Dúhovec väčší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dúhovec väčší
Apatura iris Weinsberg 20080618 1.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Apatura iris
(L., 1758)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dúhovec väčší (Apatura iris L., 1758) je druh motýľa z čeľade babôčkovité (Nymphalidae).

Bionómia druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh motýľa patrí k našim najväčším druhom denných motýľov (Rhopalocera). V prírode ho zastihneme asi od konca júna do augusta. Lieta hlavne na lesných cestách a čistinkách, na okrajoch zmiešaných lesov, vo vlhkých údoliach a na zarastených rúbaniskách. Ráno lieta pomalšie, pričom rád sadá na zdochliny, trus zvierat, hnijúce ovocie a celkove mokré miesta, hlavne okolie kaluží a mokrín. V neskorších - poobedných hodinách - poletuje v korunách stromov. Je pomerne dosť zriedkavý, ale žije skryto, a preto jeho zriedkavosť je skôr relatívna. U samčeka je vidieť istý stupeň teritoriálneho správania. Na mieste jeho výskytu zvyčajne nachádzame iba jeden exemplár samčeka. Pokiaľ ho ulovíme o relatívne krátky čas jeho miesto „obsadí“ iný jedinec. Je rozšírený takmer v celej Eurázii. Priťahuje ho aj ľudský pot, a preto si niekedy sadá i na spotené ruky. Vystupuje iba zriedkavo do nadmorských výšok nad 1 200 m n. m. Viac na východ je hojnejším druhom denných motýľov, smerom na západ je zriedkavejší. Zvyčajne vidíme iba samčekov, lebo samičky sa zdržujú hlavne vyššie v korunách prevažne listnatých stromov. Lietajú zriedkavo a to skôr v poobedňajších hodinách a niekedy vydržia sedieť celé hodiny v korune stromu, kde ich zahliadneme iba zriedkavo.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má hnedo sfarbené krídla ozdobené bielymi škvrnami a páskami. Spodná strana krídel je červenohnedá s bielymi páskami a modrým, čierno lemovaným očkom. Samček má kovovomodro-fialové sfarbenie vrchnej strany krídel, ktoré sa mení podľa toho, ako na ne dopadá svetlo. Samičke toto sfarbenie chýba a býva zvyčajne väčšieho vzrastu.

Vajíčko[upraviť | upraviť zdroj]

Samička kladie vajíčka koncom júla a v auguste na listy živných rastlín, hlavne vŕb. Vajíčka sú olivovo-zelené, až žltavé, valcovitého tvaru.

Húsenica[upraviť | upraviť zdroj]

Mladá húsenica

Húsenica sa vyvíja asi od augusta na vŕbe rakyte, vŕbe ušatej, vŕbe popolavej a tiež na osike. Prezimuje v 2. larválnom instare, kedy je asi 1 cm dlhá a čiernohnedej farby. V tomto období býva zvyčajne pripradená ku konáriku alebo listu. V apríli začne byť znova aktívna a zvlieka sa. Po tomto zvlečení je zelená, žlto zrnitá, so šikmými žltými pruhmi na bokoch, modrastými výrastkami na hlave a dvoma červenými hrotmi na análnom článku bruška. Húsenica 5. instaru (po 4. zvliekaní) sa zakuklí zvyčajne v júni pod listami, zavesená dole hlavou.

Kukla[upraviť | upraviť zdroj]

Kukla je bledozelená s dvoma hrotmi na hlave. Zvyčajne býva fixovaná za kremaster.

Ochrana druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na svoj vzhľad a veľkosť je zaujímavým druhom i pre zberateľov motýľov (entomológov), ktorí ho odchytávajú do zbierok v značných počtoch, ale napriek tomu nie je zatiaľ veľmi ohrozeným druhom našej entomofauny. Zasluhuje ochranu v rámci bežnej ochrany biotopov v rámci chránených území. Jeho areál rozšírenia vo svete je zatiaľ značný.

Podobné druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ponec, J.: 1982, Motýle. Obzor, Bratislava, p. 328 + obr.
  • Moucha, J. et Činčerová, E.: 1972, Sbírame motýli. Delfín, Práce, Praha, p. 92 - 93.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]