Endre Szőnyi
| Endre Szőnyi rod. Endre Zapletal | |
| slovenský architekt | |
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Kúpalisko Eva, Piešťany |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 13. október 1885 |
| Jászberény, Rakúsko-Uhorsko | |
| Úmrtie | 23. august 1968 (82 rokov) |
| Bratislava, ČSSR | |
| Alma mater | Technikum des Kantons Zurich in Wintherthur – Fachschule für Bautechniker |
Endre Lipót Szőnyi alebo Andrej Leopold Szőnyi, narodený ako Endre Lipót Zapletal (Andrej Leopold Zapletal) (* 13. október 1885, Jászberény [1] – † 23. august 1968, Bratislava) bol slovenský architekt. Patrí medzi osobnosti slovenskej architektúry, ktorý svojou tvorbou a veľkým dielom značne prispel k vývoju hmotnej kultúry Slovenska.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo a štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa ako prvý z dvoch synov z Moravy pochádzajúceho Jozefa Zapletala a Emílie, rod. Reichovej. V rokoch 1891 – 1901 absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie. Otca – štátneho finančného úradníka často prekladali, preto ľudovú školu vychodil v maďarskom Monore, meštiansku v Budapešti a na obchodnej akadémii študoval v Bratislave.
Neskôr sa ho ujali strýko s tetou, bezdetní a hlavne solventní manželia žijúci vo Švajčiarsku. Preto v rokoch 1905 – 1905 študoval vysnívanú architektúru vo Winterthure a po získaní diplomu istý čas pracoval v zürišských projekčných kanceláriách. Strýko, sám staviteľ, ktorý mal projekčnú kanceláriu v Brne, rozpoznal jeho schopnosti a umožnil mu vzdelávať sa aj v Paríži, kde v rokoch 1910 – 1914 absolvoval študijný a pracovný pobyt. Študoval dejiny umenia.
I. svetová vojna v jeho živote[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1914 odišiel ilegálne z Paríža s dokumentmi svojho priateľa maliara W. Gimmyho, pretože mu ako rakúsko-uhorskému štátnemu príslušníkovi hrozilo internovanie. Cez prvú svetovú vojnu bojoval v Taliansku, kde bol zranený a na tieto následky trpel až do smrti. Po vojne mu udelili aj Rytierský kríž.
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1918 si s povolením úradov zmenil aj meno, zo Zapletala sa stal Szőnyi. Zložil v Budapešti predpísanú stavebnú skúšku a v Bratislave spolu si s Franzom Wimmerom otvorili projektovú kanceláriu. Svoje mimoriadne vzdelanie a skúsenosti uplatňoval v praxi. Významným ťažiskom Szőnyiho tvorby, okrem Bratislavy, boli najmä Piešťany, kde sú realizované mnohé jeho pozoruhodné diela. Vyprojektoval tu mnohé priemyselné, sociálne, obytné i administratívne budovy.
Szőnyi nebol len architektom. Bol dušou bratislavského umeleckého spolku Pressburger Kunstverein, redaktorom a vydavateľom časopisu pre umenie a architektúru FORUM. Neskôr pracoval v edičnej rade slovenských architektov, spolupracoval s časopismi Projekt a Výtvarný život.
V roku 1935 sa oženil s Annou Kulmannovou, vlastné deti nemali, dcéra Gizela (vydatá Gáboríková, publicistka), bola adoptívna, bola o mnoho rokov mladšou nevlastnou sestrou jeho manželky. V roku 1966 mu udelili titul zaslúžilý umelec za celoživotné dielo.
