Macedónska dynastia
O antických macedónskych vládcoch a dynastiách pozri Zoznam kráľov starovekej Macedónie.| Macedónska dynastia | |
| Krajina | Byzantská ríša |
|---|---|
| Tituly | byzantský cisár (autokrator) |
| Zakladateľ | Bazil I. |
| Nástup dynastie na trón | 867 |
| Zosadenie dynastie z trónu | (čiastočne de facto počas vlády nedynastických panovníkov) |
| Posledný panovník | Theodora |
| Rok zániku dynastie | 1056 |
_from_the_Chronikon_of_Ioannis_Skylitzes.jpg)
Macedónska dynastia (zriedkavejšie Macedónci[1]) bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 867 – 1056. K moci sa dostala prevratom Bazila I. voči Michalovi III. z Amorijskej dynastie. Pôvod rodu možno hľadať v Arménii, odkiaľ sa Bazilovi rodičia presťahovali do okolia Adrianopolu (dnešné Edirne), t. j. do niektorej z vtedajších thém Macedónia alebo Trákia. Podľa dobových historikov, napr. Fótia, bol rod spriaznený s Arsakovcami, pravdou však je, že Bazilovi rodičia boli prostí sedliaci. K Macedónskej dynastii sa radia aj nedynastickí vládcovia, ktorí sa do rodu priženili, alebo boli adoptovaní a vládli ako oficiálni spoluvládcovia, či regenti panovníkov Macedónskej dynastie. Významným prvkom obdobia vlády Macedónskej dynastie bola i vláda ženských panovníčok, sestier Zóé a Teodory. Obdobie vlády macedónskej dynastie býva označované aj ako obdobie macedónska renesancie. Počas jej vlády sa ríši podarilo úspešne odraziť útoky Arabov a znovuzískať rozsiahle územia v Anatólii, Arménsku a Sýrii a poraziť Bulharov i kyjevských nájazdníkov. Vrchol moci Byzantská ríša dosiahla za vlády Bazila II. Zánik vlády Macedónskej dynastie vrhol ríšu do chaosu, v ktorom sa na tróne vystriedali početní príslušníci byzantskej aristokracie. Ríša stratila v prospech Seldžukov Anatóliu a niektoré západné územia v prospech Normanov. Opätovná stabilita sa ríši vrátila až spolu s nástupom novej dynastie Komnénovcov.[2][3][4]
Vládnuci príslušníci rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam podľa informácií z:[3][5]
- Bazil I. (867 – 886) – moci sa ujal štátnym prevratom proti ceasarovi Bardovi a Michalovi III., zomrel pri love
- Lev VI. Múdry (či Filozof) (886 – 912) – oficiálne syn Bazila I., možno však syn Michala III. (jeho matkou bola Eudokia Ingerina, milenka Michala III.)
- Alexander III. (912 – 913) – syn Bazila I., tretí v poradí ak sa rátajú dvaja uzurpátori
- Konštantín VII. Porfyrogennétos (913 – 959) – syn Leva VI.
- Roman I. Lekapenos (919 – 944) – nedynastický, svokor Konštantína VII., zosadený
- Roman II. Porfyrogenétos (959 – 963) – syn Konštantína VII.
- Nikefor II. Fokas (963 – 969) – nedynastický, generál, manžel cisárovnej Theofanó, vdovy po Romanovi II., oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
- Ján I. Tzimiskes (969 – 976) – nedynastický, generál, usporiadal prevrat voči Nikeforovi II., milenec cisárovnej Theofanó, oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
- Bazil II. Bulharobijec (976 – 1025) – oficiálne vládol od roku 962, de facto od 976
- Konštantín VIII. (1025 – 1028) – oficiálne vládol spolu s Bazilom II. od roku 962, de facto sa však až do jeho smrti do vlády nezapájal
- Roman III. Argyros (1028 – 1034) – prvý manžel cisárovnej Zóé, zavraždený
- Michal IV. Paflagónsky (1034 – 1041) – druhý manžel cisárovnej Zóé
- Michal V. Kalafates (1041 – 1042) – synovec Michala IV., Zóéin adoptívny syn
- Theodora a Zóé (1042) – ako spoluvládkyne po ľudovom povstaní proti Michalovi V.
