Diskusia s redaktorom:Ján Iskra

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ahoj, Ján Iskra. Vítame Ťa v slovenskej Wikipédii! / Welcome to the Slovak Wikipedia!
Slovenská Wikipédia je slovenská jazyková verzia Wikipédie, ktorá vznikla v októbri 2003 a k dnešnému dňu má 248 596 článkov.

Začal(a) si dobre a si na najlepšej ceste začať prispievať a pridávať množstvo dobrých článkov. Ďakujeme za Tvoj prínos k tvorbe encyklopédie a tešíme sa na spoluprácu. Veríme, že sa nám bude dobre spolu pracovať a že sa tu budeš medzi ostatnými cítiť príjemne.

Odporúčame Ti, aby si si prečítal/a nasledujúce stránky, ktoré Ti uľahčia prácu pri Tvojom upravovaní:

Príručka Pieskovisko
(miesto pre experimenty)

Obsah Pomocníka Kaviareň
(diskusia redaktorov)
Často kladené otázky Päť pilierov Wikipédie
Wikitext Čo Wikipédia nie je

Na diskusných stránkach sa vždy podpisuj: stačí napísať 4 vlnovky ~~~~ alebo ich vložiť kliknutím na ikonu lište nad oknom na úpravu.

Naopak články sa nikdy nepodpisujú.

Tak ešte raz vitaj a ďakujeme za Tvoje príspevky. Dúfame, že sa tu uvidíme často.
Za uvítací výbor: Palica


If you have questions, comments, or something is not clear to you, or if you would like to know something about the Slovak Wikipedia, look at the Slovak Wikiembassy, where someone might even help you in your language :).

Akvaristika[upraviť zdroj]

Ahoj Ján, myslim si, ze je zbytocne mat uplne rovnake clanky na wikibooks aj na wikipedii. Navrhujem teda prerobit akvaristiku na vseobecny clanok, tak ako by si pozeral encyklopediu. A uviest odkaz na wikibooks, kde je to velmi dobre zpracovane.

Za druhe, neudavaj prosim svoj podpis na stranky, mena redaktorov sa uchovavaju v historii.

--Palica 15:41, 25 apr 2005 (UTC)

Rozhodne súhlasím...Bronto 16:01, 25 apr 2005 (UTC)

Suhlasim, o charaktere clankov sme uz diskutovali v krcme. 158.193.85.212 16:06, 25 apr 2005 (UTC)

Článok o sexuálnom dimorfizme je o sexuálnom dimorfizme všeobecne nie iba o sexuálnom dimorfizme rýb. Preto tam patria aj informácie o sexuálnom dimorfizme jeleňovitých, ľudí, atď. Ak by si chcel podrobnejšie písať o sexuálnom dimorfizme rýb, môžeš založiť článok sexuálny dimorfizmus rýb a doň presunúť súčasný text o rybách a v pôvodnom článku naň odkazovať. --Otm 11:00, 30. júl 2007 (UTC) Možno nemám pravdu, ale nemôžem s vyššie uvedeným súhlasiť, pretože, ak tomu dobre rozumiem, článok je uverejnený na stránke Akvaristika, podstránka základné okruhy otázok, čo je zasa venované akvaristike. Z toho dôvodu si myslím, že nie ja by som mal vytvoriť nový článok (tak ako je to doporučované) ale tí, ktorí do uvedeného článku vsunuli sexuálny dimorfizmus jeleňovitých a ľudí.[odpovedať]

S pozdravom Ján Iskra.