Zomrel v Bratislave 23. augusta 1968, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Diela[upraviť | upraviť zdroj]
Nezrealizované diela[upraviť | upraviť zdroj]
Návrh záhradného mesta na klimaticky optimálnom južnom svahu s 560 domami v bratislavskej Karlovej Vsi (1919 – 1920). Nový obsah tejto sídliskovej myšlienky sa odrážal v návrhu, ktorého iniciátorom bol dr. Ľudovít Kováts, lekár a člen bratislavskej mestskej rady. Vypracovaním plánov poverili Klaudia Madlmayra z Prahy, ktorý vytvoril kolektív, kde pozval bratislavských architektov A. Szőnyiho a F. Weinwurma. Návrh záhradného mesta v Bratislave sa len z časti podobal myšlienkam E. Howarda ( „Tomorrow“ (Zajtrajšok, 1898) a Garden – „Cities of tomorrow“ (Záhradné mestá zajtrajška, 1902). Komplexnosť základnej myšlienky obsahovala určité zárodky možnosti odstránenia katastrofálnych nedostatkov a následkov živelného narastania miest v kapitalizme. ) Tento návrh sa nerealizoval rovnako ako neskôr s Wimmerom vypracovaný návrh záhradného mesta Floreát v Piešťanoch (1933 – 1937) s viacerými typmi rodinných domov.
Zrealizované diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1920 - obytný dom mestských zamestnancov na Grösslingovej ulici v Bratislave
- 1921 - návrh vlastného domu na Kapitulskej ulici v Bratislave v prostredí historického jadra mesta
- 1922 - trojposchodový obytný dom pre justičných zamestnancov na rohu Palisád a Koreničovej 1942 - obytný dom na rohu ulice Fraňa Kráľa a Flöglova so zvláštnym členením štítu
- 1923 - veľký rodinný dom na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave
- 1924 - kino Atlon, prvé moderné kino v meste, (na námestí SNP) v Bratislave projektovaný spolu s Wimmerom.
- 1926 - v rámci prestavby kaviarne Berlin v Bratislave návrh interiéru cukrárne v bauhausovskom duchu.
- 1927 - s A. Rigelem spolupracoval na pomníku padlých v prvej svetovej vojne na Murmanovej výšine.
- 1927 - vila Anna v Piešťanoch.
- 1928 - realizovaná vila Riviéra na nábreží I. Kraska v Piešťanoch.
- 1928 - penzión Koss a hotel Cyril v Piešťanoch projektovaný s Wimmerom .
- 1928 - projekt tzv. Centrál pasáže v Bratislave. Spája dnešnú Laurinskú ulicu s priestorom pred Starou mestskou tržnicou na Námestí SNP.
- 1934 - projekt termálneho kúpaliska Eva v Piešťanoch, spolupráca s Wimmerom a Kolátorom.
- 1937 - termálne kúpalisko v Bojniciach, spolupráca s Wimmerom .
- 1938 - fara pri Kostole sv. Jána z Mathy a obchodný dom Palehner v Bratislave, spolupráca s Wimmerom.
- 1938–1953 - projektant Mlynov a pekární v Piešťanoch, ďalších 5 rokov tu pracoval ako investičný referent.
- 1958–1961 - projektant Združení mlynov a pekární v Bratislave.
Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- "Tak rástla Bratislava" - prvolezecky spracoval vývoj architektúry na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia.
- V roku 1931 začal vydávať časopis Fórum.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Borecká, Eva : Iná moderna. Architekt Franz Wimmer(1885 – 1953). Projekt č.6, 2006, str. 55 – 59.
- Borecká, Eva : Remeselné a výtvarné detaily v diele architektov Feanza Wimmera a Andreja Szonyiho.Projekt č.1, 2007,str. 71 – 73.
- Borecká, Eva : Regionálne odtiene klasickej moderny. Architektúra a urbanizmus, 2008, 1-2, str. 43 – 70.
- Borecká, Eva :Architekti Franz Wimmera a Endre Szonyi, 125 rokov od narodenia. Projekt č.2,2010, str. 80 – 83.
- Borecká, Eva : Franz Wimmer a Andrej Szonyi-architekti klasickej moderny.In : Pamiatky a múzeá, 2011, č.1, str. 34 – 39.
- Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007.
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
- Dulla M. a kol.: Majstri architektúry. Bratislava, Perfekt 2005.
- Kolektív autorov: Encyklopédia Slovenska V. zväzok. Bratislava, Veda 1981.
- Kolektív autorov: Architektúra na Slovensku, Stručné dejiny. Bratislava, Slovart 2005.
- Šlachta Š.: Neznámi známi. Bratislava, SAS 2004
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Diela Andreja Szőnyiho v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie