Roman II.
| Roman II. | |
| byzantský cisár | |
.png) Konštantín VII. a Roman II., zlatý solidus | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Macedónska dynastia |
| Panovanie | 959 – 963 |
| Korunovácia | 6. apríl 945 (ako spolucisár) |
| Predchodca | Konštantín VII. |
| Nástupca | Nikefor II. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II. |
| Narodenie | 939 Konštantínopol |
| Úmrtie | 15. marec 963 Konštantínopol |
| Vierovyznanie | ortodoxné kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka |
I. Bertha II. Theofanó |
| Potomstvo | |
| Otec | Konštantín VII. |
| Matka | Helena Lekapéna |
| Odkazy | |
 | Roman II. (multimediálne súbory na commons) |
Roman II. (starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II., nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol – † 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959 – 963.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Konštantín sa narodil v roku 939 ako syn byzantského cisára Konštantína VII. a cisárovnej Heleny Lekapény. Keďže sa narodil v purpurovej komnate cisárskeho paláca, patrí mu titul Porfyrogennétos. Už ako maloletý bol v septembri 944 cisárom Romanom I. Lekapénom zasnúbený[1]/oženený[2] s talianskou princeznou Berthou (Bertou, Eudokiou). Bertha však čoskoro v mladom veku zomrela. Roman si následne vynútil sobáš s krásnou, no neurodzenou Anastásiou, ktorá ako cisárovná prijala meno Theofanó, získala na dvore veľký vplyv.[1][2]
Za spolucisára bol Roman korunovaný už v roku 945, na trón ako samovládca nastúpil po smrti Konštantína VII. ako dvadsaťjeden ročný. Po nástupe na trón v roku 959 sa Roman zbavil niektorých dvoranov a radcov, a na Theofaninu žiadosť dokonca nechal svoju matku Helenu vykázať do kláštora.[1][2][3]
Sám sa o správu ríše veľmi nezaujímal. Vojenské záležitosti ponechal na vojenských generálov Nikefora a Leona Fókovcov, správu ríše riadil parakoimomenos Jozef Bringas. V roku 961 sa Nikeforovi podarilo znovu dobyť Krétu, ktorá bola pod moslimskou nadvládou. V roku 962 dobyť sa Nikeforovi podarilo získať hamdánovské hlavné mesto Aleppo.[1][2] Vydával zákony proti mocnej vrstve bohatých aristokratov (dynatoi) a pokúšal sa pred ich zásahmi ochrániť vojenské statky (stratiotika ktemata).[4]
Roman zomrel náhle v roku 963 zomrel. Zanechal po sebe dvoch maloletých synov Bazila II. a Konštantína VIII., ktorí boli ešte počas jeho života korunovaní za cisárov.[1][2] Na základe Skylitzovej kroniky existovali hypotézy, že bol otrávený svojou manželkou Theofanó[5], čo sa však dnes zdá málo pravdepodobné, pretože ich vzťahy sa zdali byť dobré a Theofanó len krátko pred Romanovou smrťou porodila ich tretie dieťa, princeznú Annu.[3] Moci sa po jeho smrti ujal Nikefor II., ktorý premohol v boji o moc eunucha Bringa a vzal si Theofanó za manželku.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 Romanos II. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 419.
- 1 2 3 4 5 6 ROMANOS II. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1806 – 1807. (po anglicky)
- 1 2 ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 172 – 175.
- 1 2 ROMAN II In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 344. (po anglicky)
- ↑ THEOPHANO In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2064. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman II.
Roman II. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Konštantín VII. |
cisár 945/959 – 963 |
Nástupca Nikefor II. |