Angelión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Angelión (starogr. Ἀγγελίων) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.[1][2]

Angelión, syn Dionysa, bol žiakom sochárskych majstrov Dipoina a Skyllida a neskôr učiteľom Kallóna z Aiginy.[3][1] Činnosť tohto umelca neznámeho pôvodu datujú približne do 6. storočia pred Kr.[1] Grécky cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že spolu so svojim bratom Tektaiom zhotovili sochu boha Apolóna na ostrove Délos: „Angelión a Tektaios, synovia Dionysa, ktorí zhotovili pre Délčanov Apolóna, vytvorili na jeho ruky tri Charitky. Rovnaký počet týchto bohýň majú tiež Aténčania pri vchode na Akropolu; vykonávajú pri nich slávnosť verejnosti neprístupnú.[4]

Podobizeň tejto sochy bola zobrazená na aténskych bronzových minciach.[1][5] Na ostrove Délos boli objavené fragmentárne nápisy z neskorších storočí obsahujúci inventár chrámu, ktorý podľa znalcov pravdepodobne uvádzajú i túto sochu.[1][6] Podľa kresťanského spisovateľa Athénagora so svojim bratom zhotovil i sochu bohyne Artemis.[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Angelion [1]
  2. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 59. (po nemecky)
  3. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 193.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 245.
  5. Jane Ellen Harrison, Cambridge University Press, 2010, Themis: A Study of the Social Origins of Greek Religion, str. 389 [2]
  6. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 208.
  7. Athénagoras z Atén, Legatio pro Christianis, 14[3]