AMX International AMX

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
AMX
Italian Air Force AMX fighter.jpg
Taliansky AMX pristáva na základni Nellis (USA)
Typbojové lietadlo pre priamu podporu pozemných jednotiek
VýrobcaAMX International
Prvý let15. máj 1984
Zavedený1989
Charakterv službe
Hlavný používateľTalianske vzdušné sily
Brazílske vzdušné sily[1]
Výroba19861999
Vyrobených206
Cena za kus16.5 milióna USD (v roku 1999)[2]

AMX je jednomotorové podzvukové bojové lietadlo, určené na ničenie pozemných cieľov, pre priamu podporu pozemných jednotiek a prieskumné operácie. Vzniklo ako výsledok spolupráce dvoch talianskych spoločností, Aeritalia a Aermacchi, ku ktorým sa neskôr pridala brazílska firma Embraer.

Lietadlá AMX, známe v Taliansku ako A-11 Ghibli, by mali slúžiť v talianskom letectve spolu so strojmi Tornado, až kým ich nenahradia stíhačky F-35.

V Brazílii dostali tieto stroje označenie A-1 a mali by byť vo výzbroji brazílskych vzdušných síl až do roku 2032.[3]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo AMX Brazílskych vzdušných síl

Koncom 70. rokov hľadalo talianske letectvo náhradu za lietadlá G.91 a F-104 Starfighter . Štátna spoločnosť Aeritalia vypracovala už v roku 1973 štúdie nového lietadla, ktoré by nahradilo G.91 (verzie R a Y). Výsledkom jednej zo štúdií bol návrh lietadla G.291, ktoré bolo v podstate modifikáciou G.91, vyznačujúcou sa väčšími krídlami a schopnosťou uniesť viac výzbroje.

Spoločnosť Aermacchi prejavila taktiež záujem o vývoj ľahkého bojového lietadla, pričom mala v tej dobe veľmi dobrú pozíciu na medzinárodnom trhu, keďže vyviezla do trinástich krajín sveta už viac ako 760 prúdových cvičných lietadiel MB-326. V roku 1978 bol spustený program vývoja nového lietadla pod názvom AMX, na ktorom začali pracovať obe talianske spoločnosti. Prvé dve písmená v názve AMX reprezentujú obe letecké firmy, participujúce na programe (Aeritalia and aerMacchi), a písmeno X poukazuje na experimentálny charakter programu. V roku 1981 sa k spoločnostiam Aeritalia a Aermacchi pridala i brazílska firma Embraer a vzniká tak spoločný podnik AMX International. Na základe podpísanej zmluvy bolo prerozdelenie nákladov a výroby nasledovné: 46,7% podiel pre spoločnosť Aeritalia, 23,6% pre firmu Aermacchi a 29,7% podiel pre brazílsky Embraer. Lietadlo bolo rozdelené do sekcií, pričom zodpovednosť za projekt a výrobu jednotlivých častí bola priradená nasledovne:

  • Aeritalia: centrálna časť trupu, smerové kormidlo a kýl, komponenty z uhlíkových vlákien pre krídla a chvost,
  • Embraer: krídelká a výškové kormidlo, vstupy vzduchu, pylóny, podvozok, palivové nádrže a inštalácia brazílskej verzie kanónu,
  • Aermacchi: predná a zadná časť trupu.

Prototyp AMX A-1, riadený testovacím pilotom Manliom Quarantellim, sa vzniesol prvýkrát k oblohe 15. mája 1984. Tento prototyp absolvoval iba päť letov, keďže 1. júna 1984 došlo k zlyhaniu motora a lietadlo náhle stratilo výšku. Manlio Quarantelli, ktorý sedel v kokpite stroja aj tentokrát, sa snažil nasmerovať lietadlo do oblasti, kde by neohrozil životy ľudí. Pokúsil sa núdzovo pristáť na poli a následne po tvrdom dosadnutí katapultovať. Pri tom však utrpel rozsiahle zranenia, na následky ktorých 19. augusta zomiera.[4] Testovací program bol obnovený 19. novembra 1984, keď vzlietol Egidio Nappi s druhým prototypom. Celkovo bolo pre potreby testovania vyrobených šesť jednomiestnych prototypov. Prvé sériovo vyrobené lietadlá boli zaradené do služby v talianskom letectve v roku 1989 a v Brazílskych vzdušných silách o rok neskôr.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo AMX Talianskych vzdušných síl
Spodný pohľad na dvojicu letiacich AMX

AMX je hornoplošník, ktorého krídla majú rozpätie 8,87 m a šípovitosť 27,5o. Prívody vzduchu do motora sú umiestnené v hornej polovici trupu, hneď za kokpitom. Lietadlo je poháňané jedným prúdovým motorom Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN. Motory Spey boli vyrábané vo viacerých verziách a niektoré z nich zabezpečujú pohon napr. stíhacích lietadiel F-4K Phantom (RB.168-15R) alebo JH-7 (WS-9, produkovaný v Číne na základe licencie). AMX dokáže vo výške 10 975 m vyvinúť rýchlosť do 1 053 km/h. Bojový rádius lietadla, vyzbrojeného štyrmi bombami Mk 82 alebo dvomi Mk 83, je 890 km. S dvomi prídavnými palivovými nádržami má AMX maximálny dolet 3 150 km. Ten môže byť ešte predĺžený vďaka nástavcu pre tankovanie za letu, nachádzajúcemu sa na pravej časti trupu, hneď pod kabínou pilota.

Z kokpitu, ktorý je uzavretý jednodielnym prekrytom, má pilot výborný výhľad. Pretlaková kabína s klimatizáciou je vybavená vystreľovacím sedadlom Mark 10L od firmy Martin-Baker. Prístrojový panel je kompatibilný s okuliarmi nočného videnia. Komunikačný systém pracuje vo VHF a UHF pásme.

Jednou z hlavných charakteristík AMX je, že všetky elektrické, hydraulické a avionické systémy sú zdvojené pre prípad, že by niektorý z nich zlyhal.

Talianske A-11 Ghibli sú vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom EL/M-2001B, ktorý vyvinula izraelská spoločnosť ELTA. Zmodernizované brazílske A-1M majú rádiolokátor SCP/01, ktorý má v režime vzduch-zem dosah 80 km. V obmedzenej miere dokáže pracovať aj režime vzduch-vzduch, pričom je schopný sledovať vzdušné ciele na vzdialenosť 18 km.

Základnú výzbroj talianskych strojov predstavuje jeden 6-hlavňový rotačný guľomet M61A1 Vulcan kalibru 20 mm, zatiaľ čo brazílske AMX sú vybavené dvomi kanónmi DEFA kalibru 30 mm. Protilietadlovú výzbroj zastupujú infračervené rakety krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder alebo MAA-1 Piranha, ktoré sú nesené na koncoch krídel. Primárnou úlohou lietadiel je ničenie pozemných cieľov a blízka podpora pozemných jednotiek, preto má AMX integrovanú širokú škálu riadených striel a bômb. Lietadlo môže niesť 3 protilodné rakety AS.34 Kormoran, ktoré majú integrované aj stíhačky Tornado IDS. Ďalšou protilodnou strelou z arzenálu AMX je francúzska AM39 Exocet, ktorá počas vojny o Falklandy potopila torpédoborec HMS Sheffield. Koncom roka 2012 prebiehala integrácia protiradarovej strely MAR-1 do brazílskych AMX a v nasledujúcom roku mala začať sériová výroba pre brazílske letectvo.[5] Okrem rakiet môže byť lietadlo vyzbrojené klasickými voľne padajúcimi bombami (napr. Mk 82 a Mk 83), laserom navádzanými bombami Paveway II alebo satelitom navádzanými bombami brazílskej proveniencie SMKB-82/SMKB-83.

Pre svoju vlastnú ochranu sú lietadlá vybavené výmetnicami klamných cieľov.

Modernizácia AMX Brazílskych vzdušných síl[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2004 podpísalo brazílske letectvo zmluvu s firmou Embraer na modernizáciu 53 lietadiel, označených ako A-1A (jednomiestne) a A-1B (dvojmiestne). Vrámci tejto modernizácie získali AMX tri nové viacúčelové farebné displeje, head-up displej (HUD), prilbu s integrovaným displejom, nový radar, radarový výstražný prijímač, infračervený senzor (FLIR), laserový značkovač pozemných cieľov, dátovú linku, nový komunikačný a navigačný systém.

Modernizácia AMX Talianskych vzdušných síl[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2005 podpísalo talianske letectvo so spoločnosťou Alenia Aeronautica zmluvu na modernizáciu 55 lietadiel. Prvý modernizovaný AMX bol dodaný Talianskym vzdušným silám v marci 2007. Takto vylepšené stroje boli vybavené novou avionikou vrátane inerciálneho a GPS navigačného systému, novými komunikačnými systémami, identifikačným systémom "priateľ alebo nepriateľ" (IFF), novými displejmi a bombami s GPS navádzaním série JDAM.[6]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

AMX na leteckej show Royal International Air Tattoo 2008

Vojna v Juhoslávii[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 24. marca 1999 vyčlenili Talianske vzdušné sily 42 lietadiel AMX pre operácie NATO na Balkáne. Počas prvého náletu vzlietli dve z týchto talianskych útočných lietadiel a zničili niekoľko útvarov srbskej protivzdušnej obrany. Pri nálete použili 227 kg bomby Mk 82, vybavené izraelským systémom Opher, ktorý premenil túto „hlúpu“ muníciu na riadené bomby s infračerveným navádzaním. Celkovo zhodili stroje AMX počas tejto kampane 463 klasických voľne padajúcich bômb Mk 82 a 39 bômb navádzaných systémom Opher. Popri tom vykonali štyri prieskumné misie.[7]

Vojna v Líbyi[upraviť | upraviť zdroj]

Počas intervencie v Líbyi boli lietadlá AMX spolu s so strojmi Tornado IDS a AV-8B nasadené nielen na prieskumné operácie, ale aj na útoky proti pozemným cieľom. AMX počas 150 misií strávili vo vzduchu celkovo 550 hodín a zhodili 128 bômb.[8] Prieskumné operácie sa pre AMX začali 10. augusta 2011 a spolu s Tornadami vyhotovili celkovo 340000 snímkov vo vysokom rozlíšení.[9]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Taliansko Taliansko

Talianske vzdušné sily: k decembru 2015 disponovali 52 lietadlami AMX.

Brazília Brazília

Brazílske vzdušné sily: k decembru 2015 mali 55 strojov AMX.[10]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

AMX (AERITALIA, AERMACCHI, EMBRAER).png
M61A1 Vulcan predstavuje kanónovú výzbroj talianskych AMX
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 13,23 m
  • Rozpätie: 8,87 m
  • Výška: 4,55 m
  • Nosná plocha: 21 m²[11]
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 730 kg
  • Vzletová hmotnosť: 10 750 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 13 000 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 053 km/h vo výške 10 975 m
  • Dolet:
    • Bojový: 890 km s výzbrojou s hmotnosťou 907 kg, 520 km s výzbrojou s hmotnosťou 2 720 kg
    • Preletový: 3 150 km s dvomi prídavnými palivovými nádržami s objemom 1000 l
  • Dostup: 13 000 m
  • Stúpavosť: 52 m/s
  • Plošné zaťaženie: 512 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0.47

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. AMX International AMX Light Strike / Advanced Trainer Aircraft (1989)
  2. Alenia/Aermacchi/Embraer AMX - Archived 02/2008
  3. The AMX International AMX takes flight
  4. IL SACRIFICIO DI MANLIO QUARANTELLI
  5. Brazilian air force official details missile developments
  6. AMX Fighter Bomber, Italy
  7. [ https://theaviationist.com/special-reports/ghiblis-over-the-boot-the-story-of-the-amx-in-the-aeronautica-militare-italiana/ Ghiblis over the boot: the story of the AMX in the Aeronautica Militare Italiana]
  8. MUELLER, Karl P.. Precision and Purpose: Airpower in the Libyan Civil War. [s.l.] : Rand Corporation, 2015. ISBN 978-0-8330-8793-5. S. 230. (Anglický)
  9. VINCENZO CAMPORINI, TOMMASO DE ZAN, ALESSANDRO MARRONE, MICHELE NONES, ALESSANDRO R UNGARO. The Role of Italian Fighter Aircraft in Crisis Management Operations. [s.l.] : Istituto Affari Internazionali (IAI), 2014. ISBN 0-8330-4096-0, 978-0-8330-4096-1. S. 58. (Anglický)
  10. World Air Forces 2016
  11. AMX International AMX
  12. Aeritalia-Embraer-Aermacchi AMX
  13. AMX

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]