Brno hlavní nádraží
Brno hlavní nádraží | |
Budova železničnej stanice | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Štát | Česko |
Mesto | Brno |
Prevádzkovateľ | SŽDC |
Dátum otvorenia | 1838 |
Prevádzkové informácie | |
Železničné trate | |
240, 244, 250, 260, 300, 340 | |
Poloha | |
49°11′27″S 16°36′46″V / 49,190847°S 16,612831°VSúradnice: 49°11′27″S 16°36′46″V / 49,190847°S 16,612831°V | |
Poloha stanice v rámci Česka
|
Brno hlavní nádraží je hlavná železničná stanica v Brne na adrese Nádražní 418/1. V prevádzke je od roku 1839 ako jedna z najstarších železničných staníc v Česku aj v Európe. Nachádza sa na Nádražnej ulici, južne od historického centra Brna a prechádza ňou prvý český koridor ((Bratislava –)Lanžhot – Břeclav – Brno – Česká Třebová – Pardubice – Kolín – Praha – Děčín – Dolný Žleb (– Drážďany)). Do stanice ústia trate zo siedmich smerov. Priamo pred stanicou je prestupný uzol brnianskej električkovej dopravy, neďaleko je autobusová stanica Brno-Grand (dielo architekta Bohuslava Fuchsa), autobusová stanica Zvonařka je vzdialená približne 600 m.
Je najväčšou stanicou na Morave, denne na nej nastúpi priemerne 26 000 cestujúcich, spolu s príchodmi je to až 50 000 cestujúcich denne. Zároveň odbaví najviac vlakov na Morave a v Sliezsku, v piatok až 495.[1]
Trate a doprava
[upraviť | upraviť zdroj]- 240: Brno – Jihlava
- 244: Brno – Hrušovany nad Jevišovkou
- 250: Havlíčkův Brod – Břeclav
- 260: Česká Třebová – Brno
- 300: Brno – Přerov
- 340: Brno – Uherské Hradiště
Brno hlavní nádraží má 10 dopravných koľají a 10 nástupíšť. Stanicu prevádzkuje štátna organizácia Správa železniční dopravní cesty. V stanici má zastávku i SC Slovenská strela z Prahy do Bratislavy.
5. marca 2019 sa na stanici zrazili dva vlaky, 21 cestujúcich sa zranilo. Príčinou mohlo byť prejdenie návestidla rušňovodičom.[2]
Presun
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnej dobe sa, vraj z dôvodu rastúcich nárokov na železničnú dopravu v Brne, hovorí o presune stanice na okraj mesta. Súčasné umiestnenie v historickom centre bráni jej rozširovaniu. Magistrát mesta už desiatky rokov presadzuje myšlienku stanicu v rámci nutnej celkovej rekonštrukcie železničného uzla premiestniť na južný okraj centra mesta. Mala by tam vyrásť úplne nová stanica s nástupišťami dĺžky 400 m, ktorá by tiež slúžila ako dominantný prvok novej časti mesta s rozlohou asi 200 ha.
Projekt bol kritizovaný kvôli zhoršeniu pešej dostupnosti centra oproti súčasnému stavu, nedostatočné napojenie na MHD a aj určité technické nedostatky (opätovné zmiešanie osobnej a nákladnej prevádzky). Rôzne skupiny a jednotlivci navrhli alternatívne riešenia: modernizácie, úpravy stanice, odľahčenie vlakoelektričkami, či znovupostavení stanice na súčasnom mieste. Objavil sa aj kompromisný návrh mestskej rýchlodráhy s ponechaním starej stanice na svojom mieste len pre vlaky regionálnej dopravy. Tento návrh bol však v októbri 2009 odmietnutý. Po tomto rozhodnutí sa začalo intenzívnejšie uvažovať o skoršej výstavbe severojužného koľajového okruhu. V októbri 2009 bolo tiež rozhodnuté o pozastavení financovania prestavby železničného uzla Brno na dva roky. V meste na tému presunu stanice prebehlo aj referendum, pričom väčšina hlasujúcich sa vyslovila za zachovanie stanice v centre, ale pre nízky počet hlasujúcich nie je rozhodnutie záväzné. V roku 2010 bolo z dôvodov stabilizácie rozpočtu a zníženiu rozpočtového schodku rozhodnuté o pozastavení aktivít, súvisiacich s presunom stanice.
Podľa hlavného architekta mesta Brna Michala Sedláčka je v roku 2018 drahší variant U řeky: 43 mld. korún, variant Pod Petrovem vychádza na 56 mld. korún a ďalších 25 mld korún má stáť pripojenie vysokorýchlostných tratí. Mesto presadzuje presun stanice.[3] 27. februára 2018 mestské zastupiteľstvo v 31 ku 11 rozhodlo, že hlavná stanica bude presunutá vo variate U řeky.[4]
V júni 2018 vypísal magistrát mesta Brna anketu o názov brnianskeho železničného uzla. Mesto, kraj a ministerstvo dopravy potvrdili umiestnenie stanice v polohe momentálneho Dolního nádraží.[5]
Oprava viaduktu a výluky
[upraviť | upraviť zdroj]Počas leta 2013 prebehla oprava viaduktu v susedstve stanice. Od 13. júla do 11. augusta bola výluka medzi hlavným nádražím a Židenicami. Vlaky kategórie EuroCity, expresné vlaky a niektoré rýchliky zastavovali v stanici Brno dolní nádraží. Rýchliky v smere na Prahu (cez Havlíčkův Brod) vychádzali zo stanice Brno-Královo Pole a rýchliky na smer Česká Třebová zo stanice Brno-Slatina.[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Nástupište
-
Vestibul
-
II. nástupište
-
IV. nástupište
-
Strop
-
Hala
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŠŤÁHLAVSKÝ, Petr. Novodobé železniční katedrály. ČD pro vás, 3 2014, roč. 5, čís. 3/2014, s. 54. ISSN 1210-9142.
- ↑ TASR. V Brne sa na hlavnej stanici zrazili dva vlaky, hlásia zranených. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10].
- ↑ PROKOPOVÁ, Milada; USTOHALOVÁ, Jana. Nádraží u řeky je levnější a méně rizikové, říká městský architekt Brna. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-09. Dostupné online [cit. 2018-01-27].
- ↑ KRUTIL, Robin. Zastupitelé Brna rozhodli: Chceme nádraží u řeky a „brněnské metro“. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-02-27. Dostupné online [cit. 2018-02-27].
- ↑ Šalingrad či Vídeň-sever. O názvu brněnského nádraží se rozhodne v anketě [online]. Praha: Česká televize, 2018-06-25, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
- ↑ KLEMENTOVÁ, Zuzana. Centrum Brna: měsíc bez vlaků. 5+2 Brno a Brněnsko, 06 2013, roč. II, čís. 24, s. 2.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brno hlavní nádraží
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky projektu presunu
- Oficiálne stránky výboru refendá
- Návrh občianskej koalície „Nádraží v centru“
- Návrh Haralda Buschbachera so zavedením vlakoelektričiek
- Kompromisný návrh Josefa Veselého
- Návrh Dr.Ing. Rudolfa Nedvěda a Ing.arch. Josefa Myslivce[nefunkčný odkaz]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brno hlavní nádraží na českej Wikipédii.