Arméni v Rusku

Arméni patria v Rusku medzi významné národnostné skupiny. Žijú najmä v južných oblastiach Ruska a vo veľkých mestách.

Arméni sú národ indoeurópskeho pôvodu, ktorí žijú najmä na Kaukaze, ale vo veľkých skupinách žijú aj v iných štátoch sveta. Tento národ vytvoril jednu z najstarších indoeurópskych kultúr na Kaukaze a v Malej Ázii a patrí k prvým národom na svete, ktorý prijal kresťanstvo (ešte pred Milánskym ediktom v Rímskom impériu). Arménska diaspora vznikla už veľmi dávno, pretože Arméni boli vynikajúcimi kupcami. Arménska diaspóra sa rozšírila najmä po tureckej genocíde, ktorá vyhnala veľkú časť Arménov zo svojich pôvodných sídel do celého sveta.

Počty Arménov v Rusku

Podľa posledných údajov žije na území Ruska 1 182 388 Arménov. Neoficiálne je to podstatne viac. Udávajú sa aj počty okolo 3 500 000 obyvateľov. Je to preto, lebo mnohí Arméni sa už hlásia k ruskej národnosti a mnohí nemajú štátne občianstvo Ruskej federácie.
Najviac Arménov žije na juhu Ruska. Ide najmä o Krasnodarský kraj, kde ich oficiálne žije 281 680 (neoficiálne až okolo 1 000 000). Druhý najväčší počet arménskeho obyvateľstva žije v Stavropoľskom kraji - 161 324 (neoficiálne 500 000). V hlavnom meste Moskva sa k Arménom hlási 106 466 obyvateľov (neficiálne až okolo 700 000)V Rostovskej oblasti ich žije 110 727 (neoficiálne 400 000). Okrem toho žijú aj v druhom najväčšom meste Sankt Peterburg, na polostrove Krym medzi ruskou komunitou (patrí Ukrajine), vo Volgogradskej a Saratovskej oblasti, dokonca aj v Kaliningradskej oblasti v Pobaltí. Arménske komunity žijú takme vo všetkých väčších mestách Ruska.

poradie	subjekt Ruskej federácie	1959^[1]	1970^[2]	1979^[3]	1989^[4]	2002
1	Krasnodarský kraj	78,176	98,589	120,797	182,217	274,566
2	Stavropoľský kraj	25,618	31,096	40,504	72,530	149,249
3	mesto Moskva	18,379	25,584	31,414	43,989	124,425
4	Rostovská oblasť	49,305	53,620	56,902	62,603	109,994
5	Moskovská oblasť	5,353	5,683	7,549	9,245	39,660
6	Volgogradská oblasť		2,898	4,229	6,784	26,974
7	Saratovská oblasť	1,046	1,815	3,531	6,404	24,976
8	Samarská oblasť	1,027	1,629	2,216	4,162	21,566
9	mesto Petrohrad	4,897	6,628	7,995	12,070	19,164
10	Severné Osetsko	12,012	13,355	12,912	13,619	17,147

Dejiny Arménov v Rusku

Prví Arméni prichádzajú na územie najstaršieho ruského štátu, ktorý sa volal Kyjevská Rus, už v roku 988 po prijatí kresťanstva kniežaťom Vladimírom z Byzancie. Z Konstantinopolu prichádzajú s gréckymi kňazmi a umelcami aj arménski architekti, maliari, lekári a kupci. Arméni totiž boli kresťanmi už od 4. storočia a na dvore byzantského cisára mali veľký vplyv (mnohé manželky byzantských cisárov mali arménsky pôvod). Arménski architekti boli veľmi pracovití a podpísali sa pod stavbu pravoslávnych chrámov po celej Rusi. Už počas existencie Kyjevskej Rusi tu žilo 40 000 Arménov.