Článok nie je uverejnený na stránke akvaristika, z článku akvaristika je naň odkaz. Aby sme sa nenaťahovali, tak som doporučované zmeny vykonal. --Otm 08:24, 4. august 2007 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem za presunutie článku. V žiadnom prípade nechcem zavádzať svoje "metódy" ale uvedený názor možno vznikol z nedostatočnej znalosti štruktúry Wikipédie. Osobne si to predtavujem tak, že ak sa z nejakej stránky, v našom prípade akvaristika prepnem na nejaký článok napr. morfológia, tak tam bude v prvom rade uvedená morfológia rýb a na záver alebo navrchu odkazy aj na iné články, ktoré hovoria o morfológii živých organizmov alebo prírodnín a pod., čo platí hlavne v tom prípade, ak je tam napísné morfológia rýb. Myslím, že akždý návštevník stránky bude očakávať informácie o morfológii rýb a nie o niečom inom. Samozrejme, odkazy na iné články hovoriace o morfológii je tam treba uviesť. Iba toľko na vysvetlenie. Dúfam, že sa zato nehneváš a prijmete ma do svojho kolektívu. Ďakujem. Ján Iskra.

Wikipédia je otvorená všetkým a tvoje príspevky sú a verím že aj budú pre ňu prínosom. Inak neviem, či vieš aj o projekte wikibooks, kde môžno dávať aj rozsiahlejšie texty. Tam môžeš používať i menej hutný štýl, než aký by mali mať encyklopedické heslá. --Otm 13:18, 10. august 2007 (UTC)[odpovedať]

Ahoj, mohol by si sa prosím skúsiť riadiť odporúčaniami a návodmi, ktoré máš uvedené na začiatku tejto stránky? Ich pochopenie ti určite pomôže pri vytváraní kvalitných článkov. Každopádne prosím vždy treba uviesť do článku zdroje, z ktorých si čerpal, aby si čitatelia mohli vyhľadať originálne informácie. Ak máš nejaké otázky, neváhaj sa spýtať. --AtonX 09:29, 20. august 2007 (UTC)[odpovedať]

V tomto prípade sa nejedná o čerpanie z nejakých zdrojov, pretože uvedené informácie sú získané z predchádzajúcich rokov (obdobie 1970 až 1990) a nie sú čerpané z internetového zdroja. Je mi úplne jasné, že pokiaľ by išlo o preklad, prípadne o citáciiu tak to uvediem. Pri tejto príležitostiu by som sa chcel spýtať, ako je to s prekladaním článkov, napr. z anglkickej WIKI, alebo z iného zdroja. Mám pomerne veľa takto spracovaného materiálu a myslím, že by to pomohlo.
S chovom rýb sa síce nezaoberám príliš dlhú dobu (iba asi od roku 1965) a venoval som sa hlavne chovu cichlíd a samozrejme som si zháňal aj zahraničnú literatúru. S chovom ostatných druhov som sa zaoberal iba po tú dobu, pokiaľ som ich úspešne rozmnožil a odchoval, potom ma už "nazaujímala". Možno aj preto mám na niektoré veci úplne iný alebo čiasdtočne úplny iný názor,na chov rýb a pestovanie rastín než je pri väčšine terajších chovateľov. Tiež neuznávam rôzne delenie akvárii, ako je napr. prírodmné akvárum, savanové akvárium apod. To sú názvy, ktoré sú "módne" a vo svojej podstate aj neopodstatnené. Prečo? Pre jednoduchú vec. Prírodné akvárium je vo svojej vlastnej odstate spoločenské alebo biotopné akvárium pričom sa snažíme o vytvorenie prirodzeného vzhľadu bez použitia gýčov a podobne, teda žiadne umelé rastliny, potápači, vraky lodí apod. Otázka savanového akvária je tiež veľmi diskutabilná, pretože znovu nič nehovrí, pretože rôzna potôčiky v savanách alebo pampách prípadne v pralesoch majú aj rôzne ekologické niky a preto je to definícia ktorá je úplne na nič a iba začínajúcich chovateľov zybtočne zavádza. V tomto prípade by sme mohli hovoriť o biotopnom akváriu určitej oblasti, napr. okolia Matto Grosso, horný tok rieky Kongo, určitej časti jazera Malawi apod., kedy sa smažíme chovať spolu ryby z tejto oblasti a a pestrovať aj rastliny z uvedenej oiblasti. Takéto akvária môžu byť monotipické, alebo heterotypické. Preto navrhuje delenie akvárii podľa požitia.
 
