Glazúra (keramika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vzorkovníky glazúr po vypálení

Glazúra je vrstva sklovitého materiálu, ktorá sa počas výpalu roztaví a natrvalo spojí s povrchom hlineného črepu. Na keramické výrobky sa nanáša zvyčajne po prvom výpale. Glazúru tvoria tri základné zložky - tavivá, stabilizátory a sklotvorné zložky. Ďalej môže obsahovať farbivá (zvyčajne oxidy kovov), kalivá, zložky vplývajúce na odtieň glazúry a zložky proti usadzovaniu glazúry, prípadne ďalšie zložky upravujúce vlastnosti glazúry pri nanášaní na výrobok a podobne.

Tavivá napomáhajú roztaveniu glazúry a znižujú teplotu jej tavenia. (K2O, Na2O, Li2O, MgO, CaO, ZrO2, SrO, BaO, PbO...)

Stabilizátory zvyšujú viskozitu glazúry, rozširujú rozsah tavenia glazúry. (Al2O3)

Sklotvorné zložky vytvárajú sklovitý povrch. (SiO2)

Postup pri glazovaní keramiky[upraviť | upraviť zdroj]

Keramika sa môže glazovať namáčaním, natieraním štetcom, alebo polievaním. Po nanesení vrstvy glazúry sa očistia miesta na črepe, ktoré sa dotýkajú pecných plátov, a keramika sa vypáli. Teplota výpalu závisí od teploty na ktorú je glazúra a hlina určená.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]