Belaštica

	Belaštica
	Белащица
	dedina
	pohľad na hlavnú ulicu vedúcu dedinou Belaštica
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Rodopi
Nadmorská výška	281 m n. m.
Súradnice	42°04′00″S 24°44′00″V / 42,066667°S 24,733333°V
Rozloha	13,782 km² (1 378 ha)
Obyvateľstvo	1 799 (2017)
Hustota	130,53 obyv./km²
PSČ	4124
Tel. predvoľba	03100
	Poloha v Bulharsku
	Wikimedia Commons: Belashtitsa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°04′00″S 24°44′00″V / 42,066667°S 24,733333°V

Belaštica (bulh. Белащица) je dedina ležiaca v južnom Bulharsku. Nachádza sa v Plovdivskej oblasti v okrese Rodopi.^[2] Dedina leží na severnom úpätí pohoria Rodopy.^[2]^[3]^[4]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Belaštica leží na severnom úpätí západorodopského horského chrbta Černatica (bulh. Чернатица), 8 kilometrov južne od Plovdivu.^[2] Od cestného obchvatu Plovdivu je dedina vzdialená približne 3 kilometre. Najbližším sídlom je dedina Branipole (bulh. Браниполе), ktorá nadväzuje na Belašticu popri ceste do Plovdivu. Ďalšími blízkymi sídlami sú dediny Brestnik (bulh. Брестник), ktorý leží 2 kilometre východne a Markovo (bulh. Марково), ktoré leží 3 kilometre západne. Približne 8 kilometrov od Belaštice leží dedina Gălăbovo (bulh. Гълъбово).^[4]

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok	Počet obyvateľov
1946	1053^[2]
2011	1967^[2]
2013	1927^[3]
2017	1799^[5]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo dediny tvoria prevažne pravoslávni kresťania.^[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad zo severu na komplex Belaštenského monastiera

Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou obce je Chrám svätých Kozmu a Damiána.^[6] V centre obce sa nachádza Pamätník Penča Slavejkova^[2] a vo východnej časti dediny blízko chránenej lokality Činarite stoja zvyšky osmanskej strážnej veže.^[4] V blízkosti dediny na severnom úpätí horského chrbta Černatica sa nachádza Belaštenský monastier.^[2]

Z prírodných pamätihodností sa na východnom okraji obce nachádza Chránená lokalita Činarite, ktorú tvorí monokultúra platanu východného.^[2]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina činností v dedine je spojená s poľnohospodárstvom. Medzi hlavné oblasti patrí najmä pestovanie tabaku, zeleniny a viniča, ale aj ovocinárstvo a chov hospodárskych zvierat.^[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina je východzím bodom k návštevám západorodopského horského chrbta Černatica.^[2]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina je spojená s oblastným centrom Plovdiv dvomi cestami. Stará cesta vedie z Plovdivu cez dedinu Branipole a následne prechádza centrálnou časťou dediny, nová cesta, vybudovaná v roku 2006, obchádza Branipole a vedie do vilovej časti. Za dedinou sa obe cesty spájajú a pokračujú dedinou Gălăbovo do pohoria Rodopy k horskej chate Zdravec. Belaštica je spojená aj s neďalekými dedinami Brestnik a Markovo, ale len nespevnenými cestami. Do budúcna sa však plánuje výstavba asfaltovej cesty, spájajúcej tieto tri dediny.^[4]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V dedine sa nachádza moderná budova radnice, ktorej súčasťou je aj zdravotnícke stredisko a pošta. Z kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií v Belaštici sú: kultúrne stredisko a knižnica Prosveta, základná škola OU "Penčo Slavejkov", materská škola a detské jasle.^[4]

Sviatky a tradície[upraviť | upraviť zdroj]

V Belaštici sa oficiálne a hromadne slávi niekoľko sviatkov:

6. marca na Deň svätého Juraja (bulh. Гергьовден – Gergiovden) sa slávi sviatok neďalekého Belaštenského monastiera, ktorý je tomuto svätcovi zasvätený
24. mája sa slávi oficiálny sviatok dediny Belaštica, organizovaný v lokalite Činarite
31. mája sa pravidelne koná stretnutie ako spomienka akordeonistu Kostadina Ľoleva^[4]

Legenda o vzniku a pomenovaní dediny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa miestnej legendy sa traduje, že byzantský vojvodca Nikephoros Xiphias (ktorý bol od roku 1018 správcom mesta Filipopol) v roku 1014 významne prispel k porážke cára Samuila v bitke, ktorá sa odohrala pri pohorí Belasica. Byzantský cisár Bazil II. mu za jeho zásluhy podaroval 15 000 zajatých vojakov, ktorí sa následne utáborili na mieste, kde založili dedinu pod názvom Belasica (bulh. Беласица), ktorú neskôr premenovali na Belaštica.^[4]