Ester Šimerová-Martinčeková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ester Šimerová-Martinčeková
slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka
Ester Šimerová - Martinčeková vo svojom dome v Liptovskom Mikuláši (pol. 80. rokov 20. storočia), fotografia Tomáš Fassati, Galéria F
Ester Šimerová - Martinčeková vo svojom dome v Liptovskom Mikuláši (pol. 80. rokov 20. storočia), fotografia Tomáš Fassati, Galéria F
Rod. menoEster Fridriková
Narodenie23. január 1909
Bratislava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie7. august 2005 (96 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
PodpisEster Šimerová-Martinčeková, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ester Šimerová-Martinčeková

Ester Šimerová-Martinčeková (* 23. január 1909, Bratislava – † 7. august 2005, Liptovský Mikuláš) bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, okrem iného na Académii Julian, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.

V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V čase komunistickej diktatúry, v roku 1952 v rámci Akcie B bola nasilu vysťahovaná s manželom (Martin Martinček, ktorého označili za „buržoázneho nacionalistu“) z Bratislavy, do dediny pri Liptovskom Mikuláši, do ktorého sa neskôr presťahovali a žila tam až do svojej smrti.[1] V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.

Ester Šimerová-Martinčeková sa ako jediná zo slovenských umelcov inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1991 Rad T. G. Masaryka IV. triedy (v Prahe)

V roku 1992 Cena Martina Benku

Od roku 1966 bola zaslúžilou umelkyňou

V roku 2001 v Paríži obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.

V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

V roku 2001 - dostala Cenu Nadácie Tatra banky za výtvarné dielo[1]

Slovenská pošta vydala roku 2016 reprodukciu obrazu Šachová kompozícia Ester Šimerovej-Martinčekovej vo forme poštovej známky[2]

Československá pošta vydala v roku 1987 reprodukciu obrazu Tulipány ako poštovú známku.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Laureáti [online]. Bratislava: Nadácia Tatra banky, [cit. 2011-06-19]. Dostupné online.
  2. Slovenská pošta: Inaugurácia poštovej známky...
  3. Filaso.cz, Katalog pošt. známek 1987

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • L̕udmila Peterajová. Ester M.-Šimerová. [s.l.] : Slovart, 2014. 303 s. ISBN 978-80-89233-67-0.
  • PAUER, Marián. Ester Šimerová Martinčeková. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2004. 112 s. ISBN 80-7090-770-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]