Podobne je to aj ohľadne veľkosti akvárii atď. Myslím, že tieto veci by bolo treba úporiadne prebrať a na základe tohto potom si určiť štandart písania článku.
To isté sa týka aj názvov rýb. Ako typický príklad môžem uviesť slovo "tlamovec". *je to tvrdý čechyxznus a preto používajme "papuľovec!. Ný príklad je "terčovec", ktorý by mal byť nahradený diskus, čo aj zodpovedá nominantnému pomenovaiu druhu diskus. Identita národa sa robí aj cez správne požívania názvov a to aj v tom prípade, že ide "vžité" názvy. Je samozrejem, že žiaľ v slovenčine nie je veľa správnych alebo lepšie povedané pomenovaných druhov rýb alebo rastlín, čo zasa je chybou naších ichtyológov a botanikov, ale prečo by sme nemohli na túto tému spolu diskutovať a vytvoriť tak slovenskú nomenklatúru, podobne ako ju tvoril pán Zukal ohľadne čských názvov? Keď to nerobia profesionáli, prečo by sme sa o to nemohli pokúsiť my?
S pozdravom Ján Iskra.

V žiadnom zo slovníkov [*Slovenské slovníky] nie je pri slove tlama napísané, že je to čechizmus. Či k nám naozaj preniklo z češtiny by museli povedať etymológovia. Píš sem len nesporné informácie. Na rozdiel od AtonX si nemyslím, že na wikibooks nemožno dávať i vlastné názory, ale malo by byť uvedené, že na vec sú aj iné názory, či dokonca, že ide o menšinový názor. --Otm 13:02, 20. august 2007 (UTC)[odpovedať]
To nie je „môj názor“, to je oficiálna politika Wikimedia Foundation! --AtonX 13:49, 20. august 2007 (UTC)[odpovedať]

Poznámky v článkoch[upraviť zdroj]

Ahoj. Som rada, že konečne niekto prispieva vo Wikipédii do oblastí súvisiacich s akvaristikou. S týmito témami je to tu vo všeobecnosti dosť biedne. Bolo by však dobré, keby si do článkov nepísal tie takzvané "poznámky". Ak chceš niečo doplniť do článku, smelo to urob aj za cenu zmeny pôvodného obsahu (všetky informácie z ôvodného obsahu by však mali zostať zachované, ak nie sú absolútne mylné). Napríklad ak v článku akvárium vieš lepšie charakterizovať holandské akvárium ako som to tam urobila ja, tak moju vetu prepíš a doplň. Nie však formou poznámky, pretože tá nepatrí medzi zaužívané časti článku a navyše takýto článok je pre čitateľov dosť metúci. --Eryn Blaireová 18:46, 22. august 2007 (UTC)[odpovedať]

  • Ja by som ešte dodal, že by si mal uvádzať len informácie, ktoré už boli preukázateľne publikované v spoľahlivých zdrojoch (odborné monografie, odborné časopisy ale povedzme aj populárna literatúra). Nedávaj prosím do článkov vlastné názory, ktoré nevyšli v publikácii. Ďakujeme. --AtonX 07:33, 23. august 2007 (UTC)[odpovedať]

