Chotinka (prítok Chotiny)
| Chotinka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj |
| Okres | Topoľčany, Bánovce nad Bebravou |
| Obce | Podhradie, Zlatníky |
| Prameň | Považský Inovec |
| - poloha | Panská javorina |
| - výška | 777 m |
| - súradnice | 48°42′28″S 18°05′28″V / 48,7079°S 18,0912°V |
| Ústie | Chotina |
| - poloha | Zlatníky |
| - výška | 320 m |
| - súradnice | 48°42′35″S 18°05′28″V / 48,7097°S 18,0911°V |
| Dĺžka | 6,5 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-12-006 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chotinka[1] je vodný tok s dĺžkou 6,5 km v Hornonitrianskom regióne v povodí rieky Nitra na území obcí Podhradie v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji a Zlatníky v okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Chotinky (prítok Chotiny): geomorfologická oblasť Fatransko-tatranská oblasť; geomorfologický celok Považský Inovec; geomorfologický podcelok Vysoký Inovec.[2][3] Hydrologické poradie vodného toku Chotinka: 4-21-12-006. Chotinka je tokom V. rádu.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Chotinka pramení v lesnom masíve v nadmorskej výške 777 m n. m. na juhovýchodnom úbočí Panskej javoriny (943 m n. m.) na území obce Podhradie; tečie juhojuhovýchodným smerom a po 700 m sa postupne stáča do severovýchodovýchodného smeru; v nadmorskej výške 662 m n. m. prekračuje obecnú, okresnú i krajskú hranicu a vstupuje na územie obce Zlatníky; pokračuje týmto smerom cez les Jelenie jamy, kde priberá dva krátke bezmenné ľavostranné prítoky (jeden ústi do Chotinky v nadmorskej výške 605 m n. m. a druhý v nadmorskej výške 563 m n. m.), ďalej preteká bez zmeny smeru lesom Dolné Brdo a v nadmorskej výške 387 m n. m. sa stáča do juhovýchodného smeru južne od lesa Okšová. V nadmorskej výške 333 m n. m. preteká dvomi malými bezmennými vodnými nádržami a po záverečných 400 m v nadmorskej výške 320 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Chotiny, ktorá ďalej ústi do Nitry.[4][5] Pramení a necelý 1 km dlhý úsek preteká územím extravilánu obce Podhradie v okrese Topoľčany a celý zvyšný svoj tok preteká územím extravilánu obce Zlatníky v okrese Bánovce nad Bebravou. V celom priebehu tečie cez lesy s prevažným sortimentným zložením dubovohrabiny, bučiny a smrečiny.[6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Toponymum Chotinka má pôvod v geografickom názve vodného toku Chotina, do ktorého ústi. Z toponyma Chotina systémovým utvorením zdrobneniny formantom -ka bol utvorený názov Chotinka.[7] V pomenovacom procese vodného toku Chotinka bol motivačným prvkom menší vodný tok – prítok Chotiny, svojou dĺžkou kratší i prietokom vody slabší v porovnaní s Chotinou, do ktorej ústi; je medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti.[8] Hydronymum Chotinka bolo názvoslovnou autoritou štandardizované v roku 1978.[9] Porovnaj aj dvojice vodných tokov: Ondava a Ondavka, Rudava a Rudavka a s inými formantmi zdrobneniny Hron a Hronec, Nitra a Nitrica, Rimava a Rimavica. Najstaršia písomná zmienka o obci Zlatníky je v listine z roka 1199 resp. 1390.
Názov vodného toku Chotina pochádza zo slova choč, čiže z označenia pre vyvýšeninu, vrchol, chochol, ktorým Slovania prednostne pomenúvali vrchol, kopec aj vodný tok (podobne ako aj vodné toky Bradliansky potok, Bradlový potok, Dlhý grúň, Magura, Poloma, Stoh, Kýčerka) a z prípony –ina podobne ako názvy vodných tokov s rovnakou morfologickou štruktúrou Blatina, Livina, Rudina.[10] s významom vodný tok, ktorého vlastnosti sú v nejakom vzťahu k dobovému významu slovného základu choč- /choc-. Nemožno vylúčiť ani možnosť, že názov Chotina pochádza zo slovného základu chot- mužských osobných mien Chot(e)mir, Chotebor, Chotislav, alebo z ich skrátených podôb a z prípony –ina, ale nevieme nájsť presvedčivý súvis s osobným menom, ktoré je motivantom pre osadné názvy a nie pre fyzickogeografické objekty. Porovnaj aj poľská rieka Chocina, bieloruská rieka Хоцинка, slovinská rieka Hotenja.
V názve vodného toku Chotinka má pôvod názov Chotinka (vrch v pramennej oblasti vodného toku v Zlatníkoch v okrese Bánovce nad Bebravou).[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-08-11].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-08-07].
- ↑ Geografické názvy okresu Topoľčany A4. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-111/1985 z 5.5.1985. 87 s. S. 64 a 72. 79-907-85.
- ↑ Priebeh vodného toku Chotinka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-08-11].
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Redakcia Miroslav Kropilák. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 3 zv. (532 s.) S. 356.
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: O názvoch fyzickogeografických objektov s motivantom chot-, choc-, koč- a choč-. Slovenská reč, Bratislava, ročník 84, 2019, č. 1, s. 72 – 85. ISSN 0037-6981. Dostupné on-line na [4] [cit. 2021-08-10].
- ↑ Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, 2004. 291 s. ISBN 80-8082-008-2. S. 90-91.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 42. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 132-133.
- ↑ Štátna mapa odvodená 1:5000, mapový list Bánovce nad Bebravou 8-2, 9-2. 1955.