Preskočiť na obsah

Daniel Belluš (chemik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Belluš
slovenský a švajčiarsky chemik a univerzitný profesor
Narodenie8. marec 1938
Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie18. september 2011 (73 rokov)
Bazilej, Švajčiarsko
Zamestnaniechemik
Alma materFakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
RodičiaDaniel Belluš
Augusta Bellušová, rod. Baxová
Príbuznístrýko Emil Belluš
ManželkaMiriam, rodená Nováková
DetiJela (* 1968)
Zuzana (* 1975)

Prof. Ing. Daniel Belluš, Ph.D. (* 8. marec 1938, Trnava – † 18. september 2011, Bazilej, Švajčiarsko)[1] bol slovenský chemik, univerzitný profesor pôsobiaci vo Švajčiarsku.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel Belluš v roku 1952 nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej Chemickej fakulte SVŠT, v súčasnosti Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde v roku 1960 promoval na inžiniera chémie (Ing.). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo Výskumnom ústave pre petrochémiu v Novákoch. V rokoch 1961 – 1967 pôsobil na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied,[3] kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku 1967 na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul CSc., v súčasnosti PhD. V rokoch 1967 – 1969 bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ Nobelovej ceny za chémiu profesor Vladimir Prelog a profesor Albert Eschenmoser. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov.

Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy Ciba-Geigy Ltd. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku 1996 so spoločnosťou Sandoz vznikol Novartis) pôsobil v rokoch 1969 – 1997, od roku 1973 viedol výskumnú skupinu, v rokoch 1981 – 1985 bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch 1985 – 1991 bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch 1991 – 1996 riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku 1997 prof Belluš založil firmu Bellus Science and Innovation Int. Consulting, v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch 1998 – 2001 bol vedúcim výskumu divízie „Additívy“ fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel 18. septembra 2011 v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku 1978 objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním Belluš-Claisenov prešmyk.[4] Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku 1987 koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita“, ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov.

Pedagogika[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku 1981 ako profesor organickej chémie na univerzite vo Fribourgu a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh Science of Synthesis (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov Helvetiva Chimica Acta, Angewandte Chemie, Synthesis, Chemical Papers a kompendia Progress in Heterocyclic Chemistry. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku 1989. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku 1993 Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný Ciba Lectures v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Česka možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku 1998 pod názvom Novartis Lectures. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť „Cenu Daniela Belluša“. Medaila Daniela Belluša je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom.[5][6]

Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen Rotary klub Bratislava.[7]

Publikácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. „Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2).“ Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971 – 1009.
  • Bellus, D., and B. Ernst. „Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese.“ Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820 – 850.
  • Belluš, Daniel, and Beat Ernst. „Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)].“ Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797 – 827.
  • Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. „Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones.“ Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854.
  • Bellus, Daniel. „Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones.“ Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028.
  • Bellus, Daniel. „Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes.“ The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208 – 1211.
  • Bellus, D. „Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool.“ Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827 – 1838.
  • Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. „Chirality and crop protection.“ Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193 – 1215.

Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Belluš, Daniel, 1938-2011. In: Databáza autorít SNK [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  2. UHER, Michal; MILATA, Viktor. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš : slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. 1. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2008. 54 s. ISBN 978-80-227-2876-8.
  3. a b KARVAŠ, Milan; MILATA, Viktor. Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 2011, roč. 7, čís. 14, s. 355. Dostupné online. ISSN 1336-7242.
  4. Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.
  5. GYEPESOVÁ, Dalma. Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 2008, roč. 4, čís. 8, s. 58. Dostupné online. ISSN 1336-7242.
  6. Ocenenia SChemS [online]. Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť, 2020-07-21, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  7. RC Bratislava - členové [online]. Jihlava: Rotary International Distrikt 2240 – Česká republika a Slovenská republika, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  8. a b Daniel Belluš. In: Zoznam ocenených [online]. Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť, 2023-09-13, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  9. Medaile Emila Votočka [online]. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
  10. Rad Ľudovíta Štúra, I. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • UHER, Michal; MILATA, Viktor. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš : slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. 1. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2008. 54 s. ISBN 978-80-227-2876-8.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]