- Konštantín IX. Monomachos (1042 – 1055) – nedynastický, tretí manžel cisárovnej Zóé, oficiálne vládol spolu so sestrami
- Theodora (1055 – 1056)
Genealógia rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Nasledujúci rodokmeň zobrazuje rodinné vzťahy významnejších príslušníkov Macedónskej dynastie (vládcov) a ich manželov, či manželky. Rodokmeň nie je úplný. Genetické otcovstvo prvých dvoch synov Eudokie Ingeriny (Leva VI. a patriarchu Štefana I.) nie je isté, pretože Eudokia bola milenkou Michala III. Alexander je istým synom Bazila I. a Eudokie Ingeriny.
| Michal III. Opilec (Amorijský) byzantský cisár 842 – 867 | Eudokia Ingerina |  Bazil I. Macedónsky byzantský cisár 867 – 886 | Mária | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Roman I. Lekapenos byzantský cisár 920 – 944 | 1. Theofanó Martinakia 2. Zoe Zaoutzaina 3. Eudokia Bajana 4. Zoe Čiernooká | Lev VI. Múdry byzantský cisár 886 – 912 | Štefan I. konštantínopolský patriarcha 886 – 893 | Alexander byzantský cisár 912 – 913 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kryštof Lekapenos spolucisár 921 – 931 ∞ Sofia | Agáta ∞ Roman Argyros | Theofylakt konštantínopolský patriarcha 933 – 956 | Helena Lekapenová | Konštantín VII. (syn Zoe Karbonopsiny) byzantský cisár 913 – 959 | Anna (dcéra Zoe Zaoutzainy) ∞ Ľudovít III. Slepý provensálsky kráľ, lombardský kráľ Bosonovci | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| (Mária) Irena Lekapenová ∞ Peter I. bulharský kráľ 927 – 969 | Argyrovci | Nikeforos II. Fokas byzantský cisár 963 – 969 | Theofanó (Anastázia) cisárovná regentka | Roman II. byzantský cisár 959 – 963 | Theodora cisárovná manželka | Ján I. Tzimiskes byzantský cisár 969 – 976 | Karol Konštantín gróf z Vienne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pothos (alebo Eustathios) Argyros generál | Bazil II. Bulharobijec byzantský cisár 976 – 1025 | Konštantín VIII. byzantský cisár 1025 – 1028 ∞ Helena | Anna Porfyrogenéta ∞ Vladimír I. Veľký kyjevské veľkoknieža Rurikovci | Konštancia z Vienne ∞ Boson II. gróf z Arles | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Mária Argyrová ∞ Giovanni Orseolo dalmátske knieža | Bazil Argyros generál zo Sámu | ∞ 1. Roman III. byzantský cisár 1028 – 1034 | Zoe byzantská cisárovná 1028 – 1050 ∞ 2. Michal IV. Paflagónsky byzantský cisár 1034 – 1041 | ∞ 3. Konštantín IX. Monomachos byzantský cisár 1042 – 1056 | Helena Sklerová | Theodora byzantská cisárovná 1055 – 1056 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| (dcéra) ∞ Konštantín Diogenes | Michal V. (adoptovaný Zoe) byzantský cisár 1041 – 1042 | Anastázia Monomachová ∞ Vsevolod I. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Roman IV. Diogenes byzantský cisár 1068 – 1071 | Eudokia Makrembolitissa cisárovná manželka | Konštantín X. Dukas byzantský cisár 1059 – 1067 | Vladimír II. kyjevské veľkoknieža | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 80-10-00001-9. S. 174.
- ↑ MACEDÓNSKA DYNASTIA. In: BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 182.
- ↑ a b Makedonská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 296.
- ↑ KAZHDAN, Alexander P. MACEDONIAN DYNASTY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1262.
- ↑ Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 103 – 104.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam vládcov Byzantskej ríše
- Byzantská ríša za vlády macedónskej dynastia
- Byzantské umenie v macedónskom období
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Macedonian dynasty na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Genealógia rodu.