Kyselina etyléndiamínotetraoctová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z EDTA)
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C10H16N2O8
Systematický názov N,N'-(etán-1,2-diyl)bis[N-(karboxymetyl)glycín
Vzhľad bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 292,2 u
Molárna hmotnosť 292,24264 g/mol
Teplota topenia 245 °C
Hustota 0,86 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
20 mg/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36
Vety S S2, S26
NFPA 704
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 62-33-9
Číslo UN 3077
EINECS číslo 23200-449-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina etyléndiamíntetraoctová (EDTA, z anglického ethylenediaminetetraacetic acid) je polyaminokarboxylová kyselina s chemickým vzorcom ((CH2)2N2(CH2COOH)4. EDTA je vo vode len málo rozpustná, dobre rozpustná je jej disodná soľ, výborne rozpustná je jej tetrasodná soľ a celý rad iných solí (Mn2+, Zn2+, Fe3+, Cu2+, Ca2+) používaných v hnojivách (mikronutrienty). Disodno-vápenatá soľ kyseliny etyléndiamíntetraoctovej sa používa aj ako prídavná látka v potravinách E385 a jej disodná soľ sa používa ako E386.[1]

Syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Ročná svetová výroba EDTA je okolo 80 000 ton. Vyrába sa reakciou etyléndiamínu s formaldehydom a kyanidom sodným:

NH2(CH2)2NH2 + 4 CH2O + 4 NaCN + 4 H2O → (CH2)2N2(CH2COONa)4 + 4 NH3
(CH2)2N2(CH2COONa)4 + 4 HCl → (CH2)2N2(CH2COOH)4 + 4 NaCl

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

EDTA patrí medzi chelačné činidlá, čo v praxi znamená, že je schopná vytvárať komplexné zlúčeniny - cheláty s iónmi kovov. Táto vlastnosť využíva napríklad pri odstraňovaní tvrdosti vody, čo je hojne využívané v pracích a umývacích prostriedkoch. Vápenaté katióny (Ca2+) sú zaviazané do chelátu a neznižujú tak účinnosť umývacieho procesu, čo sa inak deje vo veľkej miere). Takto chelátovaná tvrdosť vody je navyše dobre rozpustná a nedochádza tak k usadzovaniu.

Štruktúrovaný model EDTA v komplexe s iónom Cu2+

EDTA je tiež masovo používaná v papierenskom priemysle pri bezchlórovom bielení buničiny, kde viazaním polyvalentných katiónov (obzvlášť železitého (Fe3+)) stabilizuje peroxid používaný na bielenie a výrazne tak podporuje účinnosť procesu (železitý katión inak spôsobuje katalytický rozklad peroxidov).

Oxidačné vlastnosti etyléndiamíntetraoctanu železitého sú tiež využívané vo fotografii, kde sa používa na rozpúšťanie iónov striebra. Je dôležitou zložkou vo fotografickom priemysle ako oxidačné činidlo vo farebných vývojkách.

Jej chelačné schopnosti sa využívajú aj v bunkovej biológii - je schopná rozrušiť bunkové spoje vyžadujúce prítomnosť iónov vápnika. V molekulárnej biológii sa využíva ako súčasť radu pufrov, napríklad TE pufru pre uchovanie DNA, v ktorých zabezpečuje sekvestráciu (chelátovanie) dvojväzobných iónov, ktoré sú nevyhnutné pre funkciu DNázy, čím bráni degradácii DNA.

V medicíne sa EDTA využíva pri chelačnej terapii, v ktorej slúži na odstránenie ťažkých kovov z tela.

V poslednej dobe sa stále viac rieši neveľmi dobrá biodegradabilita kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, ktorá vedie k hľadaniu biologicky lepšie rozložiteľných alternatív.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZDRAVOPEDIA. Zoznam Éčiek [online]. Zdravopedia, 2022-02-28, [cit. 2022-02-28]. Dostupné online.

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku EDTA na českej Wikipédii.