Just Jaeckin

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Just Jaeckin
francúzsky režisér a umelec
Rod. menoJean-Louis Just Jaeckin
Iné menáJust Jakin
PseudonymJJ
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie8. august 1940
Vichy, Allier, Francúzsko
Úmrtie6. september 2022 (82 rokov)
Saint-Malo, Ille-et-Vilaine, Francúzsko
BydliskoManche
Národnosťfrancúzska
Známy vďakaEmanuela (film, 1974)
Profesiarežisér, výtvarník
Aktívne roky1970 – 2022
ManželkaAnne Jaeckin (1985 – 2022)
DetiJulia Jaeckin (nar. 1994)
Odkazy
Webstránkajaeckin.fr
CommonsSpolupracuj na Commons Just Jaeckin

Just Jaeckin [ʒyst ʒaka][1] (* 8. august 1940, Vichy, Francúzsko – † 6. september 2022, Saint-Malo, Francúzsko)[2][3] bol francúzsky filmový režisér, scenárista, fotograf, maliar, sochár a príležitostný herec.[4][5][6][7]

Patrí medzi najznámejších francúzskych režisérov erotických filmov.[8][9] Filmom Emanuela odštartoval nie len svoju režisérsku kariéru ale taktiež preslávil holandskú herečku Sylviu Kristel.[10][11][12]

Medzinárodne uznávaným sa stal aj vďaka fotografovaniu osobností ako napríklad Brigitte Bardot, Isabelle Adjani, Monica Belluci, Jane Fonda, Catherine Deneuve, Ursula Andress, Johnny Hallyday, Candice Bergen, Carole Bouquet, Dalida, Barbara, Geneviève Bujold, Anna Karina, Marie Laforêt, Danièle Delorme, Alexandra Stewart, Eddy Mitchell, Twiggy, Sylvie Vartan, Françoise Hardy, Juliette Gréco, Zizi Jeanmaire, Jane Birkin či Serge Gainsbourg.[13][14][15][16][17]

Režisérove atypické meno sa zvyklo často komoliť s Just Jaeckin na Just Laughing, čo by sa dalo preložiť ako „len sranda“, „len sa smiať“ či „stále sranda“.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa počas 2. svetovej vojny otcovi Holanďanovi a matke Angličanke. Aby sa vyhli vojne tak s ním rodičia na pár rokov odišli do Anglicka. Po skončení vojny sa vrátil do Francúzska, kde nadviazal na štúdium umenia a fotografie. Študoval na Académie Charpentier, Atelier Met de Penninghen a Ecole nationale supérieure des métiers d'art.[18] Od 7 do 15 rokov žil v obci Combre.

V roku 1958, vo veku 18 rokov, bol Just Jaeckin povolaný slúžiť do armády v Alžírsku, pracoval tam ako vojnový fotograf. Počas svojho 28-mesačného pobytu fotografoval Ahmeda Ben Bellu a Mehdiho Bena Barku a najmä sa stretol s mladými budúcimi režisérmi (Philippom Labrom, Francisom Veberom a Jacquesom Séguelom), ktorí boli tiež povolaní ako on.[19]

Po vrátení sa z Alžírska sa Jaeckin nakrátko venoval závodní na plachetniciach.

Začiatky kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

V 60. rokoch minulého storočia sa Jaeckin stal uznávaným módnym fotografom pre časopisy Harper's Bazaar, Elle, Marie Claire, The Sunday Times, Queen alebo Vogue.[20] Just Jaeckin bol na pár mesiacov najatý ako ilustrátor pre týždenník Paris-Match. Medzi rokmi 1961 až 1963 pôsobil vo francúzskom televíznom tlačovom magazíne Télé 7 Jours. V roku 1964 sa stal umeleckým riaditeľom dámskeho časopisu Mademoiselle Age Tendre.

V rokoch 1970 až 1974 vytvoril sochy, ktoré boli vystavené v Galérii Stadler v 11. parížskom obvode.[21] Vo voľnom čase pôsobil vo svojom fotografickom ateliéri kde fotografoval modelky ako Willy Van Rooy, Editha Dussler, Maudie James, Moyra Swann, Sue Murray, Liz Eggleston, Régine alebo Ingrid Boulting.

Jeho prvá skúsenosť s filmom bola v umelecky ladenej snímke Je, tu, elles… pod vedením Petera Foldesa. Na filme sa podieľal iba ako umelecký asistent.

Vrchol kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu desiatich rokov sa stal režisérom ôsmych obľúbených celovečerných filmov.[22]

V tej dobe a v tom žánri boli vo francúzsku jeho konkurentami Walerian Borowczyk (pôvodom Poliak), Francis Leroi, David Hamilton (pôvodom Brit) alebo Jean Rollin. Jedinému Jaeckinovi sa podarilo celosvetovo presláviť vďaka kultovke Emmanuelle.

