Grónska kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Každoročné preteky psích záprahov, inak známu ako Uummannaq

Grónska kultúra má veľa spoločného s grónskou inuitskou tradíciou, keďže väčšinu obyvateľstva tvoria potomkovia Inuitov. Mnohí ľudia stále lovia ryby na ľade a každoročne sa tu konajú preteky psích záprahov, ktorých sa zúčastňuje každý, kto má tím.

Grónsko sa však teraz stalo tak trochu turistickou atrakciou. Organizuje súťaže na prilákanie turistov, ako sú preteky psov, ľadový rybolov, turistika a preteky v behu na lyžiach.

Inuiti[upraviť | upraviť zdroj]

Inuiti tvoria 81% (2005) populácie Grónska.[1] Lov je pre ich kultúru ikonický a väčšina Grónčanov stále loví aspoň na čiastočný úväzok, aby si doplnili stravu a zabezpečili kože na oblečenie a kajaky. Lov je pre ich kultúru ikonický a väčšina Grónčanov stále loví aspoň na čiastočný úväzok, aby si doplnili stravu a poskytli kožu na oblečenie a kajaky.

Región Thule[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadný cíp Grónska je známy ako oblasť Thule. Je veľký približne ako Nemecko, ale žije tu menej ako 1 000 ľudí. V regióne Thule sa nachádzajú najsevernejšie celoročne žijúce komunity na Zemi (Siorapaluk, Moriusaq, Savissivik, Qeqertat a Qaanaaq). Siorapaluk s približne 80 obyvateľmi je vzdialený len 730 námorných míľ (1 360 km) od severného pólu.

Hoci v súčasnosti väčšina rodín v regióne Thule potrebuje aspoň jedného člena v platenom zamestnaní, aby mohla platiť za elektrinu a iné moderné vymoženosti, lov je stále váženým povolaním. Často sa konzumujú tradičné potraviny, ako sú tulene, mrože, narvaly a karibu. Lovci stále nosia ručne vyrábané odevy z kože ľadového medveďa, anoraky z karibu a kožené topánky, aby sa na zimných loveckých výpravách zahriali. Mnohí z mužov si udržiavajú svetovú úroveň v jazde na kajaku a v hádzaní harpún.

Identita Inuitov ako lovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny stav lovu[upraviť | upraviť zdroj]

Lovec nesúci sobie mäso.

Lov bol vždy dôležitým aspektom grónskej inuitskej kultúry:

"Inuitská kultúra je najčistejšou loveckou kultúrou, aká existuje. Inuiti, ktorí sa už najmenej štyritisíc rokov prispôsobujú extrémnym životným podmienkam vo vysokej Arktíde severoamerického kontinentu, nie sú ani lovcami a zberačmi. Inuiti sú čisto a jednoducho lovci." (Henriette Rasmussenová, ministerka grónskej miestnej vlády)[2]

Aj dnes je lov dôležitý, ako uviedla grónska samospráva:

"Lov je srdcom a dušou grónskej kultúry.... Lov je veľmi dôležitý aj z kultúrneho hľadiska. V spoločnosti, akou je Grónsko, ktorá bola po stáročia založená na love pre vlastnú potrebu (ešte približne pred 50 rokmi), má lov stále veľký kultúrny význam. Bez ohľadu na to, že väčšina žije ako námezdní robotníci v modernej priemyselnej spoločnosti, identita mnohých Grónčanov je stále hlboko zakorenená v poľovníctve."[3]

Lov sobov má v srdciach obyvateľov osobitné postavenie. Odstrel pižmovky poskytuje štyrikrát viac mäsa ako sob, ale "Grónčania by si oveľa radšej dali mäso z karibu alebo soba ako pižmovky alebo vola," hovorí Josephine Nymandová.[4] "Zážitky sú však rovnako dôležité ako mäso," zdôrazňuje Peter Nielsen, vedúci úradu na ministerstve životného prostredia a prírody. "Je to jednoducho najkrajšia časť roka. Výpravy na lov karibu v krásnom jesennom počasí majú veľký spoločenský a fyzický význam pre pohodu ľudí. Má mnoho funkcií." [5]

Inuitská kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina Inuitov (1917)

Dlhá história vzájomnej závislosti medzi ľuďmi a sobmi si vyžaduje neustále úsilie o ochranu ich vzťahu a blaha oboch strán. Lov sobov, ktorý je bežný aj v mnohých iných častiach sveta, sa považuje za natoľko dôležitý pre kultúrne dedičstvo niektorých skupín, že sa usilujú[6][7][8] o jeho zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[9]

Lov mrožov v roku 1855.

Identita Inuitov je úzko spätá s ich geografiou, históriou a postojom k lovu - "pre Inuitov sú ekológia, lov a kultúra synonymá". [10] Ich identita ako lovcov je ohrozená. Tieto útoky sú "... v Arktíde vnímané ako priamy útok na kultúru, identitu, ako aj udržateľné využívanie",[11] a Inuiti na ne reagujú:

"... pre Inuitov sú kampane za práva zvierat len poslednou z dlhej litánie náboženských, priemyselných a vládnych politík vnucovaných cudzincami - politík, ktoré ignorujú inuitské hodnoty a realitu a ohrozujú prežitie jednej z posledných domorodých loveckých kultúr na svete." [12]

