Modrá bridlica
| Modrá bridlica | |
 Modré bridlice z oblasti Bretagne | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | modrý amfibol (glaukofán), crossit, riebeckit, kremeň, rutil |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemnozrnná |
| Farba | sivomodrá až sivá |
Modrá bridlica alebo glaukofanit alebo glaukofánová bridlica je premenená hornina typická pre vysokotlakovú a nízkoteplotnú metamorfózu, ktorá predstavuje fáciu modrých bridlíc.
Termín glaukofanit zaviedol roku 1888 chorvátsky geológ Mihal Kispatič[1]. Termín modrá bridlica zaviedol v roku 1962 Američan Edgar Bailey.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Modré bridlice sú príznačné pre subdukčnú metamorfózu, ktorá je spojená so zánikom oceánskej zemskej kôry. Horniny sú pri týchto procesoch vystavené nízkym teplotám v rozmedzí 200 – 500 °C, ale stredným až vyšším tlakom 6 – 18 kbar[2]. Tieto podmienky zodpovedajú hĺbkam okolo 15 – 18 km. Ich protolitom sú najčastejšie mafické horniny, zriedkavejšie i pelitické alebo kremenno živcové.
Prípadným pokračovaním subdukcie a zvýšeniu teploty nad 500 °C dochádza k vzniku eklogitov. Častým javom sprevádzajúcim modré bridlice je dekompresia a nárast teploty, čo má za následok následnú retrográdnu metamorfózu do fácie zelených bridlíc. V novovzniknutých zelených bridliciach môžu potom byť nájdené relikty lawsonitu a glaukofánu, alebo pseudomorfózy klinozoisitu s albitom a paragonitom po lawsonite[2].
Minerálne zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejším horninotvorným minerálom modrých bridlíc je glaukofán, sodný amfibol s často primiešaným crossitom alebo riebeckitom. Bežnou prímesou sú epidot, rutil, kremeň a iné[1]. Pre modré bridlice je veľmi typická asociácia glaukofanitu s paragonitom, ktorá vzniká reakciou[2]:
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
V Českom masíve sú modré bridlice prítomné v oblasti Krkonoší, kde majú typickú lokalitu výskytu pri Železnom Brode[1]. Na Slovensku sú modré bridlice pomerne zriedkavé. Možno ich nájsť v príkrove Bôrky blízko Štítnika a Hnúšte[3], Hačavy, Bôrky, Lúčky a na Radzime[4].
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Modré bridlice nemajú pre národné hospodárstvo žiadne významné využitie[3].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c http://www.geologie.estranky.cz prístup: 12.9.2008
- ↑ a b c Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovaných hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok písmená E — J. Veda, Bratislava, s. 167
- ↑ Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modrá bridlica