Emmanuelle[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 70. rokov sa producent Yves Rousset-Rouard rozhodol nakrútiť film s erotickou tematikou. Po dlhom pátraní vybral do pozície režiséra práve Jaeckina. Išlo sa podľa scenára od Jeana-Louisa Richarda, ktorý je napísaný podľa románu od Emmanuelle Arsan, spisovateľke thajského pôvodu. Film sa natáčal od 10 decembra 1973 do 6 februára 1974 vo Francúzsku, na Seychelách a v Thajsku.[23] Vo filme zažiaril známy Alain Cuny a vtedy neznáma nizozemská herečka Sylvia Kristel.[24] Film bol uvedený do kín spoločnosťou Trinacra Films 26. júna 1974. Takáto softcorová erotická dráma nemala vo francúzsku obdobu (predtým nič takéto neexistovalo) a preto sa do kín rútili milióny divákov. Vďaka fenomenálnemu úspechu sa film na území francúzska premietal vyše desať rokov a stal sa akým si kultom. Tento film je jedným z najväčších úspechov francúzskej kinematografie v zahraničí. Iba vo francúzsku videlo film zhruba 9 miliónov návštevníkov a celosvetová návštevnosť sa odhaduje až na 100 miliónov. Pritom rozpočet bol približne 2,4 miliónov vtedajších frankov a zarobil viac ako 500 mil. K popularite filmu prispel aj legendárny song Pierra Bacheleta, ktorého sa predalo viac ako 5,5 milióna kusov (vo Francúzsku). Film odštartoval v Európe žáner erotických / pornografických filmov.[25] Film Emanuela sa dočkal ďalších šiestich filmových a množstva televíznych pokračovaní či s herečkou Kristel alebo bez nej.[26] Film bol nadabovaný do viac ako dvadsiatich jazykoch. Rámci histórie francúzskej kinematografie je Emanuela 18. francúzsky najnavštevovanejší film v kinách.[27]

Voľba percentuálnej odmeny zo zisku filmu režisérovi zabezpečila významný a udržateľný príjem financií. Na základe toho mohol ďalej rozvíjať svoj režisérsky potenciál. Od tej doby u Jaeckina platilo: čo rok to nový film.

Iné verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzska režisérka a scenáristka Audrey Diwan chystá v roku 2023 novú francúzsku verziu filmu s Noémie Merlant v roli Emanueli. Vo filme mala pôvodne hrať Léa Seydoux.[28]

Histoire d'O[upraviť | upraviť zdroj]

Jaeckin, povzbudený úspechom tentokrát natočil jednu z najznámejších inscenácií na tému sadomasochizmu. Film bol v mnohých krajinách zakázaný alebo vydaný v skrátenej verzii kvôli propagácii patriarchizmu. Historická dráma s hlbším prístupom pojednáva o otroctve mladej dievčiny menom O. Jedná sa o adaptáciu rovnomenného románu od Pauline Réage (niekedy uvádzaná ako aj Dominique Aury alebo Anne Desclos). Vo filme sa objaví vtedy začínajúca taliansko-francúzska herečka Corinne Cléry, ktorá sa neskôr presadila hraním bond-girl v Moonrakeri s Rogerom Moorom. Jej priateľa Reného hrá Nemec Udo Kier známy s hororov a Sira Stephana stvárnil Brit Anthony Steel, rola bola pôvodne napísaná pre Christophe Leeho. O kostýmový dizajn sa postarala francúzska, srbského pôvodu Zorica Lozic. Scenár filmu bol zverený oceňovanému Sébastienovi Japrisotovi. Film bol vo francúzsku mimoriadnym hitom, so 3 512 531 vstupmi sa ocitol na štvrtom mieste toho roku.[29]

Iné verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Producent (Éric Rochat) pôvodného filmu z roku 1975 režíroval druhú časť Histoire d'O: Chapitre 2 (Príhody dievčaťa O: Kapitola 2), ktorá bola komerčným zlyhaním.

Začiatkom deväťdesiatych rokoch opäť Rochat režíroval španielsky televízny seriál Story of O, the Series. Hlavnou predstaviteľkou postavy bola neherečka Claudia Cepeda.

V USA roku 2002 Phil Leirness zrežíroval americkú verziu filmu The Story of O: Untold Pleasures.

Spermula[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o francúzsky erotický fantasy film od režiséra Charlesa Mattona z roku 1976.[30] Jaeckin sa na filme podieľal iba minimálne, v titulkoch bol neuvedený. Vo filme sa spoločne zjavili Dayle Haddon, Udo Kier, François Dunoyer, Ginette Leclerc a Georges Géret. Dej sa uberá akým si umeleckým štýlom do sveta ktorému vládnu ženy. Hudbu k filmu skomponoval José Bartel.

Madame Claude[upraviť | upraviť zdroj]

Film je inšpirovaný skutočnou postavou Fernande Grudet prezývanou aj ako Madame Claude.[31] Grudet bola 60. rokoch šéfkou francúzskeho bordelu a siete call girls, ktorá pracovala najmä pre politikou a štátnych úradníkov. V dráme natáčanej vo Francúzsku a USA sa v hlavných úlohách objavili Françoise Fabian (Madame Claude), Dayle Haddon (Elizabeth) Klaus Kinski (Alexander Zakis) a Murray Head (David Evans).[32] Film popisuje život mladého fotografa Evansa, ktorý sa po zapletení s podsvetím prostitúcie stane vydieraný a ocitá sa tak v nebezpečenstve.[33] Hudobným interpretom filmu sa stal Gainsbourg a pieseň Yesterday Yes a Day naspievala Jane Birkin. Do funkcie hlavného kameramana bol dosadený Robert Fraisse, ktorý sa z režisérom už dobre poznal. S vyše miliónovou návštevnosťou sa film tešil už miernejšiemu ohlasu ako dva predošlé Jaeckinove filmy ale stále sa pokladá za jeho najlepšie.

