Bangladéšske vzdušné sily
Bangladéšske vzdušné sily বাংলাদেশ বিমান বাহিনী Bángládéśh Bimán Báhiní | |
Krajina | Bangladéš |
---|---|
Existencia | 1971 – súčasnosť |
Typ | vzdušné sily a protivzdušná obrana |
Veľkosť | 14 000 aktívnych príslušníkov[1] 4 000 rezervistov 132 lietadiel a vrtuľníkov |
Motto | বাংলার আকাশ রাখিব মুক্ত Banglar Aakaš Rachibo Mukto (Oblohu nad Bangladéšom budeme držať slobodnú) |
Velitelia | Air Chief Marshal Abu Esrar |
Nadradené jednotky | Bangladéšske ozbrojené sily |
Účasť | |
Vojny | Bangladéšska vojna za nezávislosť druhá vojna v Perzskom zálive |
Insígnie | |
Vlajka | |
Znak | |
Vojenská letka | |
Útočné lietadlá | Nančang Q-5, Aero L-39 Albatros, Mil Mi-171 |
Bombardovacie lietadlá | Antonov An-32 |
Prieskumné lietadlá | Čengdu F-7 |
Stíhacie lietadlá | Čengdu F-7, MiG-29 |
Dopravné lietadlá | Antonov An-32, Lockheed C-130 Hercules |
Vrtuľníky | Bell 206, Bell 212, Mil Mi-8, Mil Mi-17 |
Bangladéšske vzdušné sily (ben. বাংলাদেশ বিমান বাহিনী – Bángládéśh Bimán Báhiní) sú leteckou zložkou bangladéšskych ozbrojených síl. Majú k dispozícii 5 leteckých a 1 radarovú základňu, s dodatočnými letiskami, spadajúcimi pod správu jednotlivých leteckých základní.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Počas druhej svetovej vojny bolo Britmi na území dnešného Bangladéšu vybudovaných niekoľko letísk. Po rozdelení Indie a Bengálska v roku 1947 na Indiu a Pakistan, ktorý bol rozdelený na Islamský štát Pakistan a východný Pakistan. Práve východný Pakistan sa po krátkej a intenzívnej oslobodzovacej vojne v roku 1971 stal dnešným Bangladéšom. Bengálski dôstojníci a piloti sa po rozdelení Indie a Bengálska pridali k Pakistanu. Po vyhlásení vojny za nezávislosť bolo z týchto dôstojníkov 28. septembra 1971 na indickom letisku Dimapur sformované letecké krídlo. Výzbroj, ktorú malo krídlo k dispozícii pozostávala z lietadiel DC-3, DHC-3 Otter a vrtuľníkov Alouette III. Neskôr bola v rámci krídla vytvorená jednotka s názvom "Kilo".
Stíhačky
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 31. januára 1972, vznikla 507. eskadra a spočiatku mala vo výzbroji lietadlá T-33 a F-86E, pričom F-86 slúžili len do septembra 1972. Takmer o rok neskôr sa do výzbroje jednotky dostali nové stíhačky MiG-21MF v počte 6 ks a 2 ks cvičných MiG-21UM. Na stíhací výcvik boli v roku 1979 obstarané stroje Čengdu JJ-5, ktoré slúžili do roku 1986. MiG-21 bol vyradený zo služby v roku 1990. V roku 1989 bolo dodaných 16 stíhačiek Čengdu F-7MB a 9 dvojsedadlových FT-7MB a ich úlohou bolo nahradiť MiG-21. Pozemnú podporu zabezpečujú stroje Nančang-Q5 (A-III), zavedené v roku 1986. Niekoľko z nich bolo podrobených generálnej oprave v Číne, iné podstúpili predĺženie technického života o 9 rokov. Pre výcvik pilotov bolo v roku 1995 obstaraných 8 ks dvojmiestnych L-39ZA, ktoré zároveň slúžia pre útoky na pozemné ciele. V roku 2000 bolo dodaných 8 ks MiG-29, z toho 6 jednomiestnych a 2 dvojmiestne. Prví piloti MiGov-29 boli vycvičení v Rusku, pričom spoločnosť RSK MiG vyslala svojich špecialistov aj do Bangladéša, kde cvičili tamojších pilotov.V roku 2005 zakúpil Bangladéš ďalších 16 strojov F-7, pričom išlo o 12 ks pokročilejších F-7BG a 4 ks dvojmiestnych FT-7BG. Prvé stroje z tejto objednávky dorazili do Bangladéša v roku 2006. V novembri 2011 bol podpísaný kontrakt na dodanie ďalších 16 ks F-7BGI, pozostávajúci z 12 jednomiestnych a 4 dvojmiestnych strojov FT-7BGI. Všetky tieto stroje majú byť dodané do konca roka 2013. V súčasnosti je najmodernejšou stíhačkou vo výzbroji bangladéšskych vzdušných síl MiG-29.
