Bitka pri Mühlbergu

Bitka pri Muehbergu
Karol V. v bitke pri Muehlbergu, Tiziano Vecelli. Alegória, pretože cisár, postihnutý dnou, sledoval bitku z nosidiel.
Dátum 24. apríl 1547 Miesto Mühlberg, Nemecko Výsledok Víťazstvo Karola V.
Historický portál

Bitka pri Mühlbergu sa odohrala 24. apríla 1547 medzi vojskami Šmalkaldskej ligy a vojskami Karola V.

Napriek jednoznačnému víťazstvu bol rímsko-nemecký cisár na podnet svojho ministra Granvella natoľko dôvtipný, že s protestantskými silami Šmalkaldskej ligy začal vyjednávať, čo definitívne ukončilo občiansku vojnu (Augsburský mier) a umožnilo mu obrátiť väčšinu svojich síl proti Francúzsku (ktoré bolo aktívne zapojené v talianskych vojnách).

Kontext

Rok 1547 vyzeral pre Karola V. sľubne v jeho boji proti protestantským kniežatám zjednoteným pod zástavou Šmalkaldskej ligy: neutralita mocností mimo Rímsko-nemeckej ríše bola zaručená, najmä preto, že Francúzsko podpísalo prímerie v Crépy-en-Laonnois (1544); a po dlhých rokovaniach s pápežom Pavlom III. Svätá stolica súhlasila so spolufinancovaním vojnového úsilia proti „evanjelikom“.

Okrem toho sa cisárovi Karolovi V. podarilo otvoriť priepasť v únii protestantských kniežat. Saský vojvoda Móric, najstarší z albertínskej dynastie saských vojvodov, bol v neustálom konflikte so svojím bratrancom z ernestínskej vetvy, Jánom Fridrichom Saským. Keď bola 14. októbra 1546 podpísaná Pražská zmluva, Karol V. dal vojvodovi Móricovi ponuku, že prevezme kurfirstvo svojho bratranca, ak sa proti nemu s cisárom spojí.

Zámienkou na obnovenie vojnových akcií bol zákaz vstupu do Saského a Hesenského kniežatstva z dôvodu, že tieto dva štáty napadli kniežatstvo Brunswick-Wolfenbüttel. Cisár dúfal, že toto odsúdenie povzbudí ďalších protestantských šľachticov k povstaniu.

V roku 1546 cisárske vojsko posilnené bavorskými jednotkami ľahko obsadilo všetky protestantské pevnosti v južnom Nemecku. Medzitým vojvoda Móric nečakane zaútočil na kurfirstov v Sasku a donútil nepriateľskú armádu ustúpiť na sever k Wittembergu. V apríli 1547 protestantské vojská, približne 7 000 mužov pod vedením saského kurfirsta Jána-Fridricha, postupovali smerom k Wittembergu po severnom brehu Labe cez Torgau, cez meissenské močiare.

Priebeh bitky

Bitka pri Muehlbergu, drevorez (1550).

Ráno 24. apríla sa protestantské vojská opäť pripravili na cestu: ich pozície na Labe krylo len niekoľko strážnych postov, pretože sa zdalo nemožné, aby cisárska armáda tak rýchlo prekročila rieku. Saský kurfirst zvolal väčšinu dôstojníkov, aby sa ešte v to ráno zúčastnili na bohoslužbe v stane a ponechal tým vojakov napospas osudu.

Medzitým sa niektorým vojakom a pánom z armády Karola V. podarilo prekročiť rieku buď plávaním, alebo prechodom cez brod o niečo ďalej. Na predmostiach sa rozpútali boje, ale niekoľko strážcov v službe postupne ustupovalo smerom k táboru. Saský kurfirst vydal rozkaz na ústup, pretože jeho armáda sa nemohla vyrovnať 13 000 pešiakom a 4 000 jazdcom katolíckej armády. Jeho vojská však nestihli doraziť k pevnostiam Torgau a Wittemberg a boli zmasakrované.

Oddiel španielskych a uhorských husárov, nasledovaný neapolskými kyrysníkmi, ďalej prenasledoval aj kurfirst Jána-Fridricha cez les Falkenberg. Knieža sa postavilo prenasledovateľom a odvážne bojovalo, až kým ho nezasiahla šabľa do tváre. Zajali ho, odovzdali Ferdinandovi Alvarovi z Toleda, vojvodovi z Alby, a predviedli pred cisára Karola V.

Následky

Habsburské dŕžavy po Bitke pri Muhlbergu.

Porážka pri Mühlbergu viedla k rozpadu Šmalkaldskej ligy. Šmalkaldská vojna sa skončila o mesiac neskôr kapituláciou Wittembergu 19. mája 1547.

Ján-Fridrich Saský bol zbavený hodnosti kurfirstu a musel odstúpiť veľkú časť svojich pozemkov spojencovi Karola V., Móricovi Saskému. Ernestínskej dynastii zostali len majetky v Durínsku.

Z náboženského hľadiska sa porazené protestantské kniežatá a mestá museli podriadiť Augsburskému vyznaniu viery, kde augsburská dočasná vláda zaviedla „ortodoxnejšie“ praktiky.

Český kráľ Ferdinand I., ktorý pomáhal svojmu bratovi v boji proti protestantom, dostal na oplátku povolenie na potláčanie protestantov vo svojom kráľovstve. Krátko nato potrestal aj šesť miest v Hornej Lužici, ktorých vojská prešli na stranu cisára počas bitky 23. apríla 1547.

Kláštor Dobrilugk, ktorý bol obsadený a znesvätený vojskami saského kurfirsta, sa spojil s dolnolužickým kláštorom.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bataille de Muehlberg na francúzskej Wikipédii.