Anály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anál)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kópia Fuldských análov v rukopisnej knihe z 11. storočia napísanej karolínskou minuskulou.

Anály[pozn 1] (sg. anál[pozn 2]) alebo letopisy (sg. letopis) sú stručné záznamy, v ktorých sú historické udalosti zaznamenávané v chronologickom slede, bez účelného roztriedenia a bez väčšieho zreteľa na ich vnútornej súvislosti.[5] Autor análov sa označuje ako analista alebo letopisec.

Anály predstavujú diela prvotného štádia historiografie. Prvé anály sa vyvinuli z historických nápisov v starovekom Oriente. V starovekom Ríme, odkiaľ pochádza ich pomenovanie, išlo pôvodne o zápisy vedené pontifom maximom, ktoré obsahovali mená konzulov, zoradené chronologicky, podľa ich funkčných období, doplnené o zmienky o najdôležitejších verejných udalostiach, ku ktorým za ich pôsobenia došlo (Annales maximi). Skrátenú verziu análov napísal na bielu tabuľku (tabula dealbata), ktorú verejne vystavil pred Regiou. Podľa Ciceróna sa táto prax viedla približne od roku 400 pred Kr. (skoršie záznamy zachytávali mýtické udalosti).[6]

V stredoveku sa zapisovali úmrtia pápežov, biskupov, panovníkov, vojnové udalosti do veľkonočných tabuliek. Tak vznikla forma análov, ktoré sa odpisovali a šírili prostredníctvom kláštorov, pričom sa pridávali vždy nové a nové záznamy. Jazykom stredovekých análov bola latinčina a boli prevažne anonymné. Forma analystických záznamov sa udržiava v Európe do 13. – 14. storočia, keď ich postupne nahradili kroniky. Najvýznamnejšie stredoveké anály sú Annales regni Francorum, na ktoré nadväzujú Fuldské anály. V oboch sú dôležité záznamy z dejín Veľkej Moravy[7].

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. lat. libri annales – ročné knihy („ročenky“),[1] resp. z lat. annales – chronologicky usporiadané zoznamy udalostí jednotlivých rokov („ročenky“), kronika, čo je pl. od lat. annalis – roku alebo rokov sa týkajúci, ročný.[2][3]str. lat. annales – anály, letopisy, kroniky, legendy.[4]
  2. Krátky slovník slovenského jazyka (2003), Slovník súčasného slovenského jazyka (2006), Veľký slovník cudzích slov (2008) i starší Slovník slovenského jazyka (Peciar) (1959) ho uvádzajú ako pomnožné substantívum. Tvar sg. existuje, ale používa sa zriedkavo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Králik, Ľubor (2015), „anály“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 44, ISBN 978-80-224-1493-7 
  2. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef (c1955), „annalis“, Latinsko-český slovník, A-K ([17.] vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 82 
  3. Špaňár, Július; Hrabovský, Jozef (2012), „annalis“, Latinsko-slovenský a slovensko-latinský slovník (8. vyd.), Bratislava: SPN – Mladé letá, str. 47, ISBN 978-80-10-02233-5 ; Špaňár, Július; Hrabovský, Jozef (2012), „anály“, Latinsko-slovenský a slovensko-latinský slovník (8. vyd.), Bratislava: SPN – Mladé letá, str. 671, ISBN 978-80-10-02233-5 ; Špaňár, Július; Hrabovský, Jozef (2012), „letopis“, Latinsko-slovenský a slovensko-latinský slovník (8. vyd.), Bratislava: SPN – Mladé letá, str. 820, ISBN 978-80-10-02233-5 
  4. Kuklica, Peter (2000), „annales“, Slovník stredovekej latinčiny (1. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 17, ISBN 80-08-01405-9 
  5. Paulička, Ivan; et al. (2002), „anály“, Všeobecný encyklopedický slovník, A – F (1. slov. vyd.), Praha: Ottovo nakladatelství, divize Cesty, str. 134, ISBN 8071816183 
  6. Rawson, Elizabeth; Frier, Bruce (1971), „Prodigy Lists and the Use of the Annales Maximi“, The Classical Quarterly 21 (1): 158-169, ´1971-05, https://www.jstor.org/stable/637829, dost. 2018-04-07 
  7. Okuliarová, M. Anály, Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, 21.07.2008, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.