Dohovor o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa[1] (iné názvy: Dohovor OSN o právach dieťaťa,[2] Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa;[3] angl. The United Nations Convention on the Rights of the Child, skratka CRC alebo UNCRC)[4] je medzinárodná zmluva stanovujúca občianske, politické, ekonomické a kultúrne práva detí. Dodržiavanie dohovoru kontroluje Výbor pre práva dieťaťa pri OSN (angl. Committee on the Rights of the Child).
Dohovor bol prijatý Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1989. Signatárskych štátov dohovoru bolo 140 a do súčasnosti (2024) bol ratifikovaný celkovo 196 štátmi, pričom jediným signatárom, ktorý dohovor dodnes neratifikoval, sú Spojené štáty.[5] Ide o „bežnú medzinárodnú zmluvu“ a teda zaväzuje štáty, nie jednotlivcov k jej plneniu. Pokiaľ štát niektoré svoje záväzky vyplývajúce pre neho z „dohovoru“ prenáša na jednotlivcov, musí tak robiť s ohľadom na ich práva a povinnosti (článok 3 ods. 2). Upravuje napríklad uznávanie adopcie (osvojenia).[1]
Vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) sa stala signatárom dohovoru 30. septembra 1990. S jeho textom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie ČSFR a po ratifikovaní prezidentom dohovor nadobudol platnosť 6. februára 1991.[1] Slovenská republika sa ako nástupnícky štát po rozdelení Česko-Slovenska stala zmluvnou stranou dohovoru 28. mája 1993, so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993.[3]
Práva dieťaťa[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi práva dieťaťa v zmysle dohovoru patria:
- právo na život
- právo na meno
- právo spoznať svojich rodičov a byť nimi vychovávaný
- sloboda prejavu a slobodný prístup k informáciám
- sloboda myslenia a náboženského vyznania
- sloboda združovania a pokojného zhromažďovania
- právo na ochranu súkromia
- právo na ochranu pred násilím, ponižovaním a vykorisťovaním
- právo na zabezpečenie ochrany a pomoci poskytovanej štátom, ak je dieťa zbavené rodinného prostredia
- duševne alebo telesne postihnuté deti majú právo prežiť plný a riadny život
- právo na ochranu zdravia a využívanie zdravotníckych zariadení
- právo na výhody sociálneho zabezpečenia
- právo na životnú úroveň potrebnú pre jeho rozvoj
- právo na vzdelanie
- právo na používanie vlastného jazyka
- právo na odpočinok a voľný čas
- právo na ochranu pred nebezpečnou prácou
- právo na slobodu prejavu
Povinnosti štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Štát musí prijať opatrenia:
- na zníženie detskej úmrtnosti
- na zabezpečenie lekárskej pomoci deťom
- na zabezpečenie zodpovedajúcej starostlivosti matke pred pôrodom
- k rozvoju zdravotnej osvety
- na poskytovanie pomoci rodičom so zabezpečením životných podmienok dieťaťa
- na zabezpečenie bezplatného základného vzdelania pre všetky deti
- na zabezpečenie podpory stredného vzdelania, ktoré je buď bezplatné, alebo je dieťaťu v prípade potreby poskytnutá finančná pomoc
- na zabezpečenie poradenskej služby v oblasti vzdelania a profesijnej prípravy
- na zabezpečenie ochrany pred užívaním narkotík
- na zabezpečenie ochrany pred sexuálnym vykorisťovaním (prostitúcia, detská pornografia a pod.)
- na zabránenie únosov a obchodovania s deťmi
- na ochranu detí pred mučením, obmedzovanie osobnej slobody
- k zákazu trestu smrti vzťahujúcemu sa na maloletých
- k tomu, aby deti, ktoré boli zadržané pre trestný čin, boli zadržané po najkratšiu nutnú dobu a to oddelene od dospelých, a aby sa im dostalo právnej pomoci
- na to, aby sa deti do 15 rokov nezúčastňovali vojnových akcií
- na podporu začleňovania detí, s ktorými sa neľudsky zaobchádzalo
- na určenie vekovej hranice pre vstup do zamestnania a dĺžky pracovného času maloletých.
Ďalšie zásady[upraviť | upraviť zdroj]
- Rodičia majú zodpovednosť (avšak s ohľadom na ich vlastné práva a povinnosti podľa článku 3 ods . 2)
- za výchovu dieťaťa,
- za zabezpečenie životných podmienok potrebných pre rozvoj dieťaťa.
- Dieťaťu, ktoré žiada o postavenie utečenca, musí byť poskytnutá humanitárna pomoc.
- Výchova dieťaťa má
- smerovať k rozvoju talentu a schopností dieťaťa a príprave na zodpovedný život,
- posilňovať úctu k ľudským právam, vlastnej kultúre a jazyku a k životnému prostrediu.
Výbor pre práva dieťaťa pri OSN[upraviť | upraviť zdroj]
Výbor pre práva dieťaťa pri OSN je založený na základe Čl. 43 dohovoru. Skladá sa z 10 členov „vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností“. Sú volení tajne na 4 roky (každé dva roky sa volí polovica členov), každý štát môže navrhnúť jedného kandidáta.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ Oslavy tridsiateho výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa [online]. Štrasburg: Európsky parlament, 2019-10-16, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Svet dal pred 25 rokmi deťom sľub, že urobí všetko pre ich ochranu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-20. Dostupné online [cit. 2024-03-21].
- ↑ 11. Convention on the Rights of the Child [online]. New York: United Nations, 1989-11-20, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ 11. Convention on the Rights of the Child [online]. New York: United Nations, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dohovor o právach dieťaťa
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dohovor o právach dieťaťa – znenie na webe UNICEF
- Dohovor o právach dieťaťa – dokumenty na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR
- Úrad komisára pre deti
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Úmluva o právech dítěte na českej Wikipédii.