Toho roku sa veľkým konkurentom filmu stala romantická dráma Bilitis od fotografa Davida Hamiltona. Filmu sa primárne darilo pre dokonalú hudbu od Francisa Laia, ktorá mimochodom bola o rok neskôr nominovaná na César Awards za najlepšiu hudbu k filmu. Svojim štýlom film prináša do sveta erotickej kinematografie niečo odlišnejšieho.

Iné verzie[upraviť | upraviť zdroj]

François Mimet nakrútil v roku 1981 Madame Claude 2 s Alexandrou Stewart v pozícii Fernande Grudet.

Režisérka Sylvie Verheyde natočila životopisnú drámu Madame Claude, ktorá mala celosvetovú premiéru 2. apríla 2021 na Netflixe.

Le Dernier Amant romantique[upraviť | upraviť zdroj]

U publika jeden z jeho najhorších filmov zato ale u kritikou jeho najlepšie hodnotený počin. Dayle Haddon ako redaktorka newyorského ženského magazínu organizuje súťaž „Last Romantic Lover“ s cieľom zistiť, či muži ešte majú zmysel pre romantiku.[34] Okrem Dayle Haddon sa v hlavných úlohách objavia Fernando Rey a Gérard Ismaël. Vo filme si zahrá i veľa budúcich hviezd ako Marie-Christine Descouard, Thierry Lhermitte, Daniel Duval alebo Dalila Di Lazzaro. Filmovú hudbu má na svedomí Pierre Bachelet, dve piesne Romantic Lover spieva Cher Komisar a Roman d'Amour v podaní Marie Laforêt. Ako scenáristi poslúžili Španieli Ennio De Concini a César Fernández Ardavín.

Collections privées[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedkový film skladajúci sa z troch nezávislých častí. Druhú poviedku Kusa-Meikyu zrežíroval Japonec Shûji Terayama a posledná L'armoire bola od známeho Poliaka Waleriana Borowczyka.[35] Jaeckin režíroval tú prvú s názvom Ostrov sirén (L'Île aux sirènes). Celý film (Jaeckinova poviedka) sa natáčal iba na Mauríciu a za prítomnosti neveľkého filmového štábu. Hlavný hrdina Benedict (Roland Blanche) počas výletu na plachetnici stratí kontrolu nad loďou a spadne do mora, je ale zachránený, pretože uviazol na polynézskom ostrove s názvom „Ostrov sirén“. Hlavný hrdina začne robiť všetko preto, aby si ho okoloidúce lode všimli, no čoskoro na pláži uvidí zvláštne ženské zjavenia. Jednou zo sirén je aj Laura Gemser, známa predovšetkým zo série o Čiernej Emmanuelle. Film videlo približne dva milióny Francúzov a Japoncov.

Girls[upraviť | upraviť zdroj]

Film pojednáva o dospievaní štyroch tínedžerkách. Vo filme sa dievčatá stretávajú s drogami, prostitúciou, fajčením alebo riešia tému potratov. Film sa pokladá ako Jaeckinov najhorší. Napriek dobrému hereckému obsadeniu (Anne Parillaud, Florence Pernel, Eddy Mitchell či László Szabó) bol film v kinách málo úspešný, prišlo niečo cez milión divákov čím sa ocitol toho roku na mizivom 64 mieste. Okrem Francúzska je film celkom populárny i v Nemecku. Je to jeden z mála filmov v ktorom hudbu neskladal Bachelet ale Duncan Mackay a Eric Stewart. Natáčanie prebiehalo v Montreale (Kanada) a v Normandii a Paríži (Francúzsko).[36]

L'Amant de Lady Chatterley[upraviť | upraviť zdroj]

Historický film podľa kultového románu od Angličana Davida Herberta Lawrencea. Dráma opäť spája Jaeckina a Kristel v spoločnom filme.[37] Jedná sa o koprodukovaný film s Nemeckom, Kanadou, Veľkou Britániou a Francúzskom. Väčšina hereckého obsadenia bola britskej národnosti (Shane Briant, Nicholas Clay, Anthony Head alebo Bessie Love). Bohužiaľ z drámy sa stal len esteticky vyfotografovaný erotický film, ktorý zjednodušil Lawrencov román na romantický príbeh a takmer úplne vynechal jeho filozofické a sociálne kritické prvky. Do kín zavítalo 1 134 750 ľudí čím sa stal piatym Jaeckinovým najsledovanejším počinom. Stanley Myers a Richard Harvey zložili hudbu k filmu.

Iné verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Lady Chatterley je francúzska dráma z roku 2006 od Pascale Ferranovej. Film získal v roku 2007 cenu César za najlepší film, hlavné úlohy si zahrali Jean-Louis Coulloc'h a Marina Hands.

Briti si v roku 2015 vytvorili televízny film Milenec lady Chatterleyovej, v ktorom hrajú Holliday Grainger, Richard Madden a James Norton.

V roku 2022 sa román tešil ďalšiemu britskému spracovaniu v réžii Laure de Clermont-Tonnerre s Emmou Corrin (postava: Connie Reid) a Jackom O'Connellom (postava: Oliver Mellors).

