Anna Lacková
| Anna Lacková | |
| slovenská spisovateľka | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Anna Domková |
| Pseudonym | Anna Lacková-Zora Anna Lacková Zora Anna Zora Lacková Teta Zora Zora Zora Lacková |
| Narodenie | 7. august 1899 |
| Mošovce, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) | |
| Úmrtie | 8. september 1988 (89 rokov) |
| Myjava, ČSSR (dnes Slovensko) | |
| Manžel | Pavol Lacko |
| Deti | Rastislav Lacko Ján Lacko 1 dcéra |
| Dielo | |
| Debut | básnická zbierka Jarné spevy (1921) |
| Odkazy | |
 | Anna Lacková (multimediálne súbory na commons) |
Anna Lacková, rod. Domková (pseudonymy pozri nižšie; * 7. august 1899, Mošovce – † 8. september 1988, Myjava) bola slovenská spisovateľka a umelecká prekladateľka. Do roku 1919 pracovala ako banková úradníčka, následne pôsobila ako spisovateľka v slobodnom povolaní, pričom patrila aj k funkcionárkam spolku Živena.
Začínala básnickou tvorbou, no venovala sa predovšetkým tvorbe prózy so ženskou tematikou a literatúry pre deti a mládež. Po druhej svetovej vojne napísala historické romány Anička Jurkovičová (1948) a Z čírej lásky (1958) na motívy osudov štúrovcov.
Meno[upraviť | upraviť zdroj]
Anna Lacková, rodným priezviskom Domková, používala pseudonymy Anna Lacková-Zora[1], Anna Lacková Zora[2], Anna Zora Lacková[1][2], Teta Zora[1][2], Zora[1][2], Zora Lacková[1][2].
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v rodine roľníka a obchodníka Jána Domka a jeho manželky Márie, rod. Miškóciovej, ktorí mali okrem nej tri dcéry a dvoch synov. V rokoch 1902 – 1913 navštevovala ľudové školy v Mošovciach a v Brezovej pod Bradlom, v rokoch 1913 – 1915 študovala na meštianskej škole v Turčianskom Svätom Martine a v rokoch 1915 – 1917 na obchodnej škole v Písku v južných Čechách.[1]
Pôsobila ako banková úradníčka Myjavskej banky vo Veľkých Levároch (1917 – 1918) a v Myjave (1918 – 1919), kde následne žila ako spisovateľka v slobodnom povolaní, pričom pôsobila aj ako predsedníčka tunajšej organizácie spolku Živena. V roku 1954 sa presťahovala do Modry.[1]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1919[2] sa zosobášila s evanjelickým kňazom Pavlom Lackom (1882 – ?). Spolu mali synov Rastislava (1920 – 1986[3]), Jána (1925 – 1991[4]) a jednu dcéru.[1]
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé verše a prózu uverejnila v roku 1918 v Národných novinách, časopise Živena a iných časopisoch. Knižne debutovala básnickou zbierkou Jarné spevy (1921), v ktorej sa usilovala nadviazať na poéziu Pavla Országha Hviezdoslava a slovenskej básnickej moderny.[1][2] Na radu Eleny Šoltésovej sa preorientovala na prózu a literatúru pre deti a mládež.[1]
Jej medzivojnová tvorba sa vyznačovala didaktizmom, sentimentalizmom a dôrazom na citové problémy ženy, pričom ženskú tematiku spracovala v novelách Za cieľom života (1924), Obrázky zo starých časov (1925), umelecky náročnejších dievčenských románoch Zahodené diamanty (1928), Myšacia bundička (1938) a autobiograficky ladenej zbierky próz Pútnice idú žitím (1942).[1] V týchto dielach podáva obrazy dievčenského dospievania v konfliktoch života, ľahký sentimentálny tón preplieta jemnou iróniou.[2] Využívala v nich motívy lásky, ľúbostného trojuholníka, dobové chápanie ženskej emancipácie, ale vo svojich dielach tiež popisuje rozpory medzi dušou a telom, citmi a sexualitou, odkazuje často na mysticizmus, špiritizmus, teozofiu, Sigmunda Freuda, pričom jej hľadanie zmyslu života sa pre jej hrdinky často končí martýrskou identifikáciou s obetou Ježiša Krista.[chýba zdroj]
Detskému publiku venovala zbierku básní a rozprávok Konvalinky, kytka rozprávok a básničiek (1925), zbierku príležitostných rečňovaniek Sviatok slovenských detí (1932) a veselohru Čertík (1932). Preložila životopisné dielo nemeckého luteránskeho kňaza a náboženského spisovateľa Wilhelma Löheho Životopis jednej svätej služobnice Božej z kňazského stavu (1941).[1]
