Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša
| Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša كپرولى زاده فاضل احمد پاشا | ||||||||
 | ||||||||
| 94. veľkovezír Osmanskej ríše | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 31. október 1661 – 3. november 1676 | ||||||||
| Panovník | Mehmed IV. | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1631 Köprülü, Osmanská ríša (dnešné Severné Macedónsko) | |||||||
| Úmrtie | 3. november 1676 (40 alebo 41 rokov) Konštantínopol, Osmanská ríša (dnešné Turecko) | |||||||
| Národnosť | albánska | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Rodičia | Köprülü Mehmed Paša | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša (multimediálne súbory) | |||||||
Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša, niekedy známy len ako Ahmed Köprülü, (* 1635 – † 3. november 1676) bol osmanský šľachtic, štátnik a generál, člen rodu Köprülüovcov albánskeho pôvodu, z ktorej pochádzalo šesť veľkovezírov. V rokoch 1661 – zastával úrad veľkovezíra Osmanskej ríše.
Život
Köprülüzade sa narodil ako Ahmed Köprülü v roku 1631 v meste Köprülü (dnes Veles v Severnom Macedónsku) v európskej časti Osmanskej ríše ako najstarší syn Köprülü Mehmed Pašu. Jeho otec mal v čase jeho narodenia už približne 57 rokov.[1] V roku 1656 sa v čase vnútropolitickej krízy stal Ahmedov otec Mehmed veľkovezírom. Mladý Ahmed sa aj vďaka postaveniu otca stal už v mladom veku významným regionálnym politikom. V rokoch 1659 – 1660 bol guvernér ejáletu Erzurum, v rokoch 1660 – 1661 guvernérom Damasku.
Úrad veľkovezíra
Po smrti jeho otca 31. októbra 1661 zdedil po ňom funkciu veľkovezíra. Prezývku Fazıl (múdry) získal vďaka zníženiu daní a podpore vzdelávania. Na druhú stranu bol krutým vodcom vo vojnách. Viedol osmanskú armádu počas Rakúsko-tureckej vojny. V septembri 1663 dobyl Nové Zámky a v júli 1664 zničil pevnosť Nový Zrín na okraji Chorvátskeho kráľovstva, v oboch prípadoch po viac než mesačnom obliehaní. Následne však s Habsburgovcami prehral pri Svätom Gottarde a v auguste 1664 podpísal vo Vašvári pre Osmanov priaznivú mierovú zmluvu.
Po svojich sľuboch sa sústredil na Krétsku vojnu a v roku 1669 dobyl krétske hlavné mesto Candiu, vtedy patriace Benátskej republike. Po skončení Poľsko-tureckej vojny podpísal s Poľsko-litovskou úniou zmluvu z Buchachu (1672) a následne zo Żurawna (1676), ktorými Osmanská ríša získala región Podolia, hoci po Żurawne získala Únia asi tretinu území naspäť. Počas jeho vlády sa úrad veľkovezíra dostal v Osmanskej ríši na výslnie a dosahoval väčší význam než samotný sultánsky úrad.[2]
Vtedajší európski pozorovatelia často poukazovali na ateistické tendencie vnútorného kruhu dvoranov Fazıla Ahmeda, a obzvlášť na ateizmus Ahmeda samotného. Jeho presné náboženské postoje však zostávajú neznáme.[3]
Fazıl Ahmed Pasha zomrel v Istanbule 3. novembra 1676 vo veku iba 40-41 rokov na komplikácie vyplývajúce od jeho životného štýlu závislosti na pití alkoholu.[4]
Referencie
- ↑ Köprülü Fazıl Ahmed Paşa [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-12-21]. Dostupné online.
- ↑ YILMAZ, Yasir. Grand vizieral authority revisited: Köprülüs’ legacy and Kara Mustafa Paşa [online]. Mediterranean Historical Review, Volume 31, 2016 - Issue 1, 2016, [cit. 2020-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ WURM, Heidrun. Freiburg im Breisgau : Klaus Schwarz Verlag. S. 52. (po nemecky)
- ↑ FINKEL, Caroline. Osman's Dream: The Story of the Ottoman Empire, 1300-1923. New York : Basic Books. ISBN 978-0-465-02396-7. S. 278, 281 (po anglicky).