Ťažký kov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ťažký kov je chemický prvok nepresne stanovenej skupiny prvkov, ktorý sa vyznačuje špecifickými kovovými vlastnosťami. Ťažké kovy zahŕňajú najmä prechodné kovy, niektoré polokovy, lantanoidy a aktinoidy. Existuje viacero definícií, podľa ktorých sa jednotlivé prvky zaraďujú medzi ťažké kovy: podľa hustoty, atómového čísla, atómovej hmotnosti, chemických vlastností alebo podľa toxicity.

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažké kovy sú pri určitých koncentráciách v organizme toxické až smrteľné. Napriek tomu, niektoré kovy sú pre človeka a niektoré organizmy esenciálne – organizmus ich potrebuje ako katalyzátory niektorých reakcií, napríklad zinok, meď, železo či selén. Pre človeka sú najškodlivejšie ortuť, kadmium, chróm a olovo. Prebytok ťažkých kovov v tele produkuje oxidanty (napríklad HO· (hydroxylový radikál), HO2· (hydroperoxylový radikál), H2O2 (peroxid vodíka) alebo O3 (ozón)), ktoré oxidáciou ničia organické molekuly v organizme.

Toxický účinok ťažkých kovov na organizmus závisí od niekoľkých faktorov:

  • Spôsobu kontaktu kovu s organizmom
  • Množstva kovu, ktoré sa do organizmu dostalo
  • Času pôsobenia kovu na organizmus
  • Spôsobu adsorpcie
  • Bioakumulácie
  • Charakteru samotného organizmu vystavenému pôsobeniu kovu
  • Vlastností samotného prvku

Ťažké kovy partia medzi základné látky kontaminujúce životné prostredie. Ukladajú sa v organizmoch a len ťažko sa z organizmu odbúravajú. Ťažké kovy sa uvoľňujú do ovzdušia najmä pri priemyselnej výrobe (čistenie kovov, galvanizácia), ale aj pri spaľovaní fosílnych palív a ukladajú sa v pôde a najmä vo vode a tak sa pre cirkuláciu vody na Zemi ťažké kovy akumulujú v moriach. Tam kontaminujú ryby a vďaka potravovému reťazcu kontaminácia organizmov postupne stúpa, pretože dravé živočíchy sa živia kontaminovanými organizmami. Kvôli tomu sú ťažkými kovmi ohrozené najmä živočíchy na konci potravinového reťazca a teda aj človek, najmä v prímorských oblastiach, kde je celkovo vyššia konzumácia morských živočíchov.

Kovy z pôdy sa dajú odstraňovať rastlinami, ktoré ich absorbujú. Tie sa následne môžu použiť na opätovné získanie ťažkých kovov, ktoré sa potom ďalej spracúvajú. Podobne sa ťažké kovy odstraňujú z vody, akurát s tým rozdielom, že sa používajú mikroorganizmy.

Znečistenie životného prostredia ťažkými kovmi na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je znečistenie najmä pôd ťažkými kovmi vyššie ako priemerne vo svete. To je dané najmä geografickými a geologickými podmienkami: Slovensko je kvôli hornatému reliéfu a veľkému výskytu rúd priemyselnou krajinou. Najznečistenejšie sú preto oblasti okolo priemyselných centier, hutníckych závodov a banských miest. Najznečistenejšia pôda ťažkými kovmi na Slovensku sa vyskytuje v okolí priemyselných centier v regióne Stredného Spišu (Krompachy, Rudňany – najviac postihnuté územie v rámci celého Slovenska – Hg, Cu, Zn, As, Cd, Pb), Žiar nad Hronom (F, Hg, As), JelšavaLubeník a TisovecHnúšťa (Hg, Mg aj Cd, Pb), Dolná Orava (IstebnéCr, Mn). Za oveľa menej kontaminované sa považujú oblasti Hornej Nitry (As, Hg), Košíc (Fe, Mn, Mg, Cr, Al, As, Pb – vysoká depozícia S), StrážskeHumennéVranov a Vojany (Pb, Cd, Al).

Vďaka prísnejším zákonom obmedzujúcim vypúšťanie škodlivín do ovzdušia a novým šetrnejším technológiám sa však znečistenie ťažkými kovmi na Slovensku od začiatkov meraní vo všetkých staniciach znížilo. Napríklad slovenský priemer koncentrácie olova v roku 1985 bol 45 – 50 ng/m³, no dnes je to pod 20 ng/m³.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heavy metal (chemistry) na anglickej Wikipédii.
  • TICHÝ, M. 2004. Toxikologie pro chemiky. Univerzita Karlova v Praze – Nakladatelství Karolinum, Praha, 118 pp.
  • ĎURAČKOVÁ, Z. 1998. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne. Slovak Academic Press, Bratislava, 285 pp.
  • FARGAŠOVÁ, A., 2008. Environmentálna toxikológia a všeobecná ekotoxikológia. Orman, Bratislava, 348 pp.
  • FARGAŠOVÁ, A., 2009  Znečistenie kovmi na Slovensku PDF (2,12 MB)