Preskočiť na obsah

Brno hlavní nádraží

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brno hlavní nádraží
Budova železničnej stanice
Budova železničnej stanice
Všeobecné informácie
ŠtátČesko Česko
MestoBrno
PrevádzkovateľSŽDC
Dátum otvorenia1838
Prevádzkové informácie
Železničné trate
240, 244, 250, 260, 300, 340
Poloha
49°11′27″S 16°36′46″V / 49,190847°S 16,612831°V / 49.190847; 16.612831Súradnice: 49°11′27″S 16°36′46″V / 49,190847°S 16,612831°V / 49.190847; 16.612831
Poloha stanice v rámci Česka
Poloha stanice v rámci Česka

Brno hlavní nádraží je hlavná železničná stanica v Brne na adrese Nádražní 418/1. V prevádzke je od roku 1839 ako jedna z najstarších železničných staníc v Česku aj v Európe. Nachádza sa na Nádražnej ulici, južne od historického centra Brna a prechádza ňou prvý český koridor ((Bratislava –)LanžhotBřeclavBrnoČeská TřebováPardubiceKolínPrahaDěčínDolný Žleb (– Drážďany)). Do stanice ústia trate zo siedmich smerov. Priamo pred stanicou je prestupný uzol brnianskej električkovej dopravy, neďaleko je autobusová stanica Brno-Grand (dielo architekta Bohuslava Fuchsa), autobusová stanica Zvonařka je vzdialená približne 600 m.

Je najväčšou stanicou na Morave, denne na nej nastúpi priemerne 26 000 cestujúcich, spolu s príchodmi je to až 50 000 cestujúcich denne. Zároveň odbaví najviac vlakov na Morave a v Sliezsku, v piatok až 495.[1]

Trate a doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Brno hlavní nádraží má 10 dopravných koľají a 10 nástupíšť. Stanicu prevádzkuje štátna organizácia Správa železniční dopravní cesty. V stanici má zastávku i SC Slovenská strela z Prahy do Bratislavy.

5. marca 2019 sa na stanici zrazili dva vlaky, 21 cestujúcich sa zranilo. Príčinou mohlo byť prejdenie návestidla rušňovodičom.[2]

V súčasnej dobe sa, vraj z dôvodu rastúcich nárokov na železničnú dopravu v Brne, hovorí o presune stanice na okraj mesta. Súčasné umiestnenie v historickom centre bráni jej rozširovaniu. Magistrát mesta už desiatky rokov presadzuje myšlienku stanicu v rámci nutnej celkovej rekonštrukcie železničného uzla premiestniť na južný okraj centra mesta. Mala by tam vyrásť úplne nová stanica s nástupišťami dĺžky 400 m, ktorá by tiež slúžila ako dominantný prvok novej časti mesta s rozlohou asi 200 ha.

Projekt bol kritizovaný kvôli zhoršeniu pešej dostupnosti centra oproti súčasnému stavu, nedostatočné napojenie na MHD a aj určité technické nedostatky (opätovné zmiešanie osobnej a nákladnej prevádzky). Rôzne skupiny a jednotlivci navrhli alternatívne riešenia: modernizácie, úpravy stanice, odľahčenie vlakoelektričkami, či znovupostavení stanice na súčasnom mieste. Objavil sa aj kompromisný návrh mestskej rýchlodráhy s ponechaním starej stanice na svojom mieste len pre vlaky regionálnej dopravy. Tento návrh bol však v októbri 2009 odmietnutý. Po tomto rozhodnutí sa začalo intenzívnejšie uvažovať o skoršej výstavbe severojužného koľajového okruhu. V októbri 2009 bolo tiež rozhodnuté o pozastavení financovania prestavby železničného uzla Brno na dva roky. V meste na tému presunu stanice prebehlo aj referendum, pričom väčšina hlasujúcich sa vyslovila za zachovanie stanice v centre, ale pre nízky počet hlasujúcich nie je rozhodnutie záväzné. V roku 2010 bolo z dôvodov stabilizácie rozpočtu a zníženiu rozpočtového schodku rozhodnuté o pozastavení aktivít, súvisiacich s presunom stanice.

Podľa hlavného architekta mesta Brna Michala Sedláčka je v roku 2018 drahší variant U řeky: 43 mld. korún, variant Pod Petrovem vychádza na 56 mld. korún a ďalších 25 mld korún má stáť pripojenie vysokorýchlostných tratí. Mesto presadzuje presun stanice.[3] 27. februára 2018 mestské zastupiteľstvo v 31 ku 11 rozhodlo, že hlavná stanica bude presunutá vo variate U řeky.[4]

V júni 2018 vypísal magistrát mesta Brna anketu o názov brnianskeho železničného uzla. Mesto, kraj a ministerstvo dopravy potvrdili umiestnenie stanice v polohe momentálneho Dolního nádraží.[5]

Oprava viaduktu a výluky

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas leta 2013 prebehla oprava viaduktu v susedstve stanice. Od 13. júla do 11. augusta bola výluka medzi hlavným nádražím a Židenicami. Vlaky kategórie EuroCity, expresné vlaky a niektoré rýchliky zastavovali v stanici Brno dolní nádraží. Rýchliky v smere na Prahu (cez Havlíčkův Brod) vychádzali zo stanice Brno-Královo Pole a rýchliky na smer Česká Třebová zo stanice Brno-Slatina.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŠŤÁHLAVSKÝ, Petr. Novodobé železniční katedrály. ČD pro vás, 3 2014, roč. 5, čís. 3/2014, s. 54. ISSN 1210-9142.
  2. TASR. V Brne sa na hlavnej stanici zrazili dva vlaky, hlásia zranených. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10].
  3. PROKOPOVÁ, Milada; USTOHALOVÁ, Jana. Nádraží u řeky je levnější a méně rizikové, říká městský architekt Brna. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-09. Dostupné online [cit. 2018-01-27].
  4. KRUTIL, Robin. Zastupitelé Brna rozhodli: Chceme nádraží u řeky a „brněnské metro“. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-02-27. Dostupné online [cit. 2018-02-27].
  5. Šalingrad či Vídeň-sever. O názvu brněnského nádraží se rozhodne v anketě [online]. Praha: Česká televize, 2018-06-25, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
  6. KLEMENTOVÁ, Zuzana. Centrum Brna: měsíc bez vlaků. 5+2 Brno a Brněnsko, 06 2013, roč. II, čís. 24, s. 2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brno hlavní nádraží na českej Wikipédii.