Gwendoline[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspechu filmu Milenec Lady Chatterleyové sa Just Jaeckin rozhodol natočiť niečo diametrálne odlišného. A tak siahol na bondage komiks Adventures of Sweet Gwendoline (Dobrodružstvá sladkej Gwendoline) od kontroverzného britského spisovateľa Johna Willieho, ktorý sa stal námetom pre jeho nový film.[38] Spoločne so scenáristom Jean-Lucom Voulfowom (s ktorým už Jaeckin spolupracoval na filme Girls) sa v roku 1982 pustili do písania nového dobrodružného filmu. Po dlhom a náročnom období písania bol scenár konečne hotový. Príbeh zobrazuje klasické dobrodružstvá odohrávajúce sa koncom tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia vo východnej Ázii.[39][40][41] Francúzska produkčná spoločnosť Parafrance (francúzsky ekvivalent americkej produkčnej firme Paramount) sa rozhodla na film vyčleniť rozpočet až 35 miliónov frankov[42] (t. j. približne 11 miliónov eur v roku 2022[43]). Jaeckin si do hlavnej úlohy vybral americkú modelku a herečku Tawny Kitaen, ktorá stvárnila naivnú Gwendoline.[44] Tawny Kitaen sa neskôr preslávila účinkovaním v množstve videoklipov (Back for More, Still of the Night, Is This Love a Here I Go Again) heavymetalových skupín (Ratt a Whitesnake).[45][46][47] Taktiež hrala v komédii Bachelor Party s Tomom Hanksom a horore Witchboard režiséra Kevin Tenney.[48] Rolu akčného Willarda Jaeckin zveril Brentovi Huffovi, pôvodným uchádzačom bol Keith Carradine.[49] Huffov (zlý) herecký štýl sa dosť podobal tomu Schwarzenegrovému. Predtým ako sa Brent Huff stal režisérom[50] zvykol hrať v množstve akčných béčkových filmoch. Úlohu bláznivej a roztomilej slúžky Beth ponúkol režisér vtedy začínajúcej herečke Zabou Breitman. Tá sa neskôr vypracoval na režisérku za čo dostala množstvo ocenení a v súčasnosti ľutuje že v Gwendoline hrala.[51] Vo filme taktiež účinkovala energická Bernadette Lafont v koži bláznivej kráľovnej podzemného mesta a jej šibnutý vedec, asistent D'Arcy ktorého stvárnil Jean Rougerie.[44] Divadelná herečka Lafontová[52], známa predovšetkým z Godardových filmov súhlasila že bude hrať vo filme iba vtedy ak jej postava nebude zahrňovať nahé scény. Vo filme si taktiež zahrá množstvo nefrancúzskych hercov (Kristopher Kum, Roland Amstutz či Jim Adhi Limas). Dej prináša Gwendolie a jej slúžku Beth do Ázie, kde pátra po stopách svojho zmiznutého otca objaviteľa / lovca motýľov.[53] Po únose zákerných mafiánov sú dievčatá však čoskoro vyslobodené pohľadaným námorníkom Willardom, ktorý ich aj napriek svojej počiatočnej nechuti sprevádza na strastiplnej púti až do tajomnej krajiny Yik-Yak.[54][55] Tam v zvláštnom podzemnom svete mimochodom plných žien sú zajatý o ich osude rozhoduje mocná kráľovná.[56] Otázkou je či sa našim trom dobrodruhom podarí nájsť strateného motýľa a udržať tak dobrú povesť Gwendolininmu otcovi. Natáčanie začalo na začiatku roka 1983 a trvalo okolo 18 týždňov. Väčšina rozpočtu bola vynaložená na rozsiahle kulisy a natáčanie na Filipínach, Maroku, Baux-de-Provence a vo francúzskych štúdiách Studios de Billancourt neďaleko Paríža.[42] V ateliéroch sa muselo postaviť celé podzemné mesto ale aj doky, kasíno, väzenie či časť džungle. Postavenie všetkých náročných priestorov trvalo týždne a potrebných bolo 200 pracovníkov. Podzemné mesto sa v skutočnosti natáčalo na dvoch nezávislých lokalitách. Prvou lokalitou bolo atypické gigantické lomové miesto Carrières des Lumières neďaleko Baux-de-Provence, kde bola natočená scéna s pretekmi na atypických vozoch. Ostatné zábery tajného mesta ako finálová bitka či miestnosť s mučiacimi strojmi boli natočené v štúdiu. V skutočnosti sa interiéry sídla točili iba v dvoch štúdiových halách (Tvar: 1. osem uholníková, 2. obdĺžniková so stennými stĺpmi[57]) so špeciálnou technikou, ktorá umožňovala premiestňovanie stien a zmenu podlahy. Vďaka tomu sa pred každou scénou miestnosti ľahko menili alebo preusporiadali a vznikol tak dojem obrovského sídla s mnohými priestormi. Vytvorenie tzv. mučiacej miestnosti so šiestimi strojmi s čoho jeden nie je úplne vidieť stálo niekoľko sto tisíc frankov. Najzložitejšia bola výroba obrovskej (štvormetrovej) upravenej čiastočne funkčnej kuše. Pri scéne kde je zavesená jedna otrokyňa dole hlavou sa stali zdravotné komplikácie z dlhého niekoľkominútového visenia hore nohami. V Billancourte sa uskutočnil casting, ktorého sa zúčastnila stovka modeliek vo veku od dvadsať do tridsať rokov. Počas natáčania s nedbanlivosti filmárov umrel veľhad kráľovský s dôvodu udusenia. O návrhy úchvatných kulís a kostýmov sa postaral legendárny belgický grafik a dizajnér François Schuiten za asistencie Clauda Renarda.[58][59][60][61][62] V roku 1985 grafici vydali päťdesiat stranovú knihu Gwendoline en de machinisten s naškicovanými návrhmi krutých mučiacich strojov a obdivuhodných amazoniek či otrokýň.[63] Vytvorené návrhy následne zrealizovala scénografka Françoise Deleu a jej asistent André Guérin.[64] Hudba bola opäť zverená Jaeckinovmu obľúbencovi, šansonierovi a spevákovi Pierrovi Bacheletovi.[65] Skladba THEME DE WILLARD bola o rok neskôr Bacheletom upravená do známeho songu En l'an 2001.[66] Francúzska japonského pôvodu Reiko Kruk vytvorila zložité masky holohlavým a polonahým otrokyniam a Danièle Flis mala na svedomí všetky kostýmy a odevy.[67] V postprodukcii sa film nahovoril do angličtiny a francúzštiny, s tým že americká verzia bola skrátená o 10 minút.[68] Dobrodružná sci-fi komédia plná akcie a s prvkami Jaeckinovej erotiky vyšla do francúzskych kín 8. februára 1984.[69][70] Na francúzskej pôde film zaznamenal necelý milión vstupov, čím sa umiestil až na 53 mieste. Na území Francúzska nezískal film očakávanú popularitu, zato ale vo svete najmä v USA (kde vyšiel do kín o rok neskôr) bol celkom populárny. Film sa kvôli svojej zvláštnosti stal obľúbeným po celej Európe okrem vtedajšieho východného bloku, kde bol pre svoju nemravnosť zakázaný. V 90. rokoch sa film dočkal českého rychlodabingu, ktorý sa bohužiaľ nedochoval.[71] Diváci prirovnávajú film k akémusi mixu dvoch filmov Barbarelle s Jane Fondovou a Indiana Jones – Dobyvatelia stratenej archy s Harrisonom Fordom.[72] Vo filme sa objavia odkazy na Bondovku Chobotničku scéna s nereálnym krokodílom či falošnou postavou Bruce Lee, ktorého skutočnosti stvárnil Roger Paschy.[72][73][74] Jednalo sa bezpochyby o Jaeckinou najzložitejší projekt, ktorého súčasťou bola tisícka členov filmového štábu a hereckého obsadenia.[75] Film je prezentovaný miestami až prehnaným gýčom, kritici ho ignorovali.

