Preskočiť na obsah

Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nálet na Bratislavu 20. septembra 1944
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 20. september 1944
Miesto Bratislava
Výsledok Definitívne zničenie rafinérie Apollo[1]
Protivníci
Spojené štáty 15. americká letecká armáda Slovenský štát
Sila
376. a 98. bombardovacia skupina, 56 bombardérov B-24 Liberator sprevádzaných 47 stíhačkami P-51 Mustang 325. stíhacej skupiny[1]:128 žiadna
Straty
počas náletu žiadne
Definitívne zničenie rafinérie Apollo, škody po vojne vyčíslené na 17,041,911 korún slovenských, zničené tri zásobníky na produkty, zničená železničná trať a transformačná stanica[1]:129

Nálet na Bratislavu 20. septembra 1944 bol druhý nálet 15. americkej leteckej armády na rafinériu Apollo v Bratislave. Rafinéria sa spamätávala z prvého útoku dňa 16. júna 1944. Podľa rozviedky Spojencov rafinéria v septembri spracúvala už 800 ton ropy mesačne a jej význam vzrástol po strate rafinérie v Ploješti. Druhý nálet rafinériu definitívne vyradil z prevádzky, tá bola obnovená až v máji 1945.[1]:128-129

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[2]

Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a 16. júna sa uskutočnil prvý nálet 15. americkej leteckej armády na ciele na území Slovenska, zhodou okolností tiež na rafinériu Apollo.[3]

Priebeh náletu[upraviť | upraviť zdroj]

20. septembra 1944 15. americká letecká armáda podnikla masívny nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe: 525 strategických bombardérov B-17 a B-24 sprevádzaných stíhačkami P-51 Mustang a P-38 Lightning zaútočilo na železničné zriaďovacie stanice a mosty v Budapešti, Győri a Hatvane v Maďarsku. Na Slovensku bolo cieľom vojenské letisko Nový Dvor a opäť Bratislava – rafinéria Apollo.[1]:128

Na Bratislavu štartovala 376. a 98. bombardovacia skupina, 56 bombardérov B-24 Liberator sprevádzaných 47 stíhačkami P-51 Mustang 325. stíhacej skupiny. O 11:31 bol vyhlásený letecký poplach, medzi 11:51 a 12:05 bombardéry zhodili z výšky 6000 až 7000 metrov do oblasti rafinérie 544 ks 250 kilogramových bômb.

Správa 15. americkej leteckej armády zo dňa 23. septembra konštatovala veľmi presné bombardovanie rafinérie 376. skupinou s úspešnosťou 74.3 %. 98. skupina útočiaca na skladisko produktov v Zimnom prístave dosiahla ešte lepšiu presnosť, 79.5 %, no správa konštatovala, že pri tak malom cieli je formácia šiestich lietadiel príliš široká a časť bômb dopadlo do rieky, vhodnejšia by bola formácia po tri bombardéry.[1]:128

Výsledky náletu[upraviť | upraviť zdroj]

Bomby dopadli do centra rafinérie a spôsobili požiare sprevádzané oblakmi čierneho dymu. Opäť bol poškodený hlavný destilačný aparát, zasiahnutý už počas prvého náletu 16. júna, zničená bola aj budova, v ktorej sa nachádzal. Zničené boli aj ešte nezasiahnuté, alebo naopak už opravené budovy na severozápade rafinérie, menšie prevádzkové budovy a niekoľko zásobníkov na produkty. Škody na rafinérii boli po vojne vyčíslené na 17,041,911 korún slovenských. Spojenci po tomto útoku považovali rafinériu za zničenú. Rafinéria Apollo obnovila prevádzku až v máji 1945.[1]:129

Na nábreží Dunaja bola poškodená železničná trať na prepravu sudov z rafinérie a niekoľko zásobníkov na produkty, požiar tu našťastie nevznikol. Poškodená bola aj transformačná stanica medzi Dunajom a Malým Dunajom a most cez Malý Dunaj do Zimného prístavu. V osade Brenner (Pálenisko) tlaková vlna rozbila obloky. Nálet nemal našťastie obete na životoch.[1]:129

Číslo 1515/44 geheim

Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave z 20.9.1944: ...

2. situácia nepriateľa: ...

b) Anglo/americký zväz napadol 20.9. napoludnie Bratislavu. Ešte nezistené škody v rafinérii nafty a továrni na káble.[4]:544

Ohlas v dobovej tlači[upraviť | upraviť zdroj]

O nálete informovala ako vládna tlač, tak povstalecká:

... Aj Bratislava je dôležitým miestom v týchto ústupových pohyboch, okrem toho sú tam ešte aj dôležité výrobné podniky zásobujúce nemeckú armádu pohonnými látkami a iným materiálom. Preto dňa 20. septembra t. r. bombardovacie lietadlá zo základní v Taliansku znovu bombardovaly Bratislavu, kde spustily viac bombových kobercov. Hlavne bola zasiahnutá továreň „Apollo“, ktorá od posledného bombardovania dňa 16. júna t. r. čiastočne bola opravená. Podľa správ boly poškodené aj niektoré domy v okolí „Apollky“.

Okrem uvedených pohnútok viedlo k bombardovaniu Bratislavy pravdepodobne aj chovanie sa bratislavskej vlády, ktorá ešte stále otrocky podporuje hitlerovský nacizmus, ktorého dni sú už spočítané.

Pravda 22. septembra 1944, „Bratislava bombardovaná, 750 amerických lietadiel ničilo ústupové cesty Nemcov“.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
  2. ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
  3. LACKO, Martin. 16. jún 1944 - Bombardovanie Bratislavy [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
  4. PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty. Bratislava : Epocha, 1971. 704 s.
  5. Pravda v období Slovenského národného povstania september – október 1944 (reedícia). Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1944. Kapitola Bratislava bombardovaná, Pravda 22. septembra.