Preskočiť na obsah

Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša
كپرولى زاده فاضل احمد پاشا
Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša
94. veľkovezír Osmanskej ríše
V úrade
31. október 1661 – 3. november 1676
PanovníkMehmed IV.
Predchodca Köprülü Mehmed Paša Kara Mustafa Paša Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1631
Köprülü, Osmanská ríša (dnešné Severné Macedónsko)
Úmrtie3. november 1676 (40 alebo 41 rokov)
Konštantínopol, Osmanská ríša (dnešné Turecko)
Národnosťalbánska
Rodina
RodičiaKöprülü Mehmed Paša
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKöprülüzade Fazıl Ahmed Paša
(multimediálne súbory)

Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša, niekedy známy len ako Ahmed Köprülü, (* 1635 – † 3. november 1676) bol osmanský šľachtic, štátnik a generál, člen rodu Köprülüovcov albánskeho pôvodu, z ktorej pochádzalo šesť veľkovezírov. V rokoch 1661 – zastával úrad veľkovezíra Osmanskej ríše.

Köprülüzade sa narodil ako Ahmed Köprülü v roku 1631 v meste Köprülü (dnes Veles v Severnom Macedónsku) v európskej časti Osmanskej ríše ako najstarší syn Köprülü Mehmed Pašu. Jeho otec mal v čase jeho narodenia už približne 57 rokov.[1] V roku 1656 sa v čase vnútropolitickej krízy stal Ahmedov otec Mehmed veľkovezírom. Mladý Ahmed sa aj vďaka postaveniu otca stal už v mladom veku významným regionálnym politikom. V rokoch 1659 – 1660 bol guvernér ejáletu Erzurum, v rokoch 1660 – 1661 guvernérom Damasku.

Úrad veľkovezíra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti jeho otca 31. októbra 1661 zdedil po ňom funkciu veľkovezíra. Prezývku Fazıl (múdry) získal vďaka zníženiu daní a podpore vzdelávania. Na druhú stranu bol krutým vodcom vo vojnách. Viedol osmanskú armádu počas Rakúsko-tureckej vojny. V septembri 1663 dobyl Nové Zámky a v júli 1664 zničil pevnosť Nový Zrín na okraji Chorvátskeho kráľovstva, v oboch prípadoch po viac než mesačnom obliehaní. Následne však s Habsburgovcami prehral pri Svätom Gottarde a v auguste 1664 podpísal vo Vašvári pre Osmanov priaznivú mierovú zmluvu.

Po svojich sľuboch sa sústredil na Krétsku vojnu a v roku 1669 dobyl krétske hlavné mesto Candiu, vtedy patriace Benátskej republike. Po skončení Poľsko-tureckej vojny podpísal s Poľsko-litovskou úniou zmluvu z Buchachu (1672) a následne zo Żurawna (1676), ktorými Osmanská ríša získala región Podolia, hoci po Żurawne získala Únia asi tretinu území naspäť. Počas jeho vlády sa úrad veľkovezíra dostal v Osmanskej ríši na výslnie a dosahoval väčší význam než samotný sultánsky úrad.[2]

Vtedajší európski pozorovatelia často poukazovali na ateistické tendencie vnútorného kruhu dvoranov Fazıla Ahmeda, a obzvlášť na ateizmus Ahmeda samotného. Jeho presné náboženské postoje však zostávajú neznáme.[3]

Fazıl Ahmed Pasha zomrel v Istanbule 3. novembra 1676 vo veku iba 40-41 rokov na komplikácie vyplývajúce od jeho životného štýlu závislosti na pití alkoholu.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Köprülü Fazıl Ahmed Paşa [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-12-21]. Dostupné online.
  2. YILMAZ, Yasir. Grand vizieral authority revisited: Köprülüs’ legacy and Kara Mustafa Paşa [online]. Mediterranean Historical Review, Volume 31, 2016 - Issue 1, 2016, [cit. 2020-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. WURM, Heidrun. Freiburg im Breisgau : Klaus Schwarz Verlag. S. 52. (po nemecky)
  4. FINKEL, Caroline. Osman's Dream: The Story of the Ottoman Empire, 1300-1923. New York : Basic Books. ISBN 978-0-465-02396-7. S. 278, 281 (po anglicky).