Preskočiť na obsah

Fylit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:23, 16. november 2012, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 87.197.69.185 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ZéroBot)
Fylit
Fylit v zbierkach USGS
Fylit v zbierkach USGS
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, sľudy, chlority, albit
Akcesóriegranát, kyanit
Vlastnosti
Textúralepidoblastická - lístková
Farbasivá, zelenosivá
Hustota2,55 až 3,00[1] kg/dm3

Fylit je premenená hornina, vznikajúca premenou nízkeho stupňa (fácia zelených bridlíc) z ílovito-prachovitých sedimentov. Hlavné minerály tejto horniny sú kremeň, chlority a tmavé sľudy (sericit, biotit). Termín fylit je používaný pomerne nejednotne[2] väčšinou len na základe makroskopického pozorovania.

Termín fylit (z gr.) zaviedol v roku 1849 C. F. Neumann[3].

Vznik

Fylit vzniká zvýšením teploty a tlaku. Ďalšou metamorfózou sa z fylitu v dôsledku nárastu tlaku a teploty stáva svor a neskôr rulamigmatit. Je typickou regionálne premenenou horninou nižšieho stupňa vo fácii zelených bridlíc.

Vlastnosti

Je to najčastejšie sivá, žltkastá až zelenkastá hornina. Lesk je pozorovateľný najmä na plochách bridličnatosti. V prípade grafitickej prímesy má tmavú farbu. Fility sa vyznačujú veľmi jemnou bridličnatosťou, podľa ktorej majú aj tenkú doskovítú odlučnosť. Typická je porfýroblastická mikroskopická štruktúra. Veľkosť minerálov sa pohybuje v rozpätí 0,1-1,0 mm. Textúra je lepidoblastická. Svorové fylity sú prechodné horniny k vyššie metamorfovaným svorom[4].

Zloženie

Pohľad na fylit v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch

Charakteristickým znakom fylitov je tiež prítomnosť sericitu, ktorý na plochách bridličnatosti vytvára hodvábny lesk a chloritu, sfarbuje horninu do zelena. Ďalšie dôležité minerálykremeň a niekedy aj biotit (ktorý môže spôsobovať tmavé sfarbenie[5]) alebo živce. Niekedy fylity môžu obsahovať i kalcit, grafit a iné minerály. Granát a staurolit sú typické hlavne pre vyššie premenené variety. Z akcesórií býva prítomný turmalín, rutil, magnetit, pyrit a ďalšie[4].

Výskyt

Fylity tvoria mohutné komplexy v Spišsko-gemerskom rudohorí, najmä v gemeriku Volovských vrchov, tiež v niektorých zónach veporika, v harmónskej skupine Malých Karpát a inde[4].

Využitie

Niektoré fylity sa ťažia ako pokrývačské bridlice[2].

Referencie

  1. On-line geologická encyklopedie - Tabulka 9. Pevnost v tlaku a hustota hlavních skupin hornin [online]. geology.cz, 29.5.2009. Dostupné online.
  2. a b On-line geologická encyklopedie - Fylit [online]. geology.cz, 5.8.2008. Dostupné online.
  3. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 19.11.2008. Dostupné online.
  4. a b c Fylit [online]. mineraly.sk, 20.11.2008. Dostupné online.
  5. Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fylit

Zdroj

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.