Preskočiť na obsah

Chrám svätého Juraja (Belaštenský monastier)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Juraja v Belaštenskom monastieri
pravoslávny monastiersky chrám
pohľad na chrám zo severozápadu
Patrocínium: svätý Juraj
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Rodopi
Dedina Belaštica
Náboženstvo  
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
 - eparchia Plovdivská
 - duchovný okruh Plovdivský
 - farnosť Belaštica
Súradnice 42°03′22″S 24°44′37″V / 42,056173°S 24,743521°V / 42.056173; 24.743521
Výstavba  
 - dokončenie 1831
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 1. október 1838 (Nikifor (plovdivský metropolita))
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of Saint George in Belashtitsa monastery
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги“ Cărkva „Sveti Georgi“), je monastiersky chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v areáli Belaštenského monastiera pri dedine Belaštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][1][2][3][4]

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]

Celkový pohľad na chrám zo západu

Výstavba chrámu prebehla v roku 1831.[4][5] V rokoch 1838[5]  1840[3] bol chrám vyzdobený freskami.[5] 1. októbra 1838 bol chrám vysvätený.<ref name="ref5"> Svätiteľom bol plovdivský metropolita Nikifor.[5]<ref name="ref5"> Iné zdroje vša uvádzajú ako dátum vysvätenia chrámu až 1. august 1839.[5]

5.  6. januára[5] 1878 bol monastier vypálený v priebehu bojov medzi ruskými a tureckými vojskami, ktoré prebiehali v areáli medzi dedinami Părvenec a Brestnik v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[3][5] Chrám však ostal bez väčších škôd[5] a vzápätí bol reštaurovaný z prostriedkov obyvateľov Belaštice.[3]

V roku 1980 získal chrám spolu s celým areálom monastiera štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1] Od roku 2000 prebiehali na chráme niekoľko rokov reštauračné práce.[2]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je postavený z kameňa a je postavený na základoch predchádzajúceho chrámu. Pri západnej fasáde budovy sa nachádza nartex.<ref name="ref5">

Chrám bol vyzdobený freskami s vysokou umeleckou hodnotou, ktorých autorom bol jeden z najvýznamnejších bulharských zografov Zachari Zograf[5][3] v spolupráci s jeho žiakmi.[3] Fresky sa však nezachovali,[3][5] keďže v 30. rokoch 20. storočia boli na príkaz vtedajšieho starostu dediny Belaštica zamaľované.[5] Zaujímavosťou bolo, že nápisy na freskách nezhotovil Zachari Zograf len v gréčtine, ale všetkým textom urobil aj duplikát v bulharčine.<ref name="ref5">

V priestore pred prestolom v chráme sa nachádza granitový blok, na ktorom sa nachádzali reliéfy a nadpisy zhotovené v 2. storočí, ani tie sa však do súčasnosti nezachovali, boli však v minulosti preskúmané a opísané G. Cukalasom a A. Dumontom. Boli sústredené do dvoch pásov. V hornom páse bol reliéf zobrazujúci dvoch jazdcov na koňoch a pod reliéfom sa nachádzal nápis Alexandros Filipu Agoreos. V dolnom páse boli vyobrazené figúry troch chlapcov a jednej ženy a grécky nápis, ktorý v preklade znamenal Svojim deťom.[3] Granitový blok má rozmery 63x39 cm a pôvodne slúžil ako oltár na uctievanie tráckeho vojnového boha v svätyni, ktorá sa pôvode nachádzala na mieste dnešného monastiera.[5]

V pivničných priestoroch chrámu sa na stene nachádza ktitorský (sponzorský) nápis, ktorý je napísaný na mramorovej vo forme básne a je venovaný sponzorom výstavby kašny v monastierskom dvore.[3]

Ďalšími významnými súčasťami výzdoby chrámu je vzácny ikonostas, z roku 1777 darovaný chrámu chadžim Jovanom zo Stanimaky (dnešný Asenovgrad),<ref name="ref5">[3] ikona svätej Bohorodičky z roku 1772 a diskos z konca 18. storočia.[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]

Rok vyhlásenia: 1980[1]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  2. 1 2 PEJČEV, Pejčo. Selo Belaštica  minalo i nastojašte. Plovdiv : Pejčev/Nova prints, 2011. 176 s. S. 138  145.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 DOJČINOV, Dojčin. Plovdivski svetini. Plovdiv : Kompas P, 2005. 152 s. ISBN 954-91-422-2-1. S. 48  57.
  4. 1 2 ŠANOV, Christo. Manastirite na Bălgarija  manastiri, manastirišta, skitove, metosi i episkopski rezidencii (IV  XXI vek)  Čast II: Jugoiztočna Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok  Zapad", 2024. 664 s. ISBN 978-619-01-1522-9. S. 359  364.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 TULEŠKOV, Nikolaj. Belaštenskijat manastir Sveti Georgi Pobedonosec. Арх & Арт (Izdatelstvo Arch&Art), 1996, čís. 17, s. 12  13. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]