Anton Vrančič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Vrančič
kardinál Svätej rímskej cirkvi
ostrihomský arcibiskup
Anton Vrančič
kardinál – ornament
Anton Vrančič - štít erbu
Funkcie a tituly
ostrihomský arcibiskup
Predchodca Mikuláš Oláh Štefan Fejérkövy Nástupca
Biografické údaje
Narodenie29. máj 1504
Šibenik (dnešné Chorvátsko)
Úmrtie16. jún 1573 (69 rokov)
Prešov
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka8. december 1551 (47 rokov)
Mikuláš Oláh
Biskup
Konsekrácia21. september 1561 (57 rokov)
Kardinál
Menovanie5. jún 1573 (69 rokov)
Gregor XIII.
Odkazy
Anton Vrančič na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Anton Vrančič

Anton Vrančič zo Šibenika (staršie: Wranchich de Sebenigo;maď. Verancsics Antal, chorv. Antun Vrančić) (* 29. máj 1504, Šibenik – † 16. jún 1573, Prešov) bol diplomat, kráľovský miestodržiteľ, uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dalmátskom Šibeniku v chorvátskej šľachtickej rodine. Svoje univerzitné štúdia absolvoval v Padove.

V roku 1530 sa stal tajomníkom uhorského kráľa Jána Zápoľského, ktorého záujmy zastupoval ja na svojich diplomatických misách u poľského kráľa Žigmunda, bosniaskeho beglerbega, na anglickom a francúzskom kráľovskom dvore. Po smrti Jána Zápoľského zostal po boku kráľovnej Izabely, ale v roku 1549 sa pridal na stranu habsburgovcov a podporoval kráľa Ferdinanda I. V jeho službách pôsobil ako vyslanec v Carihrade na dvore Sulejmana I.

Najväčším diplomatickým úspechom Vrančiča bolo uzavretie Drinopolského mieru medzi cisárom Maximiliánom II. a sultánom Selimom II. v roku 1568. Touto zmluvou sa začalo približne 25-ročné obdobie mieru.

Už od mladého veku zastával aj vysoké cirkevné úrady, za kňaza bol však vysvätený až v 8. decembra 1551 a za biskupa 21. septembra 1561, svoju prvú svätú omšu odslúžil však až v roku 1569. Bol rozhodným odporcom reformácie. V rokoch 1553 – 1557 bol menovaný za biskupa v Pécsi, v tomto období však pôsobil v diplomatickej misii v Osmanskej ríši. Po návrate v roku 1557 bol menovaný za jágerskeho biskupa.

V roku 1569 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a v roku 1572 sa stal kráľovským miestodržiteľom. 25. septembra 1572 korunoval v bratislavskom dóme sv. Martina Rudolfa II. za uhorského kráľa.

V roku 1573 (5. júna) ho pápež Gregor XIII. vymenoval za kardinála, umrel však skôr, než sa o svojom vymenovaní dozvedel.

Pochovaný je v trnavskom dóme sv. Mikuláša.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Mikuláš Oláh
Arcibiskup ostrihomský
1569 – 1573
Sedisvakancia
(do 1596)
Nástupca
Štefan Fejérkövy