V roku 2006 vznikol v angličtine k filmu krátky dokument The Last Temptation of Just, v ktorom sa dozvedáme mnoho faktov, pikošiek či zaujímavostí.[76][77] Účinkujúcimi sú Françoise Deleu, Jean-Claude Fleury, Brent Huff, Just Jaeckin, Tawny Kitaen, François Schuiten a Claude Renard v réžii Davida Gregoryho.[78][79] V dokumente sa neobjaví Zabou s toho dôvodu že na film nerada spomína a často ho vytláča zo svojej filmografie.

V televízii[upraviť | upraviť zdroj]

Po natočení niekoľkých prevažne erotických filmov režíroval Just Jaeckin dve z trinástich epizód televízneho seriálu Salut champion venovaného športu. V dvoch epizódach z roku 1981 sa v hlavnej úlohe objavil Jacques Charrier, Chantal Nobel a Hubert Deschamps.

Pre televíziu v roku 1991 nakrútil jednu reklamu o hodinkách Seiko do dokumentárneho filmu The King of Ads (Kráľ reklám).[80]

Just Jaeckin často účinkoval v dokumentárnych filmoch a televíznych programoch, aby diskutoval o svojom filme Emmanuelle. „Čokoľvek urobím, vždy bude so mnou Emmanuelle!“ – vysvetlil režisér v jednom rozhovore

Ostatné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1984 režíroval videoklip Who Wears These Shoes? (Kto nosí tieto topánky?), v ktorom vystupoval Elton John.[81] O rok neskôr spolupracoval s americkou rockovou skupinou Cheap Trick na klipe songu Tonight It's You (Dnes večer si to ty) a taktiež s Herbom Alpertom na videu 8 Ball.[82]

Koncom osemdesiatych rokoch nakrúcal desiatky televíznych reklám, zamerané najmä na oblečenie, šperky či kozmetiku.[83]

Hneď začiatkom roku 2006 vydal album svojich fotografií pod názvom 40 années de polaroids a taktiež vyšiel aj jeho autobiografický zväzok Tout Just.

Vo veku sedemdesiatich rokoch sa Jaeckin neprestal venovať ženskému modelingu.[84]

Dokument Just Jaeckin, l'homme qui aimait les femmes (Just Jaeckin muž, ktorý miloval ženy) od Charlesa-Antoine de Rouvre z roku 2009[85], popisuje režiséra od začiatku k postupnému koncu kariéry.

Účinkoval aj v dokumente Emmanuelle z roku 2021 v réžii Clélie Cohenovej.

V roku 2022 bol s ním natočený dokument (Interview), kde rozoberal svoju kariéru a minulosť.[86]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Bol ženatý s výtvarníčkou a tanečníčkou Anne Jaeckin, ktorá bola od neho o dvadsať rokov mladšia.[87] V roku 1994 sa im narodila dcéra Julia Jaeckin, ktorá sa dodnes venuje fotografovaniu.[88] Spoločne žili v zrekonštruovanom mlyne na severe Francúzska.[89]

Podnikanie v oblasti umenia[upraviť | upraviť zdroj]

