Preskočiť na obsah

Chu Š’

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chu Š’
胡適
čínsky filozof, spisovateľ a diplomat
Chu Š’
Narodenie17. december 1891
Šanghaj, dynastia Čching
Úmrtie24. február 1962 (70 rokov)
Tchaj-pej, Taiwan
Alma materCornell University
Columbia University
Profesiadiplomat, profesor, novinár, politik, spisovateľ a filozof
RodičiaHu Chuan, Feng Shundi
PodpisChu Š’, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Chu Š’

Chu Š’ (čín. 胡適, pchin-jin: Hú Shì, * 17. december 1891, Šanghaj, Čína – † 24. február 1962, Tchaj-pej, Taiwan) bol čínsky politik, diplomat, filozof a spisovateľ. Bol šíriteľom liberalizmu a pragmatizmu v Číne. Na začiatku 20. rokov presadil v Číne používanie hovorovej čínštiny (paj-chua) v písanom prejave.[1]

Už v mladosti sa naučil po anglicky a v roku 1910 odišiel študovať do Spojených štátov. Vyštudoval filozofiu na Cornellovej (1914) a Kolumbijskej univerzite (1917), kde bol žiakom slávneho pragmatika Johna Deweyho.[2] Do Číny sa vrátil roku 1917 a začal učiť na Pekinskej národnej univerzite. Roku 1919 vydal svoju najvýznamnejšiu filozofickú prácu Nástin dejín čínskej filozofie.

Od roku 1917 plánoval tiež svoju jazykovú reformu, verejnosti ju predstavil v časopise La Jeunesse, kde sa prezentovali reformisti z Hnutia za novú kultúru.[3] Podporil reformu aj literárnymi pokusmi, v roku 1920 napríklad vydal básnickú zbierku Kniha experimentov, celú písanú v paj-chua. V roku 1922 nakoniec vláda vyhlásila paj-chua za národný jazyk. Tá tak vytlačila klasickú čínštinu, zjednodušila výučbu písania, priblížila sa obyčajným ľuďom a ich reči a stala sa hlavným nástrojom boja s negramotnosťou v Číne.

Po roku 1919 sa začal viac angažovať v politike, bol predstaviteľom nacionalistického (protijaponského) Hnutia štvrtého mája[4], hlasno brojil proti marxizmu, ale po čase sa dostal do sporov aj s nacionalistami, ktorým jeho pragmatizmus a liberalizmus tiež nevyhovoval.

V rokoch 1938 – 1942 bol veľvyslancom vo Washingtone. Po roku 1945 bol rektorom Pekinskej národnej univerzity, avšak po uchopení moci komunistami musel odísť z krajiny. Žil najprv v New Yorku, neskôr na Taiwane, pre ktorý začal znovu pracovať ako diplomat, roku 1957 bol jeho zástupcom v OSN. V roku 1958 sa postavil na čelo taiwanskej akadémie vied (Academia Sinica), viedol ju až do svojej smrti v roku 1962.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. CHAN, Lien. Hu Shih. Chinese leader and scholar [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Hu Shih [online]. encyclopedia.com, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. MAIR, Victor. Hu Shih and Chinese Language Reform [online]. chinaheritage.net, 2017-02-08, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 307, 313, 314, 316.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chu Š’
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chu Š’ na českej Wikipédii.