== Odpoveď na poznámky v článkoch == [úprava

Je mi úplne jasné, že mnou uvádzané poznámky sú krajne neetické, ale dôvod prečo som to robil je veľmi jednoduchý. V akvaristike, čo je dnes už veľmi široký pojem a je nutná jej špecifikácia na konkrétne odborné časti, ako je napríklad chov rýb v starostlivosti človeka - akvaristika v klasickom ponímaní, ktorá sa zaoberá chovom rýb v zajatí - preto v starostivosti človeka. Z uvedeného vyplýva,že je to práve tá časť akvaristiky, ktorá sa zaoberá hlavne chovom rýb a ostatné veci sú v pozadí a hoci pre vytorenie správneho životného prostredia sú nevyhnutné, ale tvoria viac alebo menej iba doplnok, samozrejme za predpokladu, že aj prene vytvárame vhodné životné podmienky. Iná situácia je pri tzv. holandských akváriach, ktoré sú určené hlavne na pestovanie a rozmnožovanie vodných a bahenných rastlín v starostlivosti človeka. V tomto prípade je to v prvom rade životné prostredie buď pre jeden druh rastlín (monotypné akvárium)alebo pre určitú skupinu rastlín s rovnakými nárokmi na životné prostredie (heterotypné akvárium). Iný prípad je chov bezstavovcov atď. Uvedené poznámky nemajú slúžiť na nič iné, iba na vysvetlenie, že dané nie je presne definované. (Podľa môjho názoru) V prípade, že som daný článok prepísal bez uvedenia poznámky, bol znovu prepísaný do pôvodnej podoby a to nie jeden krát, prípadne z mnou prepísaného textu boli vybrané podstatné veci a potom to bolo ešte horšie ako predtým. Je pravdou, že je to riziko podnikania, ale je pravdou aj to že mnohí, ktorí píšu o akvaristike opakuú už iba to, čo napísali iní a preto sa určité veci aj keď nesprávne, stavajú štandartom a dokonca pravdou. To je napríklad prípad cichlíd, že sú neznášanlivé, čo sa traduje veľmi dlho - cca 50 až 60 rokov. Ak si prezrieš staršiu literatúru, a je to úplne jedno či československú, českú, slovenskú, nemeckú alebo anglicku, je to až do dnešných čias stále uvádzané. Uvedený názor vznikol na základe nedostatočných znalostí etológie prvých cichlíd, ktoré sa začali chovať v starostlivosti človeka a preto, že mnohé veci boli rôznymi autormi doslovne povedané opísané nastal uvedený názor. Podobných príkladov by som mohol uviesť oveľa viac. Uvedené sa dotýka aj vedeckých pomenovaní,ktoré nie sú iba latinské ale aj grécke, prípadne konbinácia obidvoch jazykov, v mnohých prípadoch polatinčené. Ako príklad si môžeme uviesť Cryptocorine zukalii, keď túto rastlinu pnoval pán Rataj na počesť pána Zukala, jedého z najlepších nielen českých ale aj svetových akvaristov. Okrem uvedeného v odbornom článku, pri písaní vedeckého pomenovania druhu by mal byť uvedený autor popisu a jeho synonymá (pokiaľ ich má), pretože iba takto je daný druh presne definovaný. Čo sa týka slovenských pomenovaní tak to je úplne biedne. Prejavuje sa to napríklad nesprávnym prekladom z cudzích jazykov - (parmička = mrenka) a samozrejme aj tým, že naši systematici (ichtyológovia a botanici) si dosiaľ nedali tú námahu, aby vytvorili slovenskú nomenklatúru. V Čechách bola situácia úplne iná, veľa názvov rýb vytvoril pán Zukal a boli všeobecne prijaté a používajú sa podnes. (prof. Frank, ing. Rataj a mnohí iní). Preto som už niekoľkokrát navrhol ( a nielen vo Wikipédii) aby sme sa pokúsili o vytvorenie vlastnej slovenskej nomenklatúry a myslím, že pokiaľ bude správne vytvorená prijme ju aj odborná verejnosť. Je samozrejmne, že po vzájmnej diskúzii, spoň medzi tými, ktorí by mali o podobnú prácu záujem. Som toho názoru, že iba takto sa naplní, to čo je napísané v úvode Wikipédie, že v prvom rade ide o reprezentovanie slovenskej akvaristiky a prečo by sme sa potom mali báť ukázať, že slovenská akvaristika je na vysokej profesionálnej úrovni? Pokiaľ ide o poznámky, tak ich postupne odstránim a ak by si chcela, pomôž mi s tým, pretože si už presne nepamätám, kde som ich napísal. Ďukujem.


Tip!

