Doboj
| Doboj | ||
| srb. Добој | ||
| mesto | ||
 Doboj z leteckého pohľadu
| ||
|
||
| Štát |  Bosna a Hercegovina
| |
|---|---|---|
| Entita | Republika srbská | |
| Nadmorská výška | 143 m n. m. | |
| Súradnice | 44°44′00″S 18°08′00″V / 44,733333°S 18,133333°V | |
| Rozloha | 17 km² (1 700 ha) | |
| Obyvateľstvo | 25 132 (2013) | |
| Hustota | 1 478,35 obyv./km² | |
| PSČ | 74000 | |
| Tel. predvoľba | +387 (0) 53 | |
  Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
| ||
| Wikimedia Commons: Doboj | ||
| Webová stránka: doboj.gov.ba | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Doboj (srb. Добој) je sídlo (mesto) a opština v Bosne a Hercegovine, v entite Republika srbská, nachádza sa pri hraniciach s Federáciou Bosny a Hercegoviny. Mesto spadá do historických regiónov Bosny a Usory, ako aj do zemepisnej oblasti Posávia (natívne Posaviny).[1] Nachádza na sútoku riek Bosna a Spreča, pár metrov južne od samotného mesta (no v rámci opštiny) sa do Bosny vlieva aj rieka Usora. Mesto, respektíve stredoveká pevnosť Doboj (castrum Dobuy)[2], ktorá sa v meste dodnes nachádza sa prvýkrát spomína 6. júna v roku 1415. V roku 2013 malo samotné mestské osídlenie 25 132 obyvateľov (celá opština Doboj 64 112). Rozloha mestskej časti je 17 km², rozloha celej opštiny (najmenšej správnej jednotky v krajine 648 km²).[3] Doboj je významné dopravné (a najmä železničné) centrum, je sídlom viacerých obchodných a priemyselných firiem. Vyrába sa v ňom stavebný materiál, kompresory, pneumatické náradie, chemikálie, odev, ale aj potravinárske výrobky.[4] V blízkosti sa nachádzajú bane na uhlie a bentonity (opština Stanari, do roku bola 2014 súčasť Doboja)[5]. V meste sídli súkromná univerzita[4] Slobomir P Univerzitet, futbalový klub FK Sloga Doboj a hádzanársky klub RK Sloga Doboj.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci sa rané dejiny mesta datujú už do 13. storočia (Bosnianske kráľovstvo), prvá písomná zmienka o stredovekej pevnosti v meste pochádza z roku 1415,[2] keď sa spomína v súvislosti s vojenským stretom, pri ktorom osmanské vojská s pomocou bosnianskeho magnáta Hrvoje Vukčića Hrvatinića porazili armádu uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Niekedy pred rokom 1503 sa mesto priamo dostalo pod osmanskú nadvládu.[4] Pôvodná kresťanská populácia slúžiaca ako posádka pevnosti musela mesto a pevnosť opustiť a bola usadená v susedstve na mieste pomenovanom Rajčinovac. Počas vlády sultána Selima I. bol zbúraný raný kresťanský kostol z 13. storočia a na jeho miesto bola postavená mešita Selimija. Počet domácností sa postupne približne zdvojnásobil, no celkovo nebol veľký.[2] Počas veľkej rakúsko-tureckej vojny (1683 – 1699) sa posádka v meste vzdala Rakúšanom a počas rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1716 – 1718 rakúska armáda Doboj obsadila a vypálila mesto i pevnosť. V roku 1835 bola stála posádka v meste zrušená a v roku 1878 bolo mesto v rámci anexie Bosny obsadené Rakúskom-Uhorskom. V meste sa počas tejto udalosti uskutočnili tvrdé bitky miestnych s okupačnou armádou.[4] V období rakúsko-uhorskej nadvlády mesto zažilo nový rozvoj, ktorý podporila výstavba železnice i cukrovaru. Významným prvkom pre rozvoj mesta bola regulácia toku rieky Bosny. Po prvej svetovej vojne sa mesto stalo súčasťou Juhoslávie. Po druhej svetovej vojne sa mesto vďaka novej železnici stalo významným železničným uzlom a vystavané boli i kasárne.[4] Počas vojny spojenej s rozpadom Juhoslávie sa v okolí mesta uskutočnili boje spojené s represiami nesrbskej populácie.[1] Pôvodná opština Doboj bola po vojne rozdelená a jej časť sa na rozdiel od dnešného mesta stala súčasťou Federácie Bosny a Hercegoviny (Doboj Jug). V roku 2014 mesto postihli rozsiahle záplavy, ktoré si vyžiadali minimálne 20 ľudských životov.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad na mesto -
Mesto z pevnosti -
Renovovaná hradná veža -
Kuća Mulalić, dom s architektúrou z 19. storočia, Národná pamiatka Bosny a Hercegoviny -
Kostol svätých apoštolov Petra a Pavla (pravoslávny) -
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (pravoslávny) -
Mešita Selimija
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b USORA., POSAVINA. In: ČUVALO, Ante. Historical Dictionary of Bosnia and Herzegovina. [s.l.] : Scarecrow Press, 2007. ISBN 978-0-8108-5084-2. S. 198, 249, xlvii, 47. (po anglicky)
- ↑ a b c Kroz istoriju [online]. [Cit. 2020-05-30]. Dostupné online. (po bosniansky)
- ↑ Grad Doboj [online]. [Cit. 2020-05-30]. Dostupné online. (po bosniansky)
- ↑ a b c d e Doboj In: Hrvatska enciklopedija [online]. www.enciklopedija.hr, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Osnovana opština Stanari [online]. Press Online Republika Srpska, 2015-04-16, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. Archivované 2014-10-13 z originálu.
- ↑ Povodeň způsobila v Bosně škody jako válka v 90. letech [online]. Česká televize, 18.5.2014, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doboj