V 12. a až v 15. storočí sa dostávajú na územie tatárskeho štátu Zlatá horda. V roku 1410 kronikári uvádzajú, že Arméni bojovali v radoch ruských vojsk proti Rádu nemeckých rytierov v slávnej bitke pri Grunwalde. Počas dobývania Kazane v roku 1552 arménski strelci slúžiaci v tatárskych oddieloch nestrieľali do ruských vojakov, ale strieľali nad ich hlavy. Ivan IV. zasvätil jednu časť Chrámu Vasila Blaženého sv. Grigorijovi, svätcovi z Arménska. V celej Ruskej ríši vznikali arménske kostoly, kupecké osady. Arméni podporovali ruskú štátnu moc a bojovali v prvých líniách ruskej armády. Vyznamenali sa v bojoch proti Napoleonovi, ale najmä vo vojnách proti Osmanskej ríši. Práve preto boli osmanskou a neskôr aj tureckou štátnou mocou perzekvovaní a vystavení mnohým krutým pogromom. Najväčší z nich sa uskutočnil v roku 1915. Vtedy boli Arméni obvinení zo spolupráce s Ruskom a stali sa obeťou jednej z najväčších genocíd v dejinách ľudstva. Fanatickí Turci nemilosrdne vyvraždili takmer 2 000 000 arménskych kresťanov na území západného Arménska (okolie jazera Van, malé Arménsko, ...). ďalšie stotisíce Arménov emigrovali do zahraničia (Francúzsko, USA, Argentína, ale aj Rusko). Turci začali najrv čistky v arménskej armáde, kde pozabíjali vojakov arménkeho a kresťanského pôvodu a potom v tisícoch vraždili arménskych civilistov (ženy, deti, nezastavili sa ani pred starcami). Turecko sa doteraz odmieta priznať k týmto zločinom. Príčinou tejto genocídy boli teda prirodzené sympatie a väzby dvoch kresťanských národov - Arménov a Rusov.

Náboženstvo Arménov v Rusku

Väčšina obyvateľov arménskeho pôvodu v Rusku vyznáva Arménsku apoštolskú cirkev. Je to jedna z najstarších východných kresťanských cirkví, ktoré vznikli oddelením od štátnej byzantskej cirkvi. Arméni sú prvým kresťanským národom, ktorý prijal kresťanstvo už na začiatku 4. storočia, a to v čase, keď bolo ešte v Rímskej ríši prenasledované. Arménski kresťania dokázali odolať tlaku islamizácie už od arabskej expanzie v 7. storočí a nezlomili ich ani útoky a teror Peržanov, Tamerlána a napokon osmanských Turkov. Príslušnosť k Arménskej apoštolskej cirkvi sa stala aj príslušnosťou k arménskym koreňom. Arméni si svoju vieru udržali aj v čase krutej tureckej genocídy. Turci zničili množstvo arménskych chrámov v celom západnom Arménsku a množstvo z nich zmenili na mešity. Nezničili však ducha arménskeho kresťanstva a národa. Arméni prežili aj obdobie ateizácie počas sovietskej vlády a pri sile ich udržiavala aj diaspora v zahraničí.

Malá časť arménskeho obyvateľstva Rusku sa hlási aj k arménskym katolíkom a niektorí k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Mnohé ruské mestá zdobia chrámy arménskych kresťanov (Moskva, Sankt Peterburg, Stavropoľ, Krasnodar, Samara, Saratov, Kazaň,...)

Významné osobnosti Arménov v Rusku

Z radov arménskej komunity v Rusku pochádzalo a pochádza veľké množstvo významných osobností Ruského impéria, Sovietskeho zväzu i súčasnej Ruskej federácie. Ide o osobnosti z radov kultúry (hudba, maliarstvo, architektúra, literatúra), športu, politiky, ekonomiky, armády, vedy a techniky a iných oblastí života.

Armáda

Michail Loris-Melikov (1825-1888), arménsky aristokrat, generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
Valerjan Grigorjevič Madatov (1782-1829), arménsky aristokrat, generál armády Ruského impéria, vyznamenal sa v napoleonských vojnách a vo vojnách proti Turecku a Perzii za oslobodenie Arménska a Gruzínska spod moslimskej nadvlády
Ivan Davidovič Lazarev (1820-1879), generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
Ivan Christoforovič Bagramian (1897-1982), významný dôstojník Červenej armády, maršal ZSSR, vyznamenal sa v bojoch proti nacistickému Nemecku

Politika

Sergej Viktorovič Lavrov (1950), ruský diplomat arménskeho pôvodu, ruský diplomat v OSN (1994-2004), od roku 2004 minister zahraničných vecí Ruskej federácie
Anastas Ivanovič Mikojan (1895-1978), sovietsky štátnik, komunista, prívrženec stalinizmu

Kultúra a šport

Aram Chačaturjan (1903-1978), ruský a sovietsky hudobný skladateľ, klavirista a dirigent arménskeho pôvodu
Artur Akopovič Grigorian (1985), ruský futbalista arménskeho pôvodu

Referencie

Externé odkazy

Významní Arméni Archivované 2012-05-08 na Wayback Machine
Článok «Arméni» Encyklopédia «Národy Ruska»
Významní ľudia pre Arménsko a Arménov
Armenian Highland Archivované 2008-09-16 na Wayback Machine
Zväz Arménov Ruska

[Reference1959-1] Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1959 года.Национальный состав населения по регионам России

[Reference1970-2] Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1970 года.Национальный состав населения по регионам России

[Reference1979-3] Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России

[Reference1989-4] Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России

[1]

[2]

[3]

[4]