François Schuiten

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
François Schuiten
belgický maliar a výtvarník
Schuiten v roku 2022 na komixovom festivale.
Schuiten v roku 2022 na komixovom festivale.
Štát pôsob.Belgicko, Francúzsko
Narodenie26. apríl 1956 (67 rokov)
Brusel, Belgicko
Národnosťbelgická
Profesiagrafik
Aktívne roky1980 –
RodičiaRobert Schuiten (otec), Marie-Madeleine De Maeyer (matka)
SúrodenciLuc Schuiten
ManželkaMonique Toussaint (1980 – súč)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons François Schuiten

François Schuiten (* 26. apríl 1956, Brusel, Belgicko) je belgický ilustrátor, návrhár, maliar, grafik a výtvarník.[1][2] Najčastejšie sa venuje navrhovaniu plagátov, komiksov, obalov kníh či filmovému dizajnu.[3][4]

Časť svojho života prežil aj vo Francúzsku a Holandsku. V roku 1983 spolupracoval s Claude Renardom na filme Gwendoline od Justa Jaeckina.[5]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z rodiny architektov a veľmi skoro prešiel ku komiksu. Na komiksovom workshope Institut St Luc v Bruseli sa stretával s Claudom Renardom[6], s ktorým produkuje niekoľko grafických albumov. Od roku 1978 v spoločnosti svojho scenáristu Luca roky pracoval na cykle Terres Creuses, ktorého tri albumy vydal Humanoïdes Associés.

Od roku 1981 spolupracuje s Benoîtom Peetersom[7] na sérii Les Cités obscures, ktorá postupne vydáva Les Murailles de Samaris, La Fièvre d'Urbicande, L'Archiviste, La Tour, La Route d'Armilia, La Múzeum A. Desombresa, Brüsel a Echo des Cités (Casterman). Tieto albumy boli preložené do väčšiny európskych jazykov a získali množstvo ocenení.

François Schuiten tiež realizuje viacero paralelných produkcií (portfólio L'Express na Magic-Strip v roku 1981, socha a sieťotlač pre galériu Escale v Paríži...) a svoje práce mnohokrát vystavuje.

Spolupracuje aj na grafickom dizajne dvoch filmov: Gwendoline (1984) od Justa Jaeckina a Taxandria (1994) od Raoula Servaisa.

Potom od roku 1991 pracoval na projekte kinematografickej adaptácie Obscure Cities.

Vytvoril niekoľko scénografií a výstav, ako aj výzdobu dvoch staníc metra – Porte de Hal v Bruseli a Arts et Métiers v Paríži. Na tejto poslednej stanici vzdáva hold Julesovi Vernovi, pre ktorého práve ilustroval román PARIS AU XXe siècle od vydavateľstva Hachette.[8]

V roku 2022 získal Grand prix de la ville d'Angoulême.

François Schuiten, právom považovaný za jedného z najväčších súčasných grafických umelcov, vytvára svoj vlastný vesmír, ktorý je zároveň koherentný a utopický a je inšpirovaný v priamej línii ilustrátormi a architektmi cieľa storočia.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schuiten, François (1956 - ) - Reflexions [online]. www.reflexions.uliege.be, [cit. 2023-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. François Schuiten: Architect of the Fantastic [online]. Altaplana, 2018-02-03, [cit. 2023-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ADMIN. François Schuiten [online]. 2021-01-19, [cit. 2023-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. François Schuiten - Posters, serigraphs and art prints by Schuiten - Atlantic12 [online]. www.atlantic12.com, [cit. 2023-09-27]. Dostupné online.
  5. LES MACHINISTES Images for Gwendoline - Renard, Schuiten [online]. Dzirs, [cit. 2023-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Archives François Schuiten | Heritage KBF [online]. www.heritage-kbf.be, [cit. 2023-09-30]. Dostupné online.
  7. François Schuiten - Posters, serigraphs and art prints by Schuiten - Atlantic12 [online]. www.atlantic12.com, [cit. 2023-09-30]. Dostupné online.
  8. Paris au XXe Siecle [online]. Altaplana, 2018-02-03, [cit. 2023-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]