V 21. storočí mal otvorenú galérie Anne et Just Jaeckin, ktorá sa nachádza v centre Paríža na 19 rue Guénégaud, neďaleko katedrály Notre-Dame.[90][91] Vystavoval v nej svoje umenie ale taktiež realizoval aj prednášky o fotografovaní.[92] Takisto niekoľkokrát vystavoval svoje obrazy a sochy v galérii So Art.[93]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Just Jaeckin zomrel v utorok 6. septembra 2022 v nemocnici Saint-Briac-sur-Mer vo veku 82 rokov na rakovinu.[94][95][96][97][98] Zomrel obklopený svojou manželkou sochárkou Annou a dcérou fotografkou Juliou.[99] Za prítomnosti rodiny sa jeho pohreb konal 12. septembra v obecnom kostole.[100]

Štýl filmovania[upraviť | upraviť zdroj]

Jaeckinove filmy sú silne ovplyvnené jeho minulosťou módneho fotografa, dominujú v nich dokonale nesvietené snímky, farebné kontrasty, vynikajúce maskérske a kostymérske práce, exotické lokácie a hlavne pekné ženy. Jeho filmy nezobrazujú super drsné erotické scény, skôr dávajú príležitosť divákovi možnosť snívať a predstavovať si ich. Ako režisér rád do svojich filmov vnášal anglosaskú kultúru. Vo svojich snímkach sa skoro vždy objavil v cameo role.

Kariéru Justa Jaeckina možno rozdeliť na tri časti. V rokoch 1960 až 1973 sa venoval najmä fotografickej a modelingovej činnosti. Potom medzi rokmi 1974 až 1984 sa primárnou činnosťou u Jeeckina stala práve filmová či televízna tvorba. Od roku 1985 sa Jaeckin vzdal filmárstva a trochu sa preorientoval na sochársku a maliarsku aktivitu.[101]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí filmový kritici jeho filmy často označujú akým si spojením „dobrý gýč“. Iný zas opisujú jeho filmografiu skôr negatívne a to pre nehumánne zobrazovanie žien. V Jaeckinových filmoch často ženy vystupujú iba ako predmety mužských fantázií.

Clélia Cohenová tvrdí: „Vo svojom filme Emmanuelle zobrazil sexuálnu revolúciu, ktorá začala koncom 60. rokov v západnom svete.“

Povedali o ňom[upraviť | upraviť zdroj]

„ Veľkorysá a pútavá osobnosť, ktorá prostredníctvom svojich viacerých umeleckých aktivít zachytila svoju éru s eleganciou, čarom a ľahkosťou. “
– zdroj[102]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Režisér[upraviť | upraviť zdroj]

Celovečerné filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Film Poznámka Francúzsko FR názov USA EN názov Hlavní herci
1969 Ja, ty, oni... (uvedený v titulkoch pod funkciou ďakujeme) Je, tu, elles… / Elles plus elles I. You. They Francis Blanche, Bernadette Lafont, Anémone, Juliet Berto, Lyne Chardonnet a Yvette Lebon
1974 Emanuela Emmanuelle Emmanuelle Sylvia Kristel a Alain Cuny
1975 Príhody dievčaťa O Histoire d'O Story of O Corinne Cléry, Udo Kier a Anthony Steel
1976 Spermula (asistent režiséra, v titulkoch neuvedený) Amour est un fleuve en Russie Spermula Dayle Haddon a Udo Kier
1977 Pani Claude Madame Claude The French Woman Françoise Fabian, Dayle Haddon, Murray Head, Klaus Kinski, Maurice Ronet a Robert Webber
1978 Posledný romantický milenec Le Dernier Amant romantique The Last Romantic Lover Dayle Haddon, Gérard Ismaël, Fernando Rey a Dalila Di Lazzaro
1979 Súkromné ​​zbierky (film zložený z troch nezávislých poviedok), (režisér poviedky L'Île aux sirènes (Ostrov morských víl)) Collections privées Private Collections Roland Blanche a Laura Gemser
1980 Dievčatá Girls / Les Femmes-enfants N/A Anne Parillaud, Florence Pernel a László Szabó
1981 Milenec Lady Chatterleyové L'Amant de Lady Chatterley Lady Chatterley's Lover Sylvia Kristel, Shane Briant, Nicholas Clay, Anthony Head, Bessie Love a Elizabeth Spriggs
1984 Nástrahy Gwendoline Gwendoline The Perils of Gwendoline in the lost, lost Land of the Yik-Yak Tawny Kitaen, Brent Huff, Zabou Breitman, Bernadette Lafont a Jean Rougerie

TV[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Televízny počin Poznámka Francúzsko FR názov USA EN názov Hlavní herci
1981 Zbohom šampión (2 epizódy)
  • epizóda 3, (Moto story)
  • epizóda 12, (La Formule 1)
 Salut champion Goodbye champion Jacques Charrier, Angelo Bardi a Hubert Deschamps
1991 Kráľ reklám dokumentárny N/A The King of Ads N/A

