David Irving

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
David Irving
britský amatérsky historik
britský amatérsky historik
Narodenie24. marec 1938 (81 rokov)
Hutton, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Webstránkaco.uk
CommonsSpolupracuj na Commons David Irving

David John Cawdel Irving (* 24. marec 1938, Hutton, Spojené kráľovstvo) je britský historik, ktorý popiera Holokaust.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

David Irving sa narodil roku 1938 v britskom Huttone. Jeho otec bol dôstojníkom kráľovského námorníctva a matka ilustrátorka.

Po dokončení strednej školy začal študovať prírodné vedy najprv na Imperial College London a neskôr na University College London. Vysokoškolské štúdium však nikdy nedokončil. Históriu nikdy neštudoval, v tomto odbore je autodidaktom. Ako študent sa zúčastnil na činnosti britských konzervatívcov a pôsobil ako editor satirického časopisu Carnival Times, v ktorom sa okrem iného zastával apartheidu v Juhoafrickej republike.

Po ukončení štúdia pracoval rok v Porúrí v koncerne Thyssen. Naučil sa tam perfektne po nemecky, čo mu neskôr poslúžilo pri jeho práci na historických témach. Začal sa zaujímať o nemecké dejiny a na túto tému aj v rokoch 19591961 publikoval v Británii celý rad článkov, ktoré mu neskôr poslúžili ako základ pre prvú knihu The Destruction of Dresden (Skaza Drážďan), ktorú publikoval roku 1963 (v roku 1995 vyšla v prepracovanej verzii s podtitulom „Apokalypsa 1945“). V knihe sa venoval náletu spojencov na saskú metropolu ku koncu vojny a jeho potrebe. Od tých čias napísal mnoho kníh, ktoré sa zaoberajú predovšetkým obdobím druhej svetovej vojny.

Do konca šesťdesiatych rokov mu vyšla ešte v roku 1964 kniha The Mare's Nest (Tajné zbrane), ktorá sa venuje vývoju takzvaných zázračných zbraní v nacistickom Nemecku, roku 1967 The Virus House, venovaná nemeckému atómovému programu, The death of General Sikorski, ktorá sa zaoberá smrťou predsedu poľskej exilovej vlády pri údajnej leteckej nehode pri Gibraltáre a The Destruction of Convoy PQ 17 o pokazenej spojeneckej námornej operácii na konvojovej trase do Sovietskeho zväzu.

V ďalších rokoch vydal celý rad kníh, z ktorých sa vynímajú biografie Erwin Rommela, Josepha Goebbelse, Hermanna Göringa, Winstona Churchilla, Erharda Milcha, kniha Hitler's war, v ktorej sa snažil opísať priebeh vojny z pohľadu Hitlera a spochybnil v nej predstavu Hitlera ako všemocného diktátora nezávislého od svojho okolia, a Nuremberg: The Last Battle (Norimberg: Posledná bitka), kde opísal priebeh Norimberského procesu a snažil sa okrem iného zodpovedať otázku, kto poskytol Göringovi ampulku s jedom.

Od deväťdesiatych rokov sa angažoval v kalifornskom Institute for Historical Review.

Spochybňovanie holokaustu[upraviť | upraviť kód]

V posledných rokoch sa dostali do záujmu médií a verejnosti jeho názory na holokaust. Už vo svojej knihe Hitlerova vojna zastával názor, že Hitler konečné riešenie židovskej otázky nenaplánoval a do roku 1943 ani o jej realizácii nevedel.

Koncom osemdesiatych rokov a na začiatku deväťdesiatych rokov zastával názor, že v Osvienčime neexistovali plynové komory. Tento postoj mu vyniesol zaradenie medzi antisemitov a popieračov holokaustu a glorifikáciu zo strany neonacistických a antisemitských hnutí, pre ktoré sa stal ikonou a vzorom historikov.

Roku 1995 prehral občianskoprávny spor, v ktorom žaloval historičku Deboru Lipstadtovou za ohováranie (verejne ho označila práve ako popierača holokaustu a antisemitu). Súd jeho žalobu zamietol a stotožnil sa s Lisptadovej tvrdením, čo pre Irvinga znamenalo morálnu porážku, ako aj ťažké finančné problémy.

Postupne ho označili za personu non grata v celej rade krajín (Kanada, Nemecko, Taliansko). Keď v roku 2006 na pozvanie jedného univerzitného študentského spolku neopatrne navštívil Rakúsko, kde na neho bol od konca 80. rokov za popieranie holokaustu vydaný zatykač, zatkli ho a súd ho odsúdil za politický trestný čin popierania holokaustu na 3 roky väzenia, napriek tomu, už skôr odvolal svoje tvrdenie spochybňujúce existenciu plynových komôr. Proti Irvingovej perzekúcii sa postavilo mnoho zástancov slobody slova, dokonca aj jeho odporkyňa Deborah Lipstadtová.

20. decembra 2006 Irvingovi Najvyšší krajský súd vo Viedni skrátil trojročný trest odňatia slobody o dva roky na podmienečný. Keďže bol vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku trinásť mesiacov, dve tretiny trestu môže stráviť na slobode.

David Irving je známy ako kontroverzný historik, ktorý dokázal objaviť celý rad dovtedy neznámych prameňov a získať mnoho unikátnych svedectiev. Jeho kritici ho však obviňujú, že skresľuje získané fakty a účelovo vyberá zdroje a používa značne neprofesionálne pracovné metódy.

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • The Destruction of Dresden (1963)
  • The Mare's Nest (1964) (Tajné zbrane)
  • The Virus House (1967
  • The Destruction of Convoy PQ17 (1967)
  • Accident — The Death of General Sikorski (1967)
  • Breach of Security (1968)
  • The Rise and Fall of the Luftwaffe (1973), a biography of Erhard Milch (Luftwaffe: vzostup a pád)
  • Hitler's War (1977), Hitler in wartime
  • The Trail of the Fox (1977), a biography of Erwin Rommel (Rommel, liška púšte)
  • The War Path (1978)
  • The War Between the Generals (1981)
  • Uprising! (1981)
  • The Secret Diaries of Hitler’s Doctor (1983)
  • The German Atomic Bomb: The History of Nuclear Research in Nazi Germany (1983)
  • War Between the Generals (1986)
  • Der Morgenthau Plan (1986)
  • Churchill's War (1987), Churchill in wartime
  • Göring (1989), biography of Hermann Göring (Göring: Biografia Hermanna Göringa)
  • Goebbels — Mastermind of the „Third Reich“ (1996) (Goebbels - Pán myšlienok Tretej ríše)
  • Hitler's War (1991), revised edition, incorporating The War Path
  • Nuremberg: The Last Battle (1996) (Norimberg - Posledná bitka)
  • Churchill's War Volume II: Triumph in Adversity (1997)
  • Hitler's War and the War Path (2002) (Hitlerova válka a válečná stezka let 1933-1945)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému David Irving

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]