Chotinka (prítok Chotiny)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chotinka (prítok Chotiny)
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj
Okres Topoľčany, Bánovce nad Bebravou
Obce Podhradie, Zlatníky
Prameň Panská javorina (943 m n. m.)
 - poloha Horná Nitra, Okres Topoľčany, Podhradie, Považský Inovec, Vysoký Inovec
 - výška 777 m
 - súradnice 48°42′35″S 18°05′28″V / 48,709706°S 18,091202°V / 48.709706; 18.091202
Ústie Chotina
 - poloha Horná Nitra, Okres Bánovce nad Bebravou, Zlatníky, Považský Inovec, Vysoký Inovec
 - výška 320 m
 - súradnice 49°26′31″S 18°46′05″V / 49,44181°S 18,76817°V / 49.44181; 18.76817
Dĺžka 6,5 km
Rád toku V.
Hydrologické poradie 4-21-12-006
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chotinka (prítok Chotiny)[1] je vodný tok s dĺžkou 6,5 km v Hornonitrianskom regióne v povodí rieky Nitra na území obcí Podhradie v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji a Zlatníky v okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Chotinky (prítok Chotiny): geomorfologická oblasť Fatransko-tatranská oblasť; geomorfologický celok Považský Inovec; geomorfologický podcelok Vysoký Inovec[2][3]. Hydrologické poradie vodného toku Chotinka (prítok Chotiny): 4-21-12-006. Chotinka (prítok Chotiny) je tokom V. rádu.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Chotinka (prítok Chotiny) pramení v lesnom masíve v nadmorskej výške 777 m n. m. na juhovýchodnom úbočí Panskej javoriny (943 m n. m.) na území obce Podhradie; tečie juhojuhovýchodným smerom a po 700 m sa postupne stáča do severovýchodovýchodného smeru; v nadmorskej výške 662 m n. m. prekračuje obecnú, okresnú i krajskú hranicu a vstupuje na územie obce Zlatníky; pokračuje týmto smerom cez les Jelenie jamy, kde priberá dva krátke bezmenné ľavostranné prítoky (jeden ústi do Chotinky v nadmorskej výške 605 m n. m. a druhý v nadmorskej výške 563 m n. m.), ďalej preteká bez zmeny smeru lesom Dolné Brdo a v nadmorskej výške 387 m n. m. sa stáča do juhovýchodného smeru južne od lesa Okšová. V nadmorskej výške 333 m n. m. preteká dvomi malými bezmennými vodnými nádržami a po záverečných 400 m v nadmorskej výške 320 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Chotiny, ktorá ďalej ústi do Nitry[4][5]. Pramení a necelý 1km dlhý úsek preteká územím extravilánu obce Podhradie v okrese Topoľčany a celý zvyšný svoj tok preteká územím extravilánu obce Zlatníky v okrese Bánovce nad Bebravou. V celom priebehu tečie cez lesy s prevažným sortimentným zložením dubovohrabiny, bučiny a smrečiny[6].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Toponymum Chotinka (prítok Chotiny) má pôvod v geografickom názve vodného toku Chotina, do ktorého ústi. Z toponyma Chotina systémovým utvorením zdrobneniny formantom -ka bol utvorený názov Chotinka[7]. V pomenovacom procese vodného toku Chotinka bol motivačným prvkom menší vodný tok – prítok Chotiny, svojou dĺžkou kratší i prietokom vody slabší v porovnaní s Chotinou, do ktorej ústi; je medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti[8]. Hydronymum Chotinka (prítok Chotiny) bolo názvoslovnou autoritou štandardizované v roku 1978[9]. Porovnaj aj dvojice vodných tokov: Ondava a Ondavka, Rudava a Rudavka a s inými formantmi zdrobneniny Hron a Hronec, Nitra a Nitrica, Rimava a Rimavica. Najstaršia písomná zmienka o obci Zlatníky je v listine z roka 1199 resp. 1390.

Názov vodného toku Chotina pochádza zo slova choč, čiže z označenia pre vyvýšeninu, vrchol, chochol, ktorým Slovania prednostne pomenúvali vrchol, kopec aj vodný tok (podobne ako aj vodné toky Bradliansky potok, Bradlový potok, Dlhý grúň, Magura, Poloma, Stoh, Kýčerka) a z prípony –ina podobne ako názvy vodných tokov s rovnakou morfologickou štruktúrou Blatina, Livina, Rudina[10], s významom vodný tok, ktorého vlastnosti sú v nejakom vzťahu k dobovému významu slovného základu choč- /choc-. Nemožno vylúčiť ani možnosť, že názov Chotina pochádza zo slovného základu chot- mužských osobných mien Chot(e)mir, Chotebor, Chotislav, alebo z ich skrátených podôb a z prípony –ina, ale nevieme nájsť presvedčivý súvis s osobným menom, ktoré je motivantom pre osadné názvy a nie pre fyzickogeografické objekty. Porovnaj aj poľská rieka Chocina, bieloruská rieka Хоцинка, slovinská rieka Hotenja.

V názve vodného toku Chotinka (prítok Chotiny) má pôvod názov Chotinka (vrch v pramennej oblasti vodného toku v Zlatníkoch v okrese Bánovce nad Bebravou)[11].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-08-11].
  2. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-08-07].
  4. Geografické názvy okresu Topoľčany A4. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-111/1985 z 5.5.1985. 87 s. S. 64 a 72. 79-907-85.
  5. Priebeh vodného toku Chotinka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-08-11].
  6. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Redakcia Miroslav Kropilák. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 3 zv. (532 s.) S. 356.
  7. HORŇANSKÝ, Imrich: O názvoch fyzickogeografických objektov s motivantom chot-, choc-, koč- a choč-. Slovenská reč, Bratislava, ročník 84, 2019, č. 1, s. 72 – 85. ISSN 0037-6981. Dostupné on-line na [4] [cit. 2021-08-10].
  8. Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, 2004. 291 s. ISBN 80-8082-008-2. S. 90-91.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 42. Bratislava 1979. 79-904-79.
  10. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 132-133.
  11. Štátna mapa odvodená 1:5000, mapový list Bánovce nad Bebravou 8-2, 9-2. 1955.