Grigor Narekaci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gregor z Nareku)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Učiteľ cirkvi
Grigor Narekaci
mystik, básnik, mních, svätec a učiteľ cirkvi
Grigor Narekaci, kilikijský manuskript z roku 1173
Grigor Narekaci, kilikijský manuskript z roku 1173
Biografické údaje
Narodenieasi 951
Kráľovstvo Vaspurakan
Úmrtieokolo 1005
Narek, dnes Yemışlık Köyü
Uctievanie
Začiatok beatifikačného procesuprefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger[1]
Svätorečenie12. apríl 2015 (prehlásenia za učiteľa cirkvi)
Bazilika svätého Petra
František I.
Atribútykniha, kríž
CirkevKatolícke cirkvi, Arménska apoštolská cirkev
Sviatok27. február (katolícka cirkev)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGrigor Narekaci
(multimediálne súbory na commons)

Grigor Narekaci[2][3] (iné názvy: Gregor z Nareku[4], Gregor Narecký[5]; armén. Գրիգոր Նարեկացի – Grigor Narekaci; * asi 951[6] kráľovstvo Vaspurakan – † okolo 1005[6][7], iné zdroje uvádzajú iné dátumy, napr. 7. októbra 1003[8] v Nareku, dnes Yemışlık Köyü pri jazere Van v Turecku) bol arménsky mystik, teológ, mních - opát, svätec a učiteľ cirkvi, jeden z najväčších arménskych básnikov.[9]

Katolícka cirkev si jeho pamiatku pripomína 27. februára,[10] Arménska apoštolská cirkev na Sviatok svätých prekladateľov (pohyblivý sviatok v októbri)[11] a 25. januára.[chýba zdroj]

Život[upraviť | upraviť kód]

Grigor sa narodil ako syn arménskeho arcibiskupa Chosrova Andzevatsiho, jeho matka zomrela ešte v období jeho raného detstva. Vzdelanie Grigor získal v narekskej škole založenej jeho bratancom (iné zdroje uvádzajú strýkom) Ananiášom. V Nareku sa následne Gregor stal mníchom a neskôr aj kňazom a opátom. Napísal viacero diel, napr. mystický spis k Piesni piesní a liturgické texty, ktoré sa v arménskej liturgii používajú dodnes.[6]

Svoj život Grigor prežil a nakoniec aj zomrel v Nareku, kde bol aj pochovaný. Miesto jeho posledného odpočinku pretrvalo až do 20. storočia, keď bolo zničené Turkami a nahradené mešitou.[12]

12. apríla 2015 bol pápežom Františkom prehlásený za učiteľa cirkvi a to i napriek tomu, že Grigor Narekaci bol členom Arménskej apoštolskej cirkvