Darbazi (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pyramidálna strecha darbazi v Dashkasane, Irán

Darbazi[1] (gruz. დარბაზი – darbazi, dosl. hala alebo komora) je architektonické riešenie strešnej konštrukcie alebo klenby starovekého obydlia či domu v horských oblastiach južného a východného Zakaukazska i Malej Ázie. Ide o charakteristickú pyramidálnu strechu alebo klenbu, ktorá je podopretá sériou drevených trámov a stĺpov. Uprostred sa nachádza otvor, ktorý slúži ako osvetlenie miestnosti a zároveň odvádza dym z ohniska.[2][3]

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ojedinelým typom je drevený strop vo forme stupňovitej klenby na východe Gruzínska, ktorý sa nazýva gruz. გვირგვინი – gvirgvini. Naopak v autonómnej oblasti Južné Osetsko je darbazi skôr známe pod označením: oset. æрдойaни сaхли – erdojani sachli, rus. эрдояни сахли – erdojani sachli.[2] Podobný typ strešnej konštrukcie sa v Arménsku nazýva ako: armén.Գլխատուն – glkhatun alebo հարազաշեն – harazašen. Ďalej v Turecku ako: tur. kirlangiç kubbe alebo kırlangıç örtü[4] a v Azerbajdžane zase termínom azerb. karadam.[2]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo darbazi pravdepodobne pochádza so stredoperzského slova dlp’s/darbás alebo z perzského slova دروازه – darváze, čo znamená brána.[5] Ďalšími možnou etymológiou je arménske slovo դարպաս – darpas, čo znamená palác[6]

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

U kolchidského národa v Pontu se kladou vzhledem k nadbytku lesů na zem přes celou délku vpravo i vlevo naplocho stromy, přičemž se mezi nimi nechává prostor tak veliký, jak to připouští jejich délka; přes ně shora na jejich koncích umísťují napříč další stromy. Ty ohraničují uprostřed vnitřek obydlí. Nato kladou na sebe střídavě kmeny po dvou proti sobě ze všech čtyr stran, spojují je v rohy, sestavují tak ze stromů stěny ve svislé linii s kmeny položenými dole a vyhánějí do výše věžovité stavby. Mezery, které zůstávají mezi kmeny vzhledem k nerovnosti tloušťky stavebního dřeva, utěsňují třískami a blátem. Pak to pokryjí střechou tím způsobem, že příčné trámy na koncích uřezávají a stupňovitě stahují, takže vyhánějí do výše ze všech stran jehlanec, který pokrývají chvojím a blátem; tak dosahují po barbarském způsobu u svých věžovitých staveb střech zespodu otevřených (tectum testudinatum, želvovitá střecha).
Úryvok z Vitruviovho diela De architectura (Desať kníh o architektúre)[7]

Pôvod stavby darbazi pravdepodobne vychádza zo štruktúry starovekého halového domu, ktorý bol rozšírený najmä v Trácii, Malej Ázii, na Kryme, Kaukaze,v Iráne, Pamíre alebo Indii či Etiópii medzi 5. až 3. storočím pred Kr. V každom regióne sa prispôsobil miestnym tradíciám. Na území dnešného Gruzínska sa darbazi rozvinulo do niekoľkých rozmanitých foriem.[8][9] Išlo najmä o kruhový alebo oválny tvar s centrálnym priestorom. Nad týmto priestorom sa nachádzala pyramidálna klenba, ktorá bola podopretá dvomi, tromi alebo štyrmi drevenými stĺpmi. Klenbu tvorili navzájom prekrývajúce sa trámy tzv. gvirgvini, ktoré sa smerom hore zužovali. V hornej časti sa nachádzal otvor, ktorý osvetľoval miestnosť a odvádzal dym z ohniska.[10][11] Analogickým príkladom rozvoja formy halového domu je megarón. Najstaršie zvyšky darbazi sa v Gruzínsku našli počas archeologických vykopávok neďaleko obce Urbinisi, pričom sú podobné halovému domu v historickej provincii Chevsuretia alebo sýpke v provincii Pšavi (4. – 3. storočie pred Kr.).[8][9] Najstarší opis darbazi je uvedený vo Vitruviovom diele De architectura (Desať kníh o architektúre; približne rok 20 pred Kr.), kde je opísaný ako kolchidský dom so štvorhrannou pyramidálnou strechou a otvorom uprostred.[10]

Zo staroveku známa forma darbazi sa ďalej rozvíjala aj v priebehu stredovekej gruzínskej architektúry v podobe ľudového domu. Išlo o jednoduchý halový dom v tvare obdĺžnika. Otvor bol umiestnený uprostred nad štvorcovým priestorom vo vnútri, ktorý podopierali štyri drevené stĺpy nesúce trámy.[12][8] Stĺpy a trámy boli väčšinou zdrobnené jemnou rezbou geometrických alebo florálnych vzorov. Najviac zdobený bol masívny materský stĺp v tvare T, obdĺžnika či lichobežníka tzv. deda bodzi, ktorý niesol váhu pyramidálnej klenby. Vo veľkej miere sa vyskytoval v historických provinciách Kartli, Kachetia a Samcche-Džavachetia.[11][13] Neskôr pyramidálna klenba trochu viac pripomínala tvar kupoly. Ojedinele bola konštrukcia darbazi vyhotovená z kameňa.[12][8] Tento typ bol rozšírený v historických provinciách Karli a Meschetia.[14] Konštrukcia darbazi pravdepodobne ovplyvnila štruktúru gruzínskych chrámov s centrálnou kupolou a okulom. V každom prípade nešlo o odkaz na štruktúru antických alebo ranokresťanských centrálnych stavieb rozšírených v Stredomorí, ako je napríklad mauzóleum či martýrium a ďalšie.[12]

Od stredoveku až do 18. storočia bola výstavba darbazi veľmi populárna, pretože štruktúra stavby veľmi dobre odolávala zemetraseniu v seizmických oblastiach Zakaukazska. Stavba darbazi ako typ ľudového príbytku v Gruzínsku do 20. storočia neupadla. Od 18. storočia bola štruktúra stavby predmetom etnografických štúdií. V Gruzínsku prevládali dva základne typy darbazi: jednopriestorové (veľký centrálny priestor s chodbou vpredu – miestnosť alebo časť v dome) rozšírené v provincii Kartli a halové (kde boli všetky obytné časti usporiadané pod jednou strechou) rozšírené v provincii Samcche-Džavachetia a Trialetia. V južných oblastiach bolo ohnisko nahradené krbom. V polovici 19. storočia prešla svetská architektúra v Gruzínsku pod modernými vplyvmi transformáciou. Novým štandardom domov sa stalo poschodie, podkrovie, balkón alebo okná. Darbazi ako tradičná forma príbytku celkom nezmizla, ale minimalizovala sa na menšiu miestnosť v dome.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KŘIKAVOVÁ, Adéla. Zakaukazsko. Nový Orient: kulturně politický měsíčník Orientálního ústavu Československé akademie věd (Praha: Academia), 1977, roč. 32, čís. 8, s. 232. ISSN 0029-5302. (po česky)
  2. ↑ a b c Дарбази [Darbazi] In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija [online]. Moskva: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online. (po rusky)
  3. ↑ CHUCIŠVILI, Georgij. Tbilisi: stručný průvodce. Preklad Adéla Křikavová. Moskva : Planeta, 1989. ISBN 5-85250-113-1. S. 98 – 99. (po česky)
  4. ↑ KARPUZ, Haşim. Türk İslâm Mesken Mimarisinde Erzurum Evleri. Ankara : Kültür Bakanlığı, 1993. (Kültür Bakanlığı yayınları.) ISBN 9789751712523. S. 66. (po turecky)
  5. ↑ Languages and Cultures of Eastern Christianity: Georgia. Ed. Stephen H. Rapp, Paul Crego. Vol. 5. London : Routledge, 2016. (Worlds of Eastern Christianity, 300 – 1500.) Dostupné online. ISBN 9780754659860. Archivované 2022-11-27 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ RUSSEL, James R.. The Shrine beneath the Wawes. Res: Anthropology and Aesthetics (Cambridge: The Peabody Museum of Archaeology and Enthology, Harvard University), 2007, roč. 51, čís. 1, s. 153. ISSN 0277-1322. (po anglicky)
  7. ↑ VITRUVIUS POLLIO, Marcus. Deset knih o architektuře. Preklad Alois Otoupalík. Svazek 42. Praha : Svoboda, 1979. (Antická knihovna.) S. 64. (po česky)
  8. ↑ a b c d e SUMBADZE, Longinoz Zaharevič. Darbazi: Drevnejšij tip gruzinskogo narodnogo žilišča i jego mesto v istorii Architektury. Tbilisi : Mecniereba, 1964. 10 s. VII. Meždunarod. kongress antropol. i etnograf. nauk v Moskve. (po rusky)
  9. ↑ a b Darbazuli sacchovrebeli sachli trialetši In: Čveni saundže.. [online]. [Cit. 2022-11-22]. Dostupné online. (po gruzínsky)
  10. ↑ a b Giorgi N. Chubinashvili. On the intial forms of Christian churches. In: Ancient Christianity in the Caucasus. Ed. Tamila Mgaloblishvili. Vol. 1. Iberica Caucasica. Richmond : Curzon Press, 1998. (Caucas world.) ISBN 0-7007-0633-X. S. 192. (po anglicky)
  11. ↑ a b The Georgians [online]. 2013-03-21, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. Archivované 2022-11-25 z originálu. (po anglicky)
  12. ↑ a b c Giorgi N. Chubinashvili. On the intial forms of Christian churches. In: Ancient Christianity in the Caucasus. s. 195.
  13. ↑ Origins of Domed Pillar Houses [online]. Tbilisi: Tbilisi Architecture Network, 2020-04-30, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. Archivované 2022-11-25 z originálu. (po anglicky)
  14. ↑ ASONOVICH AMIRANASHVILI, Shalva I. Georgian Art. Tbilisi : Tbilisi University Press, 1968. S. 38 – 39. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BERIŻE, Vaxtang. The Treasures of Georgia. London : Century Pub., 1984. 239 s. ISBN 0-7126-0917-2. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Darbazi_(architektúra)&oldid=7700172“