Preto sa cirkumpolárne národy a ich organizácie aktívne zapájajú do pokusov o ochranu svojho blahobytu, identity, záujmov a kultúry vrátane kultúry lovu. "Kuujjuaqská deklarácia"[13] zaoberala vnímanými útokmi na ich autonómiu a práva a odporučila, aby Inuitská cirkumpolárna rada "vypracovala komplexnú štúdiu o tom, ako najlepšie riešiť globálne sily, ako sú "práva zvierat" a iné deštruktívne hnutia, ktorých cieľom je zničiť udržateľné využívanie živých zdrojov Inuitov, a aby o svojich zisteniach informovala nasledujúce Valné zhromaždenie."[14] Medzinárodný arktický vedecký výbor sa stotožňuje s týmto názorom, a preto je jedným z jeho cieľov skúmať "udržateľné využívanie živých zdrojov, ktoré majú pre obyvateľov Arktídy vysokú hodnotu".[15]

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný lov v Grónsku, akokoľvek je cenený, je pod obrovským tlakom. Tlak environmentálnych a ochranárskych skupín viedol grónsku vládu k tomu, aby stanovila obmedzenia lovu väčšiny druhov. V januári 2006 bol pre najcennejšie grónske zvieratá, medveďa bieleho, stanovený limit 150 kusov.

Klimatická kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším tlakom na grónskych lovcov je zmena klímy. Podľa hodnotenia vplyvu arktickej klímy, najväčšej štúdie o vplyve otepľovania v Arktíde, sa zimné teploty nad 63. severnou rovnobežkou za posledných 50 rokov zvýšili v priemere o 2 až 5 stupňov Celzia a mohli by sa zvýšiť o ďalších 10 stupňov. Tento nárast má dramatický vplyv na voľne žijúce živočíchy, životné prostredie a kultúru v Arktíde. V rozhovore pre projekt Arctic I.C.C.E. lovec zo Savissaviku Simon Eliason povedal, že lovci trávia viac času vo fjordoch (namiesto na morskom ľade), pretože je menej morského ľadu, na ktorom môžu loviť tulene, mrože a ľadové medvede. Povedal tiež, že lovci, ktorí v zime chytajú tulene do sietí pod ľadom, musia tieto siete vytiahnuť do niekoľkých hodín po ulovení zvieraťa. Červy a parazity, ktoré lovci nikdy predtým nevideli, rýchlo zamorujú a ničia mŕtvoly, ak sa nechajú dlho vo vode. Eliassen hovorí, že sa domnieva, že parazity sa s teplejšou vodou presunuli na sever.

Ohrozenie tradičných zručností[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná kultúra Thule je napokon ohrozená rozvojom a rastúcou ekonomikou založenou na peňažných prostriedkoch. Dokonca aj tie najmenšie osady v severozápadnom Grónsku majú dnes elektrinu, aj keď len malé zásoby elektriny poháňané dieselovými generátormi. Mať elektrinu, ako aj muníciu, lovecké pušky a iné výrobky kupované v obchodoch znamená, že aspoň jeden člen každej rodiny musí mať platené zamestnanie. Vo väčšine prípadov je týmto členom žena - manželka, dcéra alebo matka. Práca žien umožňuje mužom pokračovať v love na plný úväzok. Jedným z dôsledkov tejto deľby práce je však to, že ženy v Thule strácajú svoje znalosti tradičných zručností rýchlejšie ako muži. K týmto zručnostiam patrí šúpanie, ošetrovanie a šitie koží.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Greenland. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2023-02-10. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Rasmussen H. Sustainable Greenland and Indigenous Ideals. Archivované 2020-02-06 na Wayback Machine Henriette Rasmussen, Minister of Culture, Education, Science and Church of the Government of Greenland.
  3. ↑ Forside [online]. Naalakkersuisut, [cit. 2023-02-18]. Dostupné online.
  4. ↑ Caribou and muskoxen are meat and adventure. Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine - The Danish-Greenlandic Environmental Cooperation
  5. ↑ Caribou and muskoxen are meat and adventure. Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine - The Danish-Greenlandic Environmental Cooperation
  6. ↑ Børge Brende to chair the World Heritage. Archivované 2013-02-22 na Archive.today - Reindeer hunting as world heritage
  7. ↑ About the project. Archivované 2013-02-23 na Archive.today - Reindeer hunting as world heritage
  8. ↑ Reindeer hunting as world heritage: A ten-thousand-year-long heritage. Archivované 2013-02-22 na Archive.today - Reindeer hunting as world heritage
  9. ↑ CENTRE, UNESCO World Heritage. UNESCO World Heritage Centre - World Heritage List [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2023-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Wenzel G. "Animal Rights, Human Rights: Ecology, Economy and Ideology in the Canadian Arctic" (1991).
  11. ↑ Ethics and morality. Archivované 2007-05-06 na Wayback Machine - Dept. of Economic Development and Transportation, Nunavut Territory
  12. ↑ Alan Herscovici. Forgotten Story: The impact of "animal-rights" campaigns on the Inuit. Archivované 2007-04-16 na Wayback Machine - National Council for Science and the Environment
  13. ↑ The Kuujjuaq Declaration. Archivované 2007-08-21 na Wayback Machine - Inuit Circumpolar Conference
  14. ↑ Kuujjuaq Declaration: Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine Proceedings of ICC's 9th General Assembly, 11–16 August 2002. Inuit Circumpolar Conference (Canada)
  15. ↑ Objectives of International Arctic Science Committee. Archivované 2002-08-29 na Wayback Machine - ProClim: Forum for Climate and Global Change; Forum of the Swiss Academy of Sciences

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grónska_kultúra&oldid=7707273“