Akritai

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Akritai (gr. ἀκρίται, sg. ἀκρίτης, akrites, iný prepis: akrités) je označenie používané v Byzantskej ríši pre vojenské jednotky a obyvateľstvo strážiace východné hranice pred moslimskými protivníkmi, vzťahuje sa prevažne na obdobie 9. – 11. storočia. Výraz akritai pochádzal zo slov akron či akra, čo môžno preložiť ako koniec/hranica. Termín nepodliehal striktnému technickému výkladu a používal sa voľne aj pre civilné obyvateľstvo žijúce na hraniciach ríše, či samostatne žijúce bojovné skupiny a ich vodcov. Za statky na ktorých akritai žili ríši neplatili žiadne dane, neskôr od vlády Komnénovcov navyše niektorí navyše vlastnili pronie a za správu a ochranu pozemkov dostávali od cisára žold.[1] Správy o taktike ich boja a fungovaní nachádzame v spise cisára Nikefora II. De velitatione bellica. Akritai si našli svoje uplatnenie aj v byzantskej kultúre, kde vystupovali vo viacerých literárnych dielach. Zrejme najznámejším je byzantský národný epos Digenis Akritas a cyklus akritských spevov baladického charakteru. Akritai v epose Digenis Akritas sa spájajú s konkrétnym územím pri rieke Eufrat. V neskoršom období Nikájskeho cisárstva akritai za žold chránili horské priesmyky v severozápadnej Anatólii pred rúmskymi Seldžukmi. Známy boli akritai aj v Bulharsku. Po protipalaiologovskom povstaní v roku 1261 boli akritai ako vojenská trieda rozpustení a boli začlenení do pravidelných vojsk.[2][3][4]

Podobná pohraničná stráž, limitanei, existovala v Rímskej a Byzantskej ríši už na prelome staroveku a stredoveku.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LAIOU, Angeliki E.. The Economic History of Byzantium (From the Seventh Through the Fifteenth Century). Washington D. C. : Dumbarton Oaks, 2002. 1205 s. Dostupné online. ISBN 978-0-88402-332-6. S. 1044. (po anglicky)
  2. AKRITAI In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 47. (po anglicky)
  3. Akritai. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 17.
  4. SHELDON, R.M.. Espionage in the Ancient World (An Annotated Bibliography of Books and Articles in Western Languages). Jefferson : McFarland & Company, 2015. 244 s. ISBN 978-1-4766-1099-3. S. 152. (po anglicky)
  5. limitanei In: BOHEC, Yann Le, et al. The Encyclopedia of the Roman Army, 3 Volume Set. Hoboken : John Wiley & Sons, 2015. 1176 s. ISBN 978-1-4051-7619-4. S. 587 – 589. (po anglicky)