Po druhej svetovej vojne čiastočne prekonala literárny vplyv predošlej generácie ženských spisovateliek (Terézie Vansovej, E. Šoltésovej). V historických prózach spracovala osudy štúrovskej generácie, pričom sa zamerala na život Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky v románoch Anička Jurkovičová (1948) a Z čírej lásky (1958). V rukopise ostal jej román Horkou šupkou k sladkému jadru a memoáre Rozpomienky 1 – 2.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Poézia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1921 – Jarné spevy, zbierka básní
Próza[upraviť | upraviť zdroj]
- 1924 – Za cieľom života, novela
- 1925 – Obrázky zo starých časov, novela
- 1928 – Zahodené diamanty, román
- 1938 – Myšacia bundička. Povesť z našich časov, román
- 1942 – Pútnice idú žitím, zbierka piatich noviel
- 1948 – Anička Jurkovičová, román (pre televíziu ho spracoval jej syn, slovenský režisér Ján Lacko)
- 1958 – Z čírej lásky, román, voľné pokračovanie románu Anička Jurkovičová
Tvorba pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]
- 1925 – Konvalinky, kytka rozprávok a básničiek, zbierka básní a rozprávok
- 1932 – Sviatok slovenských detí, básne k rôznym sviatkom
- 1932 – Čertík, veselohra
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m „LACKOVÁ, Anna“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 587-588, ISBN 978-80-8149-011-8
- ↑ a b c d e f g h Rosenbaum, Karol, ed. (1984), „Anna LACKOVÁ“, Encyklopédia slovenských spisovateľov, 1. zväzok A-O (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 369
- ↑ „LACKO, Rastislav“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 585-586, ISBN 978-80-8149-011-8
- ↑ „LACKO, Ján“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 580-581, ISBN 978-80-8149-011-8
Odporúčaná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, K-M (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1979, str. 301
- Československý biografický slovník (1. vyd.), Praha: Academia, 1992, str. 396, ISBN 80-200-0443-2
- Brezina, Ján (1957), Slovenská poézia v revolučných rokoch 1917-1921 : (k ohlasom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v slovenskej poézii), Bratislava: Slovenská akadémia vied, str. 109-112
- Chrobák, Dobroslav, ed. (1936), Rukoväť dejín slovenskej literatúry (2., opr. a dopl. vyd.), Praha: L. Mazáč, str. 257-258
- Maťovčík, Augustín; Ďuranová, Ľudmila; Šourková, Anna a kol., edi. (2003), Lexikón slovenských žien ([1.] vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, str. 141-142, ISBN 80-89023-30-4
- Maťovčík, Augustín; Cabadaj, Peter; Parenička, Pavol (2008), Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. dopl., opr. a rozš. vyd.), Bratislava; Martin: Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, str. 280-281, ISBN 978-80-89222-48-3
- Mráz, A. (1931), „Romány a ich autori“, Slovenská prítomnosť literárna a umelecká (1. vyd.), Praha: L. Mazáč, str. 104
- Pišút, Milan (1982), „Doslov“, Anička Jurkovičová (2. preprac. vyd.), Bratislava: Slovenský spisovateľ, str. 347-351
- Sliacky, Ondrej, ed. (2005), Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (1. vyd.), Bratislava: Literárne informačné centrum, str. 196, ISBN 80-88878-97-7
- Slošiarová, Mária (2005), „Anna Lacková-Zora. Zo zbierok ALU SNK v Martine“, Knižnica : revue pre knihovníctvo a bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy a technológie, ochranu dokumentov, biografistiku, archív a múzeum knihy, knižnej grafiky a literárnych pamiatok (Martin: Slovenská národná knižnica) 6 (11): 36-42, https://www.snk.sk/images/snk/casopis_kniznica/2005/november/36.pdf, dost. 2023-05-05
- Tatár, Jozef (1999), Anna Lacková Zora 1899-1988, Mošovce: Doma