Vrtuľníky
[upraviť | upraviť zdroj]Prvými vrtuľníkmi bangladéšskych vzdušných síl boli Aérospatiale Alouette III, doplnené v roku 1973 sovietskymi Mi-8, ktoré následne slúžili do roku 1995. V roku 1977 obstaralo letectvo americké vrtuľníky Bell 212, slúžiace dnes na prevoz VIP osôb a pre pátraciu a záchrannú službu. V roku 1982 boli do výzbroje zaradené vrtuľníky Bell 206L, na ktorých až dodnes prebieha výcvik pilotov vrtuľníkov. V roku 1991 bola bangladéšska letecká základňa Zahurul Haque zasiahnutá cyklónom, ktorý zničil približne 40 lietadiel a vrtuľníkov. V roku 1991 boli zakúpené prvé stroje Mi-17.
Dopravné letectvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dopravné letectvo bolo od roku 1973 vybavené strojom An-24, vyradeným v roku 1977. Nahradil ho An-26, ktorý bol v prevádzke do roku 1989. Jeho náhradou sa stali 3 ks An-32, z ktorých posledný bol dodaný v roku 1995. V rámci vojenskej spolupráce predali USA v roku 2001 Bangládešu 4 lietadlá C-130B Hercules.[2]
Budúcnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je okolo 70% lietadiel a vrtuľníkov bangladéšskych vzdušných síl staršia než 20 rokov, pričom 40% z tohto počtu je v službe viac než 25 rokov. Tento fakt znamená, že bez väčšej modernizácie onedlho stroje dosiahnu koniec svojho technického života. Podľa zverejnených údajov by mali byť ako prvé vyradené stroje Nančang Q-5 (A-5) a to v priebehu 4-5 rokov. V rámci ich náhrady sa uvažuje o lietadlách F-16, Su-30 alebo Čengdu J-10. Aero L-39ZA by malo slúžiť ešte 12-14 rokov a neskôr bude nahradené pokročilým cvične-bojovým lietadlom ako napr. Jak-130, Hongdu L-15 alebo M-346. V súčasnosti bangladéšske vzdušné sily taktiež hľadajú 8-12 miestny transportný stroj, ktorý by nahradil vyradené stroje T-37. V tomto roku (2012) budú doručené ďalšie 3 ks vrtuľníkov Mi-171Š a prvé lietadlá F-7BGI. Taktiež prebiehajú rokovania o nákupe 2-4 ks dopravných lietadiel C-130H.
Výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé kurzy pre budúcich pilotov bangladéšskych vzdušných síl boli otvorené 4. decembra 1974. Výcvik zastrešuje letecké výcvikové krídlo, ktoré pozostáva z troch eskadier. Tie majú vo výzbroji stroje Nančang CJ-6 a vrtuľníky Bell 206L. Len nedávno boli z výzbroje vyradené cvičné lietadlá T-37B. Prvá dodávka strojov CJ-6 bola dodaná v roku 1977, pričom spolu ich bolo dodaných 41 ks, avšak v prevádzke je ich dnes len 24 ks. Do decembra 1997 slúžili na výcvik aj stroje Fouga Magister, ktoré boli od roku 1996 nahrádzané dvanástimi T-37B z prebytkov USAF. Vrtuľníkový výcvik prebieha na strojoch Bell 206L.
Organizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Názov jednotky | Základňa | Typ lietadla |
---|---|---|
1.eskadra | Zahurul Haque, Chittagong | Mi-17/Mi-171/Bell 212 |
3.eskadra | Zahurul Haque, Chittagong | An-32A/B |
5.eskadra | Kurmitola, Dháka | F-7BG/FT-7BG |
8.eskadra | Kurmitola, Dháka | MiG-29B/UB |
9.eskadra | Tejgaon, Dháka | Bell 212 |
11.eskadra | Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore | PT-6 |
15.eskadra | Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore | T-37 (nedávno vyradené) |
18.eskadra | Letecká akadémia Matiur Rahman, Jessore | Bell 206L |
21.eskadra | Zahurul Haque, Chittagong | Q-5 (A-5III), FT-6 |
25.eskadra | Zahurul Haque, Chittagong | L-39ZA |
31.eskadra | Tejgaon, Dháka | Mi-17/Mi-171 |
35.eskadra | Kurmitola, Dháka | F-7MB/FT-7MB |
101. špeciálna letecká jednotka | Tejgaon, Dháka | Mi-17/Mi-171/Mi-171V/C-130B |
Lietadlový park
[upraviť | upraviť zdroj]Lietadlo | Fotografia | Krajina pôvodu | Typ | Verzie | V prevádzke | Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
Stíhacie lietadlá | ||||||
Mikojan-Gurevič MiG-29 | Rusko | stíhací | B UB |
6 2 |
Nedávno sa podrobili 4 ks MiG-29 generálnym opravám na Ukrajine. | |
Čcheng-tu J-7 | Čína | stíhací | MB/BG | 36 | ||
Cvičné lietadlá | ||||||
Šen-jang J-6 | Čína | základný výcvik | FT-6 | 9 | Niektoré boli modernizované inštaláciou GPS navigácie. | |
Čcheng-tu J-7 | Čína | FT-7 | 11 | |||
Chung-tu JL-8 | Čína | K-8 | 10 | |||
Aero L-39 Albatros | Česko-Slovensko | základný a pokračovací výcvik | L-39ZA | 7 | ||
Jakovlev Jak-130 | Rusko | pokračovací výcvik | 14 | |||
Transportné lietadlá | ||||||
Antonov An-32 | Ukrajina | transportný | A B |
2 1 |
Slúžia na transport, námorné hliadkovanie a bombardovanie. Pre tento účel sú vybavené 4 podvesmi. | |
Lockheed C-130 Hercules | USA | transportný | B | 4 | V roku 2012 zakúpené 4 ks C-130E, dátum dodania neznámy. | |
Let L-410 Turbolet | Česko-Slovensko | transportný | 3 | |||
Vrtuľníky | ||||||
Bell 206 | USA | cvičný | L-2 L-4 |
6 | ||
Mil Mi-17 | Rusko | transportný pokročilý výcvik spojovacie úlohy, prieskum záchranné a pátracie operácie VIP transport útočný |
Mi-17H Mi-171V Mi-171Š |
17 2 6 |
V roku 2012 budú dodané ďalšie 3 ks Mi-171Š. | |
Bell 212 | USA | prieskum záchranné, pátracie a špeciálne operácie útočný |
14 | |||
AgustaWestland AW139 | Taliansko | prieskum záchranné, pátracie a špeciálne operácie útočný |
2 | |||
Spolu | 132 | (75 lietadiel a 57 vrtuľníkov) |
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Combat Aircraft, Ian Allan publishing, European edition Vol.13, No.9. ISSN 2041-7489
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-18]. Dostupné online. Archivované 2017-06-07 z originálu.
- ↑ Bangladéš [online]. state.gov/r/pa/ei/bgn/3452.htm, 6.3.2012, [cit. 2012-09-24]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bangladéšske vzdušné sily
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Archivované 2010-05-18 na Wayback Machine (po anglicky)