim III.
Biografické údaje
Narodenie	20. marec 1725; Istanbul, Osmanská ríša
Úmrtie	7. apríl 1789 (64 rokov); Istanbul, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Ayşe Kadın, Ruhşah Kadın, Hümaşah Kadın, Sineperver Sultán, Binnaz Kadın, Mehtabe Kadın, Mutebere Kadın, Şebsefa Kadın, Nakşidil Sultan
Potomstvo	Mal 23 detí, z toho 2 budúcich sultánov:; Mustafa IV.; Mahmud II.
Otec	Ahmed III.
Matka	Şermi Kadın
Odkazy
	Abdülhamid I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Abdülhamid I. (osm. tur. عبد الحميد اول‎, `Abdü’l-Ḥamīd-i evvel, mod. tur. Birinci Abdülhamit; * 20. marec 1725, Istanbul, Osmanská ríša – † 7. apríl 1789, tamže) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1774 až 1789.

Mladosť

Narodil sa 20. marca 1725 v Konštantínopole. Bol mladším synom sultána Ahmeda III. (vládol 1703-1730) a jeho konkubíny Şermi Kadın.^[1] Ahmed III. abdikoval v prospech jeho synovca Mahmuda I., ktorého nástupcom bol jeho brat Osman III., a Osmanov nástupca bol Ahmedov starší syn Mustafa III. Ako potenciálny nástupca trón bol Abdülhamid spolu so svojimi bratrancami a staršími bratmi uväznený, ako bolo zvykom. Počas tohto obdobia získal vzdelanie od svojej matky Rabie Şermi, ktorá ho učila históriu a kaligrafiu.

Vláda

Nástup na trón

V deň Mustafovej smrti 21. januára 1774 nastúpil Abdülhamid na trón. Nasledujúci deň sa konal pohrebný sprievod Mustafu III. Nový sultán poslal veľkovezírovi a Serdar-ı Ekrem Muhsinzade Mehmedovi Pašovi list na front, v ktorom ich informoval, aby pokračovali vo svojej práci.

Vláda

Abdülhamidové dlhé uväznenie ho nechalo ľahostajným k štátnym záležitostiam a k poddaným. Napriek tomu bol svojou povahou veľmi náboženský a pacifistický. Pri jeho nástupe na trón bol finančný stav štátnej pokladnice taký, že zvyčajne nebolo možné zaplatiť odmeny janičiarským spolkom.

Abdülhamid sa teda snažil reformovať ozbrojené sily ríše. Vymenoval janičiarský zbor a pokúsil sa ho zreformovať, tak ako aj námorníctvo. Založil nový delostrelecký zbor.

Abdülhamid sa pokúsil posilniť osmanskú vládu nad Sýriou, Egyptom a Irakom.^[2] Mierne úspechy proti povstaniam v Sýrii a v Morei však nemohli kompenzovať stratu krymského polostrova, ktorý sa v roku 1774 stal nominálne nezávislým, avšak v skutočnosti ho teraz ovládalo Rusko.

Rusko opakovane využívalo svoju pozíciu ochrancu východných kresťanov, aby napádalo Osmanskú ríšu. Nakoniec Osmani vyhlásili Rusku vojnu v roku 1787. Rakúsko sa čoskoro pripojilo k Rusku. V tejto vojne nakoniec vyhralo Rusko. Hovorí sa, že táto smutná porážka Abdülhamida zlomila, keďže zomrel o štyri mesiace neskôr.

Napriek jeho neúspechom bol považovaný za najláskavejšieho osmanského sultána. Osobne riadil hasičský zbor pri požiari v Istanbule v roku 1782. Ľudia ho obdivovali pre jeho náboženskú oddanosť a bol dokonca nazývaný Veli („svätý“). Taktiež načrtol reformnú politiku, dohliadal na vládu a spolupracoval so štátnikmi.

Osobný život

Bol skromným a náboženským sultánom.^[3] Je známe, že Abdülhamid I. mal rád svoje deti, zaujímal sa o rodinný život, strávil letné mesiace v Karaağaçi, Beşiktaşi so svojimi manželkami, dcérami a synmi.

Architektúra

Medzi dielami, ktoré boli v Istanbule vybudované za vlády Abdülhamida I., bol napríklad Hamidiye İrem. Fontána, ktorá komplex dopĺňala, bola presunutá do Sogukcesrne.

Smrť

Abdülhamid zomrel 7. apríla 1789 ako šesťdesiatštyri ročný v Istanbule. Bol pochovaný v Bahcekapi, hrobke, ktorú si postavil pre seba.

Arabské kone choval s veľkou vášňou. Jedno plemeno bolo pomenované „Küheylan Abdülhamid“, podľa neho.

Rodina

Konkubíny

Abdülhamid mal deväť konkubín:

Ayşe Kadın
Ruhşah Kadın
Hümaşah Kadın
Sineperver Sultán
Binnaz Kadın
Mehtabe Kadın
Mutebere Kadın
Şebsefa Kadın
Nakşidil Sultán

Synovia

Abdülhamid mal desať synov:

Mustafa IV. (vládol 1807 - 1808), s Sineperver
Mahmud II. (vládol 1808 - 1839), s Nakşidil
Şehzade Sultan Abdullah (* 10. január 1776 – † 10. január 1776)
Şehzade Sultan Mehmed (* 22. august 1776 – † 3. február 1781), s Hümaşah
Şehzade Sultan Ahmed (* 12. december 1776 – † 18. december 1778), s Sineperver
Şehzade Sultan Abdurrahman (* 31. júl 1777 – † 2. august 1777)
Şehzade Sultan Süleyman (* 13. marec 1779 – † 19. január 1786), s Mutebere
Şehzade Sultan Abdülaziz (* 19. august 1779 – † 19. august 1779), s Ruhşah
Şehzade Sultan Mehmed Nusret (* 20. september 1782 – † 23. október 1785), s Şebsafa
Şehzade Sultan Seyfullah Murad (* 22. október 1783 – † 21. január 1786), s Nakşidil

Dcéry

Abdülhamid mal dvanásť dcér:

Hatice Sultán
Ayşe Sultán
Esma Sultán
Rabia Sultán
Aynişah Sultán
Melikşah Sultán
Rabia Sultán
Fatma Sultán
Alemşah Sultán
Saliha Sultán
Emine Sultán
Hibetullah Sultán

Adoptívna dcéra:

Abdülhamid si adoptoval dcéru, keď bol ešte princ:

Ayşe Dürrüşehvar Hanım

Referencie

↑ HALIL, İNALCIK. Osmanlı Padişahı. Ankara Üniversitesi SBF Dergisi, 1958, roč. 13, čís. 4, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 0378-2921. DOI: 10.1501/sbfder_0000000427.
↑ The new encyclopaedia Britannica.. Chicago, Ill. : [s.n.]. (15th ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-59339-837-8.
↑ SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.

Zdroj

Abdülhamid I. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 20.

[1] HALIL, İNALCIK. Osmanlı Padişahı. Ankara Üniversitesi SBF Dergisi, 1958, roč. 13, čís. 4, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 0378-2921. DOI: 10.1501/sbfder_0000000427.

[2] The new encyclopaedia Britannica.. Chicago, Ill. : [s.n.]. (15th ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-59339-837-8.

[3] SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.

[1]

[2]

[3]