Diodóros zo Sikyónu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Diodóros alebo Agnodóros (starogr. Διόδωρος, Ἁγνόδωρος – Diodóros, Agnodóros) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 140 pred Kr.[1][2]

Diodóros zo Sikyónu (alebo Agnodóros z Kyziku[2]) zvíťazil na 160. olympijských hrách v roku 140 pred Kr. v behu na jedno stadion.[1][2] Beh na jedno stadion bol najstaršou (podľa tradície ho zaviedli v roku 776 pred Kr.) a aj hlavnou olympijskou súťažnou disciplínou, menom víťaza tohto preteku sa označovala celá olympiáda.[2][3]

Staroveký grécky cestovateľ a spisovateľ Pausanias zaznamenal víťazstvo olympionika Diodóra v súvislosti s datovaním začiatku postupného zmiernenia opatrení, ktoré Rím uvalil na porazených Grékov po bitke na Isthme (Korintská šija) v roku 146 pred Kr. Pausanias o tom uvádza: „O niekoľko rokov neskôr sa Rimania zľutovali nad Gréckom, i povolili im uzatvárať kmeňové združenia, aj získavať pozemky za hranicami obce, rovnako zrušili pokutu tým, ktorým ju Mummius uložil. Nariadil totiž, aby Boióťania zaplatili Hérakleičanom a Euboičanom sto talentov, Achájci Lakedaimončanom dvesto. Tak teda Rimania zbavili Grékov poplatkov, ale správca bol k nim posielaný ešte za mojej doby. Rimania ho však nevolajú sprácom Grécka, ale Acháje, pretože si podrobili Grékov pričinením Achájcov (achájskeho spolku), vtedajších predákov gréckeho sveta. Tak teda skončila tá vojna za vlády archonta Antithea v Aténach, v dobe sto šesťdesiatej olympiády, počas ktorej zvíťazil sikyónsky Diodóros.[1]

V rozpore s touto informáciou je záznam v zozname olympijských víťazov od historika Eusebia z Kaisareie, ktorý uvádza, že v roku 140 pred Kr. si víťazný veniec za beh na jedno stadion odniesol Agnodóros z Kyziku.[2] Hlavným zdrojom Eusebiových informácií o olympijských víťazoch boli písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 45.
  2. a b c d e Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  3. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
  4. Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]