Club Atlético Lanús

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lanús
Celý názov Club Atlético Lanús
Prezývka Granate (Granát)
Založený 3. januára 1915
Štadión Estadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez, Lanús, Argentína
Kapacita 47 027
Predseda Argentína Nicolás Russo
Tréner Argentína Jorge Almirón
Liga Primera División
2016/17 Primera División, 8. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

Club Atlético Lanús, skrátene Lanús, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Lanús. Lanús vyhral spolu 2 tituly v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhral Lanús spolu 2 trofeje. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladatelia klubu.

V roku 1854 dorazil do Argentíny z Francúzska Anacarsis Lanus, ktorý kúpil pozemky, kde v súčasnosti stojí mesto Lanús. Neskôr dostali meno "Lanús" dva subjekty. Jedným z nich bol športový klub Lanús Athletic Club. Tento sa pripojil v roku 1897 k argentínskej najvyššej futbalovej súťaži. V tejto sezóne skončil klub dokonca na výbornom druhom mieste, no následne začal klesať v tabuľke a v sezóne 1899 skončil posledný a klub opustil futbalovú súťaž. Druhý subjekt, ktorý niesol vo svojom názve názov mesta Lanús, bol športový klub Lanús United, ktorý sa v rokoch 1913 a 1914 zúčastnil súťaže Copa de la Confederación Argentina. Dňa 3. januára 1915 došlo k založeniu klubu Club Atlético Lanús. Tento vznikol spojením tímov Lanús United (ktorý sa v tej dobe dostal do zložitej finančnej situácie) a Club El Progreso. Názov tímu Club Atlético Lanús bol oficiálne schválený 27. januára 1915 na klubovej schôdzi[1].

Ligové začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Tím v roku 1927 skončil na treťom mieste v prvej lige.

Lanús začal svoje zápasy hrávať v druhej najvyššej argentínskej futbalovej súťaži na starom štadióne klubu Lanús United. Už v roku 1919 vybojoval klub postup do najvyššej súťaže. V tej dobe bola najvyššia argentínska liga rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže, pričom Lanús sa pripojil k tej, ktorú organizovala tradičná argentínska futbalová federácia. Ale už v priebehu sezóny opustil klub túto súťaž a pripojil sa ku konkurenčnej lige, kde obsadil predposledné osemnáste miesto. Zvyšných dvanásť zápasov v pôvodnej lige bolo skontumovaných v prospech súperov klubu. Napriek tomu obsadil v konečnej tabuľke pôvodnej súťaže jedenáste miesto[2]. V nasledujúcich sezónach sa Lanús umiestňoval v spodnej časti tabuľky. V ročníku 1923 skončil klub dokonca posledný[3]. V ďalších sezónach sa výkony tímu zlepšili a postupne s každým novým ročníkom sa posúval v tabuľke vyššie. V sezóne 1926 obsadil vo svojej lige už šieste miesto. O rok neskôr, keď sa obe ligy zjednotili, obsadil Lanús dokonca výborné tretie miesto, pričom ligu vtedy hralo až tridsaťštyri klubov[4]. V roku 1929 otvoril klub nový štadión. V 20. rokoch sa klub usadil v hornej časti tabuľky. Ale v poslednej sezóne tejto dekády ročníku 1930 obsadil klub až 28 miesto. V ročníku 1931 sa futbalová liga v krajine profesionalizovala. Lanús znova opustil súťaž organizovanú futbalovou federáciou, ktorá zostala amatérska a pridal sa k novej profesionálnej súťaži "Liga Argentina de Football". V tej skončil klub predposledný[5]. V sezóne 1933 skončil klub na pätnástom mieste, no táto pozícia bola zostupová[6]. Následne vyzvala futbalová federácia dva kluby z mesta Lanús (druhý klub z mesta bol Talleres de Remedios de Escalada), aby sa spojili a hrali súťaž pod názvom Unión Talleres-Lanús. Predstavitelia futbalovej federácie dali klubom podmienku, že ak sa nespoja, oba zostúpia (oba kluby v danom ročníku skončili na zostupových pozíciách). Pod tlakom hrozby zostupu predstavitelia oboch klubov súhlasili a ročník 1934 tak hral spojený klub Unión Talleres-Lanús, ktorý obsadil dvanáste miesto. V ročníku 1935 sa znova hrala iba jedna súťaž, kluby sa znova osamostatnili a najvyššiu súťaž tak hrali separátne. Lanús obsadil jedenáste miesto. V sezóne 1938 klub Talleres de Remedios de Escalada z najvyššej súťaže zostúpil a v nej tak zostal už iba Lanús[7]. 30. roky 20. storočia strávil klub v spodnej časti tabuľky.

Zostup a návrat do najvyššej súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

Tím v roku 1956 obsadil výborné druhé miesto.

V sezóne 1943 sa hráč klubu Luis Arrieta stal jedným z troch najlepších strelcov ročníka. Aj 40. roky však klub trávil v spodnej časti tabuľky. Nevýrazné výkony sa negatívne prejavili v sezóne 1949, kedy skončil Lanús na poslednom mieste spoločne s klubom Huracán. Oba kluby tak museli hrať sériu barážových zápasov o udržanie sa. Po prvých dvoch zápasoch bol stav série vyrovnaný a tak sa hral tretí zápas, ktorý mal rozhodnúť. Skóre tohto zápasu bolo 3:3, keď rozhodca odpískal pokutový kop v prospech tímu Lanús. Na protest voči tomuto rozhodnutiu opustili hráči klubu Huracán ihrisko, čím bol zápas zrušený. Futbalová federácia však sa však rozhodla nepotrestať Huracán a nariadila nový zápas. Vo štvrtom zápase neodpískal rozhodca pokutový klub v prospech Lanúsu a Huracán tak zápas vyhral 3:2. Na protest tak tento raz opustili zápas hráči klubu Lanús. Futbalová federácia však následne rozhodla, že potrestá Lanús preradením do druhej najvyššej súťaže[8]. V druhej lige však klub strávil iba jednu sezónu, keď vyhral tento ročník a postúpil tak späť do najvyššej súťaže[9]. Hneď v prvej sezóne sa klubu darilo nad očakávania. Klub skončil na piatom mieste a hráč tímu José Florio, ktorý strelil v danom ročníku 21 gólov bol predaný do talianskeho klubu Torino. V ročníku 1954 obsadil klub štvrté miesto, o rok neskôr bol znova piaty. V sezóne 1956 skončil Lanús na výbornom druhom mieste[10]. Vďaka výborným výkonom, ktoré vyplývali z vynikajúcej práce s loptou dostal vtedajší tím prezývku "The Globetrotters", čo vyplývalo z názvu slávneho basketbalového tímu. Nasledujúcu sezónu boli skoro všetci hráči klubu väčšinu sezóny zranení (iba jediný hráč odohral všetky zápasy sezóny), Lanús tak skončil predposledný[11]. Klub však zvyšok 60. rokov obsadzoval miesta v spodnej časti tabuľky.

Ďalší zostup a klubová kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Tím v 60. rokoch.

60. roky začal klub veľmi zle, keď v zostupovej tabuľke obsadil Lanús predposledné miesto a zostúpil tak do druhej ligy[12]. Ani v druhej najvyššej súťažil sa klubu vôbec nedarilo, keď dokázal obsadiť iba miesta v strede tabuľky. Až v ročníku 1964 vyhral klub finálový turnaj súťaže a postúpil tak znova do najvyššej súťaže[13]. V prvej lige sa však klub opäť umiestňoval iba v spodnej časti, až v sezóne 1967 sa jeho výkony zlepšili a posunul sa o niečo vyššie. V roku 1970 však Lanús skončil na poslednom mieste v zostupovej súťaži a vypadol do druhej ligy. V ročníku 1971 Lanús jednoznačne druhú ligu vyhral a vrátil sa späť do prvej ligy[14]. V sezóne 1972 podával klub v najvyššej súťaži katastrofálne výkony, získal rekordne nízky počet bodov a z predposledného miesta v tabuľke znova zostúpil. V druhej lige sa tímu vôbec nedarilo, končil buď v strede tabuľky, alebo neskôr tesne za postupovými miestami. Až v sezóne 1976 druhej ligy sa klub prebojoval cez niekoľko kôl postupových zápasov znova do najvyššej súťaže[15]. V sezóne 1977 však klub skončil tretí od konca a vrátil sa tak naspäť do druhej ligy. Zlé výsledky na ihrisku mali vplyv aj na financie klubu. Lanús sa dostal do veľkých dlhov a čelil tak najhoršej kríze vo svojej histórií. V sezóne 1978 skončil aj v druhej lige až predposledný a v následnom barážovom stretnutí o udržanie sa prehral a šokujúco tak zostúpil dokonca až do tretej najvyššej súťaže[16]. Počet členov klubu sa znížil na iba 2 tisíc členov. Politické skupiny, ktoré boli spojené s dlhmi klubu sa rozhodli, že pomôžu klubu znova napredovať. Tímu pomohli aj fanúšikovia, situácia sa zlepšila a Lanús vyhral tretiu ligu v ročníku 1981. Už v tomto roku sa počet členov klubu zvýšil až na 10 tisíc členov. V sezóne 1984 konečne dokázal Lanús bojovať o postup do prvej ligy, no nebol úspešný[17]. V roku 1986 mal klub už 25 tisíc členov. V ročníku 1989/90 sa klubu podarilo po úspešnom play-off o postup po dlhej dobe vrátiť späť do prvej ligy[18].

Návrat do prvej ligy a prvé úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1990/91 hral klub po dlhej dobe znova najvyššiu futbalovú súťaž. V nej sa mu však vôbec nedarilo, v časti Apertura skončil posledný, v časti Clausura dvanásty. To znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke a návrat do druhej ligy. V druhej lige však bol tento raz klub iba jednu sezónu, keď vyhral ročník 1991/92 a postúpil opäť do prvej ligy[19]. V prvej lige sa klubu už darilo viac, keď v oboch častiach sezóny skončil v strede tabuľky. V sezóne 1993/94 sa v časti Apertura umiestnil Lanús na šiestom mieste a kvalifikoval sa tak prvýkrát vo svojej histórií do nejakej kontinentálnej súťaže, konkrétne do Copa CONMEBOL. V roku 1994 debutoval v drese klubu odchovanec Ariel Ibagaza. V roku 1995 sa trénerom klubu stal bývalý argentínsky reprezentant Héctor Cúper. Pod jeho vedením skončil klub v oboch častiach sezóny 1995/96 na výbornom treťom mieste[20]. Vďaka tomu sa klub znova kvalifikoval do Copa CONMEBOL. Tento pohár v sezóne 1996 vyhral, keď vo finále zvíťazil nad klubom z Kolumbie Independiente Santa Fe[21]. V ročníku 1996/97 sa klubu darilo aj v lige, keď v časti Apertura skončil znova tretí. V roku 1997 sa Lanús dostal znova do finále Copa CONMEBOL, no tento raz prehral, keď nestačil na brazílsky klub Atlético Mineiro. V sezóne 1997/98 obsadil Lanús dokonca druhé miesto v časti Clausura[22]. Túto dekádu ukončil klub v strede ligovej tabuľky.

Zlepšenie a prvé domáce úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Nové tisícročie začal klub s tímom, ktorý bol postavený hlavne na odchovancoch. Lanús sa umiestňoval zväčša v strede tabuľky. V ročníku 2005/06 prišlo zlepšenie a v časti Clausura obsadil druhé miesto. Prvý domáci úspech prišiel v sezóne 2007/08, keď klub skončil na prvom mieste v časti Apertura a získal tak svoj prvý majstrovský titul[23]. V nasledujúcej sezóne obsadil v časti Apertura štvrté a v časti Clausura tretie miesto. Dekádu však klub ukončil znova v strede tabuľky. V sezóne 2010/11 sa klubu opäť pomerne darilo, keď skončil druhý v časti Clausura. V ročníku 2012/13 v časti Inicial skončil klub štvrtý, v časti Final tretí. O rok neskôr v časti Inicial obsadil Lanús dokonca druhé miesto. V sezóne 2013 hral klub Copa Sudamericana, kde vo finále porazil brazílsky klub Ponte Preta a vyhral tak druhý medzinárodný pohár[24]. V sezóne 2014 sa hrala už iba jedna súťaž, Lanús skončil na treťom mieste. Úspech sa dostavil o dva roky neskôr, keď Lanús najprv vyhral svoju skupinu č. 2 a následne vo finále súťaže porazil klub San Lorenzo, čím získal druhý majstrovský titul[25]. Na začiatku roka 2017 hral Lanús tiež finále Supercopa Argentina, kde vyhral nad víťazom domáceho pohára klubom River Plate. V sezóne 2016/17 obsadil Lanús v najvyššej súťaži ôsme miesto[26].

Farby a znak klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku používal klub dresy červenej farby, tieto následne vymenil za čeveno-biele pruhované dresy. Ale už krátko po svojom založení začal klub používať svoju tradičnú gaštanovú farbu, ktorá je tak farba dresov, ako aj trenírok.

Klubový znak je okrúhly a je taktiež gaštanovej farby. Vnútri sú graficky zložitejším spôsobom uvedené začiatočné písmená názvu klubu CAL.

Štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Domáci štadión klubu.

Lanús hrával svoje prvé zápasy na starom štadióne svojho predchodcu tímu Lanús United, ktorý sa nachádzal na mieste Margarita Wield. V roku 1929 otvoril klub nový štadión Estadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez, ktorý však mal vtedy ešte drevené tribúny. V roku 1932 otvoril klub na svojom novom štadióne veľkú hlavnú tribúnu. V rokoch 1990 a 2003 prešiel štadión rekonštrukciou. Súčasná kapacita je 47 027 miest[27].

Rivalita a fanúšikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičným rivalom z posledných desaťročí je klub Banfield. Tímy spolu hrávajú derby s názvom Clásico del Sur, teda derby juhu. O niečo úspešnejší je klub Banfield, ktorý vyhral viac vzájomných stretnutí. Prvý zápas odohrali kluby spolu už v roku 1920. V počiatkoch bol však rivalom iný klub z oblasti mesta Lanús Talleres de Remedios de Escalada, keďže však postupom času začali oba kluby hrať rozdielne súťaže, znížil sa aj význam ich vzájomných zápasov. Z dôvodu geografickej blízkosti sa k rivalom radí aj klub Quilmes.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Národné[upraviť | upraviť zdroj]

Liga[upraviť | upraviť zdroj]

Národný pohár[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné[upraviť | upraviť zdroj]

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 3. apríla 2017

# Pozícia Hráč
1 Argentína B Fernando Monetti
2 Argentína O Marcelo Herrera
3 Argentína O Maximiliano Velázquez
4 Argentína O José Luis Gómez
6 Argentína O Diego Braghieri
7 Argentína Ú Lautaro Acosta
8 Argentína Z Fernando Barrientos
9 Argentína Ú José Sand
10 Argentína Z Román Martínezl
12 Argentína B Nicolás Avellaneda
13 Argentína O Marcos Pinto
17 Argentína Ú Germán Denis
# Pozícia Hráč
18 Argentína Z Matías Sánchez
19 Argentína Z Nicolás Aguirre
21 Argentína Z Nicolás Pasquini
22 Argentína O Santiago Zurbriggen
23 Paraguaj O Rolando García Guerreño
24 Argentína Z Leandro Maciel
25 Argentína Ú Marcelino Moreno
30 Argentína Z Iván Marcone
31 Argentína B Esteban Andrada
- Argentína O Diego Giménez
- Argentína O Ignacio Canuto
- Argentína Z Gabriel Ramirez

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Cien años de gloria [online]. clublanus.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  2. Argentina 1920 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  3. Argentina 1923 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  4. Argentina 1927 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  5. Argentina 1931 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  6. Argentina 1933 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  7. Argentina 1938 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  8. Argentina 1949 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  9. Argentina Second Level 1950 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  10. Argentina 1956 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  11. Argentina 1957 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  12. Argentina - Domestic Championship 1961 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  13. Argentina Second Level 1964 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  14. Argentina Second Level 1971 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  15. Argentina Second Level 1976 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  16. Argentina Second Level 1978 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  17. Argentina Second Level 1984 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  18. Argentina Second Level 1989/90 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  19. Argentina Second Level 1991/92 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  20. Argentina 1995/96 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  21. Copa Conmebol 1996 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  22. Argentina 1997/98 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  23. Argentina 2007/08 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  24. Copa Sudamericana 2013 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  25. Argentina 2016 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  26. Argentina 2016/17 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  27. ESTADIO CIUDAD DE LANÚS - NÉSTOR DÍAZ PÉREZ [online]. soccerway.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]