Architektúra 20. storočia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Architektúra 20. storočia sa delí na 3 hlavné obdobia:

  • cca 1910 – 20-te roky – dominuje vízia stroja, priemyslu
  • cca 1930 – 2. svetová vojna – príroda, ľudské hodnoty
  • cca 1950- koniec 20. storočia – flexibilita, dynamickosť

a 3 hlavné smery:

  1. Purizmus
  2. Empirizmus
  3. Synkretizmus

V 20. storočí boli postavené aj stavby, ktoré sa svojim zámerom, vyhotovením, použitým materiálom a vzhľadom nezaraďujú do termínu „architektúra 20. storočia“. Sú to napríklad Sagrada Família v Barcelone (Antoni Gaudí), Sacre Couer v Paríži alebo pamätník Viktora Emanuela v Ríme.

Architektúra začiatku 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Architektúra začiatku 20. storočia

Purizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Purizmus je obdobie v rozmedzí 1910 až 20te roky. Pod pojem spadá:

  • Wrightova estetika stroja (USA)
  • Francúzsky urbanizmus
  • Nemecký expresionizmus
  • Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus v Taliansku a Rusku

Wrightova estetika stroja (USA)[upraviť | upraviť zdroj]

Frank Lloyd Wright vyzdvihuje jednoduchosť, používa kužeľ, valec a guľu na zobrazenie prírody. Z materiálov preferoval betón. Dom má podľa Wrighta byť v dynamickej rovnováhe. V tom čase sa experimentovalo s rôznymi (aj syntetickými) konštrukčnými materiálmi a vznikali prefabrikované domy.

Francúzsky urbanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

  • cieľ: zachovať kontakt s prírodou
  • prevládajú obdĺžniky, štvorce, na strechách terasy so záhradami
  • Le Corbusier: abstraktné a strohé návrhy, geometrické tvary, byt ako „stroj na bývanie“, zladenie formy a funkcie.
Goetheanum navrhnutý Rudolphom Steinerom v roku 1923.

Nemecký expresionizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Taliansko
    • ťažko prekonávali tradície
    • Antonio Sant’Elia – utopické vízie, zväčša nerealizované
  1. Rusko
    • robotnícke kluby, nájomné domy, továrne
    • dôraz kládli na urbanizmus, využívali prefabrikované domy
    • bratia Vesninovci (Leonid a Viktor), Ilya Gollosov

Empirizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie cca 1930 – 2. svetová vojna. Patrí sem:

  • Škandinávske vplyvy
  • „Organická“ inžinierska architektúra
  • Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov
  • hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetom
  • všeobecný posun od geometrie k organickým tvarom
  • budova sa zaraďuje do kontextu mesta a prírodného okolia
  • pôdorys mesta je lineárny
  • z materiálov využívajú drevo, kameň, tehlu

Škandinávske vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • súčasťou návrhu je krajina, slnko, otvorené terasy
  • snaží sa o absolútny súlad s prírodou
  • prispôsobuje sa ľudským potrebám
  • Alvar Aalto

„Organická“ inžinierska architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • citeľná zodpovednosť za okolité prostredie
  • stavby sa včleňujú do prírody, prispôsobujú sa líniám hôr, riek,...
  • hlavnú zložku architektúry tvoria mosty a strechy verejných budov
  • Pier Luigi Nervi
  • Robert Maillart: most v Salginatobeli, vo Schwandbachu

Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov[upraviť | upraviť zdroj]

Synkretizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Zaraďujeme sem:

  • USA po 1950
  • Európske tendencie po 1950
  • Architektúra tretieho sveta

USA po 1950[upraviť | upraviť zdroj]

Európske tendencie po 1950[upraviť | upraviť zdroj]

  • povojnové rekonštrukcie sa vracali ku koncepciám vytvoreným pred rokom 1930
  • výnimku tvorilo len pár miest vo Švédsku a Fínsku, ktorých originálne pokusy zodpovedali novým demografickým potrebám
  • v socialistických krajinách:
    • industrializácia bytovej výstavby
    • rekreačná architektúra
    • mestá so silnou koncentráciou

Architektúra tretieho sveta[upraviť | upraviť zdroj]

  • najväčší význam malo zásobovanie vodou a obrábanie pôdy
  • absorpcia západných vplyvov a ich úprava podľa regionálnych potrieb
  • Le Corbusier – využíval betón (Venezuela, Peru, Brazília, India)
  • Félix Candela – škrupinová architektúra (Mexiko)
  • Louis I. Kahn – vládne budovy v Dháke (Bangladéš)
  • Jörn Utzon – Sydney Opera House (Austrália)