Geografia poľnohospodárstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Geografia poľnohospodárstva je čiastková vedná disciplína humánnej geografie, ktorá sa ako samostatná disciplína začala vyvíjať od osemdesiatych rokov 20. storočia. Zaoberá sa skúmaním poľnohospodárstva z geografických hľadísk, najmä z hľadiska priestorovosti, zákonitosťami jeho vývoja ale aj vzájomnými interakciami medzi poľnohospodárstvom a prostredím, v ktorom sa rozvíja. Objektom výskumu sú lokalizačné a humánno-geografické faktory, ktoré vplývajú na vznik a vývoj rôznych foriem poľnohospodárstva. Medzi humánno-geografickými faktormi vplývajúcimi na poľnohospodárstvo majú zvláštny význam faktory ekonomické a usporiadanie poľnohospodárstva vo vzťahu k trhom. [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spišiak, P.: Základy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Univerzita Komenského Bratislava, 2005
Geografia
Fyzická geografia: Litogeografia · Morfogeografia · Hydrogeografia · Biogeografia · Klimatogeografia · Meteorológia · Geoekológia
Geografia obyvateľstva: Demogeografia · Ekonomická geografia · Geografia lesného hospodárstva a rybolovu · Geografia poľnohospodárstva · Geografia priemyslu · Geografia dopravy · Urbánna geografia · Rurálna geografia · Politická geografia · Geografia služieb · Geografia cestovného ruchu · Geografia vedy a kultúry · Geografia rozvoja · Historická geografia · Verejná správa
Regionálna geografia
Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest · Regionálny rozvoj · Teórie plánovania · Kartografia · Geoinformatika · DPZ · Geodézia · Planetárna geografia