Ďakujeme za Tvoje príspevky do Wikipédie. Ak prispievaš pomocou záložky Upraviť zdroj, chceme Ťa poprosiť, aby si skôr než článok uložíš, používal/a tlačidlo Zobraziť náhľad, ktoré je umiestnené hneď vedľa tlačidla Publikovať zmeny. Umožní Ti vidieť výsledok Tvojich úprav a korigovať ich ešte pred tým, než sa uložia do systému.

Ak prispievaš pomocou vizuálneho editora (záložka Upraviť), nepoužívaj tlačidlo Zverejniť zmeny po každej drobnej úprave – výslednú podobu článku vidíš v editore priebežne.

Opakovaným drobným opravovaním a ukladaním článku totiž vytváraš veľké množstvo verzií, ktoré zaťažujú servery Wikipédie a zneprehľadňujú nám kontrolu posledných úprav. Ďakujeme.

--Bači 07:38, 23. august 2007 (UTC)[odpovedať]

Rád by som vedel čo sú podľa teba spoľahlivé zdroje,(mimochodom to je výlučne vec názoru či už jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, pričom všetko čo je pokladané za oficiálne nemusí byť vždy pravdou, pretože napr. dané bolo písané v určitom časovom období a teda pri v určitom vedeckom poznaní), alebo problematiku akvaristiky poznáš tak vynikajúco,že to dokážeš ohodnotiť? Ja nie, hoci mám viac ako 40-ročné skúsenosti. Neber to prosím osobne, ani ja to neberiem osobne, ale skúsenosti sú jedna vec a niečo potvrdené tzv. overenými zdrojmi je druhá vec. Ak sa pozrieš na jednotlivé internetové stránky je to vo svojej podstate gýč - podobajú sa jedna na druhú a čo si prečítaš na jednej, to ako keby si čítal 98% všetkých stránok o danej problematike. Ako potom skvalitniť články? Dobre som si pozrel aj niektoré články v českej, anglickej alebo v nemeckej Wikipédii, ale je to viac menej úplne rovnaké - znovu to potvrdzuje, že bolo niekedy napísané, aj keď chybne sa s príslovečnou tradíciou opakuje. Netvrdím, že mám absolútnu pravdu, ale myslím, že do mnohých vecí je treba zaviesť poriadok. Ako príklad uvediem písanie vedeckých názvov, ktoré sa píše tak, že za vedeckým pomenovanín živého organizmu je uvádza aj meno autoroa popisu ako aj všetky synonymá, pretože jedine takto je presne určený daný živí organizmus (dúfam, že v tomto prípade sa nemusí uvádzať zdroj a ak áno, tak je to, a prepáč mi, totálna hlúposť). Čo sa týka populárnej literatúri, tak toto by som neuvádzal ako spoľahlivý zdroj, pretože vzhľadom k toľkým nedostatkom v rôznych časopisoch alebo aj v literatúre, čo som zistil, by som ich nikdy nepovažoval za dôverihodný zdroj. Keď autor článku nevie napr. to, že druhé meno vo vedeckom pmenovaní sa píše malým písmenom, alebo v slovenčine sa pomenovania živočíchov píšu malými písmenai (okrem začiatku vety), tak dovoľ, aby som zapochybval o dôverihodnosti a to som nehovoríl ešte o mnohých skomoleninách. Dúfam, že táto moja odpoveď ťa neurazila (ako aj ostatných). To som v žiadnom prípade nemeal v úmysle.
Ján Iskra

Doplnok k mnou písaným overeným zdrojom. Ak si pozriete ruskú wikipédiu, je to pavdepodobne jediná wiki, ktorá bezhlavo nekopíruje. Uznám, že je to v súčasnosti "nepopulárna" wiki (vieme prečo) ale aspoň sa neopakujú po ostatných a pritom ruská akvaristika je jednou z najlepších. Príklad Dackewič - ako jeden z prvých chovateľov na svete použil gonadotropín pri rozmnožovaní pĺžovitých rýb rodu Botia.