Preskočiť na obsah

František Borgia Kéri

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Borgia Kéri
uhorský fyzik a astronóm
Narodenie10. október 1702
Kenézlő, Maďarsko
Úmrtie1. december 1768 (66 rokov)
Trnava, Slovensko

František Borgia Kéri (* 10. október 1702, Kenézlő (v Sabolčskej stolici) ? – † 1. december 1768, Trnava) bol fyzik, astronóm, historik a člen jezuitského rádu. V 50. a 60. rokoch 18. storočia zastával funkciu rektora na univerzitách v Trnave a Košiciach a prefekta trnavského jezuitského seminára. Podieľal sa aj na založení a vybudovaní astronomického observatória v Trnave.

Štúdiá a profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

21. októbra 1719 vstúpil v Trenčíne do noviciátu jezuitského rádu. V rokoch 1723 – 1725 študoval filozofiu v Grazi a v období 1730 – 1733 teológiu v Trnave. Záverečné rehoľné sľuby zložil v Trnave 2. februára 1737.[1] Ako učiteľ-jezuita pôsobil na viacerých školách a funkciách v Skalici, vo Viedni a Budíne, vrátane univerzít v Košiciach a Trnave.[2] Na Trnavskej univerzite dva razy (v rokoch 1752 – 1756 a 1759 – 1763) pôsobil ako rektor.[3] Na Košickej univerzite bol rektor v období rokov 1756 – 1759. V rokoch 1764 – 1768 bol prefektom seminára v Trnave.[1]

Kéri sa venoval astronómii už v 30. rokoch 18. storočia, teda ešte pred postavením trnavského univerzitného observatória. Astronómii na Trnavskej univerzite sa venovali pred ním najmä Ján Misch a Martin Sentiváni.[2] Predovšetkým Kériho zásluhou sa podarilo v rokoch 1753 – 1756, (kedy pôsobil ako rektor univerzity) vybudovať v Trnave astronomické observatórium.[pozn. 1] Skúsenosti pre výstavbu takéhoto zariadenia získal pri svojej ceste do Ríma v 30. rokoch 18. storočia, keď navštívil niekoľko moderných európskych observatórií. Astronomické prístroje pre trnavské observatórium konštruoval sám. Išlo najmä o súčiastky do ďalekohľadov (napr. disky do dutých zrkadiel, brúsenie zrkadiel), ale aj samotné ďalekohľady. Kéri sám navrhoval spôsob brúsenia dutého zrkadla a pokusmi zisťoval najvhodnejší typ zliatiny pre svoje prístroje.[6] Viaceré z týchto prístrojov vyvolali kladný ohlas aj v zahraničí. Medzi astronómov, ktorí sa o nich pochvalne vyjadrovali, patrí aj Francúz Jacques Cassini.[2] Kéri bol učiteľ prvej modernej generácie fyzikov – Andreja Jaslinského, Antona Revického, Jána Ivančiča, Andreja Adányiho a iných. Okrem prírodných vied sa venoval aj štúdiu byzantských a osmanských dejín.[7]

Prírodnofilozofické názory

[upraviť | upraviť zdroj]

František Borgia Kéri je autor viacerých filozoficko-fyzikálnych aj astronomických diel, v ktorých konfrontoval prírodnú filozofiu Descarta a Newtona. Po filozofickej stránke sa prikláňal viac k Descartovi. Samotná analýza a konfrontácia názorov týchto učencov bola v tej dobe priekopnícka, a práve tým prispel Kéri k prekonaniu scholastických interpretácií.[2] V šesťdesiatych rokoch prijal Kéri ako jediný v celom Uhorsku bezvýhradne názory Isaaca Newtona v oblasti dynamiky a jej aplikácie na nebeskú mechaniku.[6]

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1730 – Panegyricus S. Ignatio
  • 1731 – Immaculata Deiparae Conceptio oppugnata
  • 1733 – Tabulae Triplices ad horologia omnis generis construenda et solis motu coequanda (pravdepodobné autorstvo)[6]
  • 1736 – Dissertatio astronomica de cometa viso 1729 et 1730 (nezachované dielo)[5]
  • 1738 – 1742 – Epitome Historiae Byzantinae seu Imperatorum Orientis e compluribus graecis praesertim concinnata a Constantino M. ad Constantinum ultimum et expugnatam per Turcas Constantinopolim
  • 1744 – Epistolae S. Augustini ad S. Hieronymum et hujus Responsoriae cum longa Introductione
  • 1749 – Epitome Historiae Byzantinae Continuatio, seu Imperatores Ottomanici a capta Constantinopoli cum Epitome Principum Turcarum
  • 1752 – Dissertatio physica de corpore generatim deque opposito eidem vacuo
  • 1753 – Dissertatio physica de motu corporum
  • 1754 – Dissertatio physica de causis motuum in corporibus
  • 1756 – Dissertatio de luce eiusque proprietatibus

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ V literatúre[4] sa ako zakladatelia bežne uvádzajú Maximilián Hell a František Weiss, podľa novších výskumov[5] je zakladateľom práve František Borgia Kéri.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Szilas 2001, s. 2190
  2. ↑ a b c d Mat.SAVBa.sk: Pamätník slovenských matematikov: František Borgia Kéri
  3. ↑ Žažová 2010, s. 252
  4. ↑ Zemplénová 1974, s. 376
  5. ↑ a b Žažová 2010, s. 253
  6. ↑ a b c Druga 2006, s. 145
  7. ↑ Bodnár a kol. 1987, s. 149

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bodnár, Ján; Burica, Milan; Hajko, Dalimír; Marsina, Richard; Münz, Teodor; Oravcová, Marianna; Palovičová, Terézia; Sopko, Július; a kol. (1987), Dejiny filozofického myslenia na Slovensku, 1 (1. vyd.), Bratislava: Veda 
  • Druga, Ladislav (2006), Dejiny astronómie a Slovensko, Hurbanovo: Slovenská ústredná hvezdáreň, ISBN 80-85221-53-5 
  • Societas Jesu (1855), Scriptores Provinciae Austriacae Societatis Jesu: collectionis scriptores ejusdem societatis universae, Tomus primus, Viennae: Typis congregationis mechitharisticae 
  • Szilas, László (2001), „Kéri, Borgia Ferenc“, in O'Neill, Charles E.; Domínguez, Joaquín María, Diccionario histórico de la Compañía de Jesús: biográfico-temático, 3, Madrid: Universidad Pontificia De Comillas, ISBN 84-8468-039-8 
  • Zemplénová, Jolana M. (1974), Dejiny fyziky na Slovensku do polovice 19. storočia, Bratislava: Veda 
  • Žažová, Henrieta (2010), „Observatórium“, in Šimončič, Jozef; Hološová, Alžbeta, Dejiny Trnavskej Univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010, Trnava: Trnavská univerzita, str. 251 – 263, ISBN 978-80-8082-353-5 
Portal Fyzikálny portál
Astronomický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Borgia_Kéri&oldid=7463461“