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ How to Pronounce Just Jaeckin [online]. [Cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  2. ↑ Décès de Just Jaeckin, le réalisateur d'"Emmanuelle", à l'âge de 82 ans [online]. LaProvence.com, 2022-09-07, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. ↑ CINEFICHES : Cinema, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  4. ↑ Bienvenue sur notreCinema [online]. www.notrecinema.com, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  5. ↑ A la rencontre de Just Jaeckin [online]. [Cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  6. ↑ Just Jaeckin [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ A la rencontre de Just Jaeckin [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po francúzsky)
  8. ↑ SHANAHAN, Ed. Just Jaeckin, Whose ‘Emmanuelle’ Was a Scandalous Success, Dies at 82. The New York Times, 2022-09-25. Dostupné online [cit. 2023-04-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  9. ↑ RICHEY, Jeremy. An All-Consuming Passion for Freedom: Just Jaeckin (1940-2022) [online]. 2022-09-16, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Just Jaeckin [online]. [Cit. 2023-04-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ Just Jaeckin (1940 - 2022) » We Are Cult [online]. We Are Cult, 2022-09-13, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Just Jaeckin, photographer and director who titillated the world with his hit film Emmanuelle – obituary. The Telegraph, 2022-09-21. Dostupné online [cit. 2023-04-29]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  13. ↑ POISSON, Marguot. Just Jaeckin | BOUMBANG [online]. www.boumbang.com, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
  14. ↑ In Memoriam : Just Jaeckin 1940-2022 [online]. L'Œil de la Photographie Magazine, 2022-09-12, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
  15. ↑ SYLVIE VARTAN ARRETS SUR IMAGES - Just Jaeckin [online]. www.sylvissima.com, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  16. ↑ Photography by Just Jaeckin - BB Harley [online]. L'Atelier 55, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Chapter III [online]. Carita, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. Archivované 2023-04-18 z originálu. (po anglicky)
  18. ↑ Biographie Just Jaeckin Réalisateur de films, Galeriste [online]. www.whoswho.fr, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online.
  19. ↑ Just Jaeckin, réalisateur d'"Emmanuelle", passe ses vacances en Bretagne [online]. Le Telegramme, 2018-08-10, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  20. ↑ SYLVIE VARTAN ARRETS SUR IMAGES - Just Jaeckin [online]. www.sylvissima.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  21. ↑ Just Jaeckin | 18 Artworks | MutualArt [online]. www.mutualart.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Ciné-club : Just Jaeckin [online]. www.cineclubdecaen.com, [cit. 2023-07-16]. Dostupné online.
  23. ↑ Filming Locations for Emmanuelle (1974), in Thailand and the Seychelles. [online]. The Worldwide Guide to Movie Locations, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  24. ↑ CONNELLY, Charlie. Sylvia Kristel: The star whose life was defined by transience [online]. The New European, 2022-10-12, [cit. 2023-07-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ Just Jaeckin – Homepopcorn.fr [online]. [Cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  26. ↑ Just Jaeckin, réalisateur d'"Emmanuelle", passe ses vacances en Bretagne [online]. Le Telegramme, 2018-08-10, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  27. ↑ SENSCRITIQUE. Les 250 plus grands succès français au box-office français - Liste de 250 films [online]. SensCritique, [cit. 2023-07-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  28. ↑ LANG, Brent. Léa Seydoux, Audrey Diwan Team Up on ‘Emmanuelle,’ Adaptation of Erotic Novel [online]. 2022-05-16, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ FRANCE 1975 - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  30. ↑ Spermula : la critique du film [online]. [Cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po francúzsky)
  31. ↑ FENNESSY, Kathy. Madame Claude [online]. videolibrarian.com, 2021-04-28, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ https://klaus.kinski.us/that-french-woman-1977/
  33. ↑ FENNESSY, Kathy. Madame Claude [online]. videolibrarian.com, 2021-04-28, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Le Dernier Amant romantique de Just Jaeckin (1978) - Unifrance [online]. www.unifrance.org, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  35. ↑ The Film Society to Present a Walerian Borowczyk Retrospective in April [online]. Film at Lincoln Center, 2015-03-04, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Girls (1980 film) - Alchetron, The Free Social Encyclopedia [online]. Alchetron.com, 2017-08-18, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ ČERNÁ, Naďa. Erotika, vášeň a nahota. 10 najlepších filmov s "bohyňou sexu" Sylviou Kristel [online]. 2017-12-11, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  38. ↑ KUYKENDALL, Jeff. Gwendoline (1984) – Midnight Only [online]. [Cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ “The Perils of Gwendoline in the Land of of the Yik Yak” (1984) – French Adventure/ Sexploitation – “Thrilling Adventures!! March 2015″ [online]. 2015-03-30, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ Gwendoline (1984) [online]. www.filmhydra.com, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ GWENDOLINE (1984, L ALMA/GPFI/PARAFRANCE) [online]. www.tebeosfera.com, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  42. ↑ a b Gwendoline : la critique du film et le test blu-ray [online]. [Cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  43. ↑ Convertisseur franc-euro | Insee [online]. www.insee.fr, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  44. ↑ a b Gwendoline (The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak) (1984) [online]. 2021-05-08, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ 'Bachelor Party' actress and '80s music video star Tawny Kitaen's cause of death revealed [online]. USA TODAY, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ Exploiting the Archives: Control Nathan Rabin #98: The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak (1984) [online]. Nathan Rabin's Happy Place, 2021-05-09, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak (1984) [online]. 2020-12-17, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Tawny Kitaen [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
  49. ↑ LENERA, Dr. GWENDOLINE [1984] Review [online]. 2021-01-27, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Brent Huff – Writer/Director [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Zabou Breitman [online]. IMDb, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ GATES, Anita. Bernadette Lafont, 74, Actress and Muse. The New York Times, 2013-08-01. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  53. ↑ Gwendoline (Just Jaeckin, 1984) [online]. 2014-03-12, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  54. ↑ The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak [online]. 2020-06-05, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ Gwendoline (1984) [online]. [Cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  56. ↑ Mike's Movie Cave: The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak (1984) – Review (NSFW) [online]. 2016-08-10, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  57. ↑ Pulp International - Gwendoline [online]. www.pulpinternational.com, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  58. ↑ Machinistes (Les) [online]. Altaplana, 2018-02-03, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Gwendoline [online]. Altaplana, 2012-02-12, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. ↑ Het filmbeest in François Schuiten [online]. Stripspeciaalzaak, 2021-12-11, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po flámsky)
  61. ↑ Diapositives - Gwendoline et les machinistes / Maison Autrique – Inventaire du patrimoine mobilier [online]. collections.heritage.brussels, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  62. ↑ LES MACHINISTES Images pour Gwendoline - Renard, Schuiten [online]. Dzirs, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  63. ↑ Gwendoline en de machinisten 6 HC (1985) - Gwendoline [Schuiten] [online]. LastDodo, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (EN)
  64. ↑ Test 4K Ultra-HD / Gwendoline, réalisé par Just Jaeckin – Homepopcorn.fr [online]. [Cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  65. ↑ Reine des Amazones ? Reine des connes, ouais ! par Kowalski [online]. SensCritique, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  66. ↑ LANOYE, Mickaël. Test Blu-ray 4K Ultra HD : Gwendoline [online]. Critique Film, 2020-10-16, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
  67. ↑ Métamorphose [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. ↑ Gwendoline [online]. www.mondo-digital.com, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  69. ↑ Gwendoline (1984) - Cast [online]. www.virtual-history.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  70. ↑ Gwendoline Special Edition on Blu-ray - The DVDfever Review [online]. 2019-12-13, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ Gwendoline (1984) - VHSRip - Rychlodabing - video Dailymotion [online]. Dailymotion, 2016-04-29, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ a b Gwendoline - la chronique de Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  73. ↑ AS AVENTURAS DE GWENDOLINE NO PARAÍSO (1984) [online]. 2022-07-31, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po portugalsky)
  74. ↑ TREFEU, Serge. ROGER PASCHY [online]. 2013-02-07, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  75. ↑ LANOYE, Mickaël. Test Blu-ray 4K Ultra HD : Gwendoline [online]. Critique Film, 2020-10-16, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  76. ↑ HALEY, Chris. Get The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak (1984) today! [online]. 2019-11-08, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  77. ↑ The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak Blu-ray - Tawny Kitaen [online]. www.dvdbeaver.com, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  78. ↑ The Last Temptation of Just (Video 2006) - IMDb [online]. [Cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  79. ↑ SEVERIN FILMS. Gwendoline (1984) [Blu-ray Rip] [online]. [Cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
  80. ↑ The King of Ads 1991 [online]. [Cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  81. ↑ Elton John: Who Wears These Shoes? (Music Video 1984) [online]. IMDb, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. ↑ Just Jaeckin [online]. Music Video Wiki, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. ↑ bande démo Just Jaeckin.mov [online]. [Cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  84. ↑ Look Coco: French Place & Just Jaeckin : Juste dément [online]. www.lookcoco.fr, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
  85. ↑ Just Jaeckin, l'homme qui aimait les femmes [online]. 2009-03-17, [cit. 2023-07-16]. IMDb ID: tt5320280 event-location: France. Dostupné online.
  86. ↑ Entretien | JUST JAECKIN | FilmoTV [online]. [Cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  87. ↑ Anne Jaeckin - Biography [online]. So Art Gallery, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. ↑ Julia Jaeckin - Biography [online]. So Art Gallery, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  89. ↑ Maison renovée bretagne : un moulin d'artiste à Saint-Briac [online]. Cotemaison.fr, 2014-12-18, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  90. ↑ https://www.linkedin.com/company/galerie-just-jaeckin
  91. ↑ https://foursquare.com/v/galerie-anne--just-jaeckin/528273e411d2f00dea8c62e1
  92. ↑ EXHIBITION AT GALERIE JUST JAECKIN PARIS [online]. 2019-05-15, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Just Jaeckin - Biography [online]. So Art Gallery, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  94. ↑ https://www.ouest-france.fr/bretagne/cinema-le-deces-de-just-jaeckin-realisateur-d-emmanuelle-suscite-l-emotion-a-saint-briac-91bde280-2ea8-11ed-adcf-708cd760dd51#:~:text=Les%20obs%C3%A8ques%20de%20Just%20Jaeckin,'%C3%A9glise%20de%20Saint%2DBriac.
  95. ↑ Mort à 82 ans de Just Jaeckin, le réalisateur du sulfureux "Emmanuelle" avec Sylvia Kristel [online]. TF1 INFO, 2022-09-07, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  96. ↑ Décès de Just Jaeckin, le réalisateur d'Emmanuelle, à l'âge de 82 ans [online]. LEFIGARO, 2022-09-07, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  97. ↑ Mort de Just Jaeckin, réalisateur d’« Emmanuelle » et « Histoire d’O » [online]. L'Obs, 2022-09-07, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  98. ↑ Mort de Just Jaekin, réalisateur du film érotique culte "Emmanuelle" [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  99. ↑ Just Jaeckin (1940 - 2022) » We Are Cult [online]. We Are Cult, 2022-09-13, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  100. ↑ Mort de Just Jaeckin, le réalisateur du film érotique « Emmanuelle » [online]. Le Point, 2022-09-07, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
  101. ↑ Just Jaeckin - COTE Magazine - Le magazine style de vie [online]. www.cotemagazine.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  102. ↑ https://forum.spaghetti-western.net/t/rip-just-jaeckin/6853

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Just Jaeckin

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Just_Jaeckin&oldid=7776396“