Byvol arni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Byvol arni v Srí Lanke

Byvol arni (iné názvy: arni, byvol vodný, byvol riečny, byvol divý, byvol ázijský, byvol indický; lat. Bubalus arnee, Bubalus arni, Bubalus bubalis, staršie Bubalus buffelus, Bubalus indicus a. i.) je druh z čeľade turovité.

Niektorí autori považujú domestikovanú formu tohto druhu za samostatný druh. Divý druh sa v takom prípade niekedy označuje ako Bubalus arnee/arni (v užšom zmysle; po slovensky byvol arni, arni, byvol divý v užšom zmysle) a domáci druh ako Bubalus bubalis (v užšom zmysle; po slovensky byvol domáci alebo byvol riečny v užšom zmysle). Jeden z typov domestikovanej formy – a niekedy aj celá domestikovaná forma – sa označuje aj ako karaban[1] alebo carabao[2] alebo keraban[3].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Divé a domestikované formy byvola je dnes veľmi ťažké od seba odlíšiť, lebo stáda domácich byvolov sa miešajú s divými byvolmi a často aj znova zdivejú.

Voľne v prírode žije v Indii a v susedných krajinách. Domáca forma je typická pre Filipíny. Byvol sa veľa používa pri prácach na poli, napríklad pri oraní pôdy. Dospelé zvieratá môžu dosiahnuť aj vyše 1 000 kg. V prírode sa môže byvol dožiť okolo 25 rokov. Prvých byvolov priviedli do Európy vo včasnom stredoveku. V Európe sa vyskytujú v juhovýchodnej Európe, Maďarsku a Taliansku.

Ich mlieko má vysoký obsah tuku. Tradične sa z byvolieho mlieka vyrába talianska mozzarella.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorná systematika je veľmi sporná. Wilson and Reeder 2005 [4] rozlišuje tieto poddruhy (domáca a divá forma tvoria jeden druh, pričom prvé dva poddruhy v zozname nezodpovedajú domácej a divej forme):

Iné zdroje často rozlišujú buď iba domácu formu/domáci druh a divú formu/divý druh alebo ešte podrobnejšie napríklad nasledovne [5]:

Iné zdroje rozlišujú až 74 plemien domáceho byvola.

Chov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 4 slovenských zoologických záhrad združených v Únii českých a slovenských zoo (UCSZOO) dnes byvola vodného chová a rozmnožuje iba Zoo Košice. V minulosti ho krátko chovala aj bratislavská zoo. Ako prvá z našich zoo ho už v počiatkoch svojej existencie v rokoch 1955-1956 chovala aj Národná Zoo Bojnice, kde sa k jeho chovu ešte raz vrátili začiatkom 80ych rokoch minulého storočia. Chov tu ukončili v roku 1989. V posledných dvoch dekádach sa na Slovensku byvol vodný ako atraktívne a populárne zviera veľmi ojedinele vyskytuje aj v súkromných chovoch a farmách.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. karaban. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 564.
  2. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
  3. Svet živočíšnej ríše: ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s.
  4. http://www.bucknell.edu/msw3/browse.asp?id=14200694
  5. http://animaldiversity.ummz.umich.edu/site/accounts/information/Bubalus_bubalis.html#1ad6bbdabf14d37f5fd3dd0a26e19210