Anton Vrančič
Anton Vrančič | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi ostrihomský arcibiskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
ostrihomský arcibiskup | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 29. máj 1504 Šibenik (dnešné Chorvátsko) | |||||||
Úmrtie | 16. jún 1573 (69 rokov) Prešov | |||||||
Svätenia | ||||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 8. december 1551 (47 rokov) Mikuláš Oláh | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 21. september 1561 (57 rokov) | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 5. jún 1573 (69 rokov) Gregor XIII. | |||||||
Odkazy | ||||||||
Anton Vrančič | ||||||||
Anton Vrančič zo Šibenika (staršie: Wranchich de Sebenigo;maď. Verancsics Antal, chorv. Antun Vrančić) (* 29. máj 1504, Šibenik – † 16. jún 1573, Prešov) bol diplomat, kráľovský miestodržiteľ, uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v dalmátskom Šibeniku v chorvátskej šľachtickej rodine. Svoje univerzitné štúdia absolvoval v Padove.
V roku 1530 sa stal tajomníkom uhorského kráľa Jána Zápoľského, ktorého záujmy zastupoval aj na svojich diplomatických misách u poľského kráľa Žigmunda I., bosniaskeho beglerbega, na anglickom a francúzskom kráľovskom dvore. Po smrti Jána Zápoľského zostal po boku kráľovnej Izabely, ale v roku 1549 sa pridal na stranu Habsburgovcov a podporoval kráľa Ferdinanda I. V jeho službách pôsobil ako vyslanec v Istanbule na dvore Sulejmana I.
Najväčším diplomatickým úspechom Vrančiča bolo uzavretie Drinopolského mieru medzi cisárom Maximiliánom II. a sultánom Selimom II. v roku 1568. Touto zmluvou sa začalo približne 25-ročné obdobie mieru.
Už od mladého veku zastával aj vysoké cirkevné úrady, za kňaza bol však vysvätený až v 8. decembra 1551 a za biskupa 21. septembra 1561, svoju prvú svätú omšu odslúžil však až v roku 1569. Bol rozhodným odporcom reformácie. V rokoch 1553 – 1557 bol menovaný za biskupa v Pécsi, v tomto období však pôsobil v diplomatickej misii v Osmanskej ríši. Po návrate v roku 1557 bol menovaný za jágerskeho biskupa.
V roku 1569 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a v roku 1572 sa stal kráľovským miestodržiteľom. 25. septembra 1572 korunoval v bratislavskom dóme sv. Martina Rudolfa II. za uhorského kráľa.
V roku 1573 (5. júna) ho pápež Gregor XIII. vymenoval za kardinála, umrel však skôr, než sa o svojom vymenovaní dozvedel.
Pochovaný je v trnavskom dóme sv. Mikuláša.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- VICZIÁN, János. Verancsics Antal, Verántz. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2015-01-14]. Dostupné online. (maď.)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Vrančič
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Mikuláš Oláh |
Arcibiskup ostrihomský 1569 – 1573 |
Sedisvakancia (do 1596) Nástupca Štefan Fejérkövy
|
- Narodenia 29. mája
- Narodenia v 1504
- Úmrtia 16. júna
- Úmrtia v 1573
- Arcibiskupi Ostrihomskej arcidiecézy do roku 1918
- Chorvátski kardináli
- Uhorskí kardináli
- Biskupi Jágerskej diecézy do roku 1918
- Biskupi Pécskej diecézy do roku 1918
- Uhorskí šľachtici
- Príslušníci zemianskeho stavu
- Uhorskí palatíni
- Absolventi Padovskej univerzity