Arabské more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Arabské more
Arabian Sea map.png
SvetadielÁzia
ŠtátyIndia, Irán, Maldivy, Omán, Pakistan, Somálsko, SAE, Jemen
Nadradený celokIndický oceán
Susedné celkyČervené more
Max. hĺbka4 652 m

Arabské more (arabs. بحر العرب Bahr al-Arab, perzs. دریای عرب Darjá-je Arab, urds. بحیرہ عرب Bahíra Arab, angl. Arabian Sea, hinds. अरब सागर Araba ságara, gudžaráts. અરબ સાગર Araba ságar) je more v severnej časti Indického oceánu. Zaberá plochu 3,832 mil. km² a dosahuje max. hĺbku 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je 22 – 28 °C, priemerná slanosť 35 – 36 ‰.

Zaberá severozápadnú časť Indického oceánu, rozprestiera sa medzi polostrovmi Predná India na východe, Arabský a Somálsky polostrov na západe. Obmýva pobrežie Indie, Pakistanu, Iránu, Spojených arabských emirátov, Ománu, Jemenu, Džibutska, Eritrei a Somálska.

S Červeným morom ho spája prieliv Báb el-Mandáb, s Perzským zálivom. Na východe obmýva Malabarské pobrežie. Najväčším ostrovom je Sokotra.

Ostrovy a polostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Najviac ostrovov leží v juhovýchodnej časti mora. Sú to pomerne rozsiahle súostrovia Lakadivy patriace Indii a Maldivám. Na západe leží Jemenský ostrov Sokotra, ktorý je zároveň aj najväčší ostrov v Arabskom mori, a niekoľko malých Ománskych ostrovov z ktorých najväčší je ostrov Masirah. More ohraničujú tri veľké polostrovyArabský a Somálsky polostrov na západe a polostrov Predná India na východe.

Zálivy[upraviť | upraviť zdroj]

Do Arabského mora ústia dve veľké rieky: rieka Indus – najdlhšia rieka južnej Ázie pritekajúca z Pakistanu a rieka NarmadaIndie. Ďalše rieky ktoré ústia do Arabského mora sú: Šat al-Arab a Tapti. Z Arabského mora vybiehajú dva veľké zálivy: Ománsky záliv ktorý spája Arabské more cez Hormuzský prielivPerzským zálivomAdenský záliv spája Červené more s Arabským morom. Na Indickom pobreží Arabského mora sa nachádza zopár malých zálivov ako KambajskýKačský záliv.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Arabské more je domovom veľkého množstva zvierat. Je veľmi rozsiahle a žije tu mnoho druhov rýb. Medzi živočíchy Arabského mora patria aj delfíny, úhory, žraloky, morské korytnačky, korčule, kraby,medúzy,delfíni skákavy a mnohé ďalšie živočíchy.[1]

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

More má monzúnovú klímu. V zime prevládajú severovýchodné vetry prinášajúce jasné a chladné počasie. Juhozápadné vetry sú typické pre letá a prinášajú so sebou oblačnosť a vlhké počasie. Na jar, v lete a na jeseň bývajú časté tajfúny. Pod vplyvom Červeného moraPerzského zálivu nie je nikdy teplota vody nižšia ako 5 °C.

Morské dno[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch morského dna je pomerne rovný a na niektorých miestach sa môžu nachádzať koralové útesy. Dno má všeobecný sklon – zo severu na juh. Je prevažne bahnité. Len pri pobrežiach a na koralových útesoch, dno pokrýva koralový piesok.[2]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Arabské more má veľmi veľký význam pre námornú dopravu. Hlavná obchodná cesta vedie z Perzského zálivu, odkiaľ sa cez Arabské more vyváža ropa. Ďalšie dôležité spojenie vedie cez Arabské more z Červeného mora do Indie. Prístavov je v Arabskom mori veľmi veľa. Medzi tie najznámejšie patria veľký prístav BombajIndii, KaráčíPakistane, AdenJemeneMaskatOmáne. Ďalšie prístavné mestá: Bandar-e-Abbás, Surat, Mangalore, Kalikat, Kočin, Trivandrum a iné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolektív autorov, Krajiny Sveta, VerlagDieWirtschaft, Berlín, 1992
  2. Tarábek Koloman, Oceány a moria, SPN, Bratislava, 1975

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok