Preskočiť na obsah

Trstina cukrová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cukrovník lekársky)
Cukrová trstina
Cukrová trstina

Trstina cukrová[1][2][3] (iné názvy: cukrová trstina[4][3], zriedkavo cukrovník lekársky[5]; staršie: trsť cukrová[6], cukrová trsť[7], cukrovník[7]; zastarano: cukrovník obecný[8]; skrátene alebo zastarano trstina[9][10]; lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako 2 m, pestovaná predovšetkým pre vysoký obsah cukru.

Plné steblá, vysoké 2 – 4 m, dosahujú priemeru 20 – 80 mm. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ďalej obsahuje tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a iné zložky. Rastlina je pôvodná v Novej Guiney. Jej pestovanie bolo najprv zaznamenané v Indii a odtiaľ sa šírilo všetkými smermi. Je to najvýznamnejšia kultúrna tráva; pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napr. na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, v Egypte a na južnom pobreží Španielska.

Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.

Najväčšími producentmi cukrovej trstiny na svete sú Brazília, India a Čína.

Top producenti cukrovej trstiny 2012
Krajina Produkcia (mil. ton)
Brazília Brazília 721,1
India India 347,9
Čína Čína 124,0
Thajsko Thajsko 96,5
Pakistan Pakistan 58,4
Mexiko Mexiko 50,9
Kolumbia Kolumbia 38,0
Svet spolu 1 833,1
Zdroj: FAO[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 145.
  2. lipnicovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 270
  3. a b trstina. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  4. cukrová trstina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 656.
  5. [1]
  6. trsť. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  7. a b JÁNOŠÍK, Anton; JÓNA, Eugen. Slovník spisovného jazyka slovenského. Zväzok 1 A – J. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1946. 992 s. S. 328.
  8. Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 6.
  9. STUCHLÍK, V. et al. Trstinová melasa a jej upotrebenie na výrobu pekárskeho droždia. In: Chem. zvesti , 1951, 5, č. 3-4, S. 145-157
  10. trstina. In: Historický slovník slovenského jazyka
  11. Najväčší producenti cukrovej trstiny na svete [online]. FAO, [cit. 2010-08-14]. Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]