Kordaitotvaré
| Kordaitotvaré | |
 skamenený odtlačok kordaitu | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Cordaitales | |
| Synonymá | |
| Cordaitanthales, Cordaianthales | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kordaitotvaré (lat. Cordaitales alebo Cordai(t)anthales) je vyhynutý rad oddelenia borovicorasty (ihličnany). V niektorých (najmä starších) systémoch sa radí ako jediný rad oddelenia kordaitorasty (lat. Cordaitophyta) nahosemenných rastlín a/alebo jediný rad triedy kordaity (lat. Cordaitopsida alebo Cordai(t)anthopsida) nahosemenných rastlín; Němejc v minulosti kordaitotvaré radil do taxónu lyginodendrorasty.
Rad zahŕňa jedinú čeľaď kordaitovité (Cordaitaceae alebo Cordaitanthaceae).
Etymológia
Taxón je pomenovaný podľa českého mykológa a paleontológa Jozefa Cordu.
Vedecký názov je buď podľa rodu Cordaites (z toho je napr. Cordaitales) alebo podľa rodu Cordai(t)anthus (z toho napr. Cordai(t)anthales).
Znaky
Kordaitotvaré boli pomerne vysoké vetvené stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. Listy mali celistvé s rovnobežnou žilnatinou. Vytvárali jednopohlavné šištice. Samčie boli špirálovito usporiadané striedavo zo sterilných a plodných (fertilných) plodolistov. Peľ mal 1 alebo 2 vzdušné vaky a prenášal sa vetrom (vetroopelivosť). Samičie šištice boli zložené prevažne zo sterilných plodolistov, ktoré sa začali rozlišovať na podporné šupiny a semenné šupiny (podobne ako u borovicorastov). Iba na vrchole šištice bol jeden, alebo viac plodných plodolistov. Oplodnenie nastávalo pravdepodobne až na zemi po opade šištice.
Výskyt
Boli celosvetovo rozšírené vo vlhkých pralesoch karbónu a permu a spoluvytvárali čierne uhlie.
Vývojové vzťahy
Ide možno o predkov moderných borovicorastov. Podrobnosti o ich vývojových vzťahoch pozri v kapitole o vývojových vzťahoch v článku borovicorasty.
Systematika
Najznámejší rod je Cordaites. Ide o neprirodzený rod; prísne vzaté je to len označenie listov kordaitotvarých, ale bežne sa používa aj ako nejasné rodové označenie pre celú rastlinu. Aj ďalšie rody sú neprirodzené, lebo sú určované najmä podľa tvaru - napr. rod Cordaianthus (=Cordaitanthus) je prísne vzaté označenie šíštíc, rod Amelyon je prísne vzaté označenie dreva koreňov, a rody Cordaicarpus, Cardiocarpus a Samaropsis sú prísne vzaté len označenia rôznych typov semien kordaitotvarých. Podľa určitých častí kmeňa resp. dreva sú pomenované rody Dadoxylon, Araucarioxylon, Mesoxylon, Premnoxylon, Cordaixylon, Pennsylvanioxylon a Artisia. Celkovo je známych okolo 40 takýchto (kvázi-)rodov kordaitotvarých. [1][2][3][4]
V minulosti sa pod kordaitotvaré zaraďovali popri čeľadi kordaitovité aj nasledujúce dve čeľade (resp. alternatívne sa obsah týchto čeľadí, teda rody, zaraďovali priamo do čeľade kordaitovité):
- čeľaď Pityaceae (t.j. rod Pitys) - jej obsah dnes patrí do radu lyginopterotvaré v užšom zmysle;
- čeľaď Poroxylaceae (t.j. rod Poroxylon) - jej obsah dnes patrí asi do oddelenia lyginodendrorasty.[5][2][4]
Obrázky
-
Rekonštrukcia možnej podoby kordaitov -
Predstava neskoroprvohornej vegetácie (zástupca kordaitov pod číslom 3) -
Skamenené drevo kordaitu
.jpg)
Zdroje
- ↑ Cordaites [online]. steurh.home.xs4all.nl, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b System of Embryophytes [online]. phytomorphology.org, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Cordaitales [online]. oxfordreference.com, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b H. N. Andrews. 1970. Index of Generic Names of Fossil Plants, 1820-1965. Geological Survey Bulletin 1-354 citovaný in [1]
- ↑ BHATNAGAR, S. P.; MOITRA, Alok. Gymnosperms. [s.l.] : New Age International, 1996. 467 s. ISBN 978-81-224-0792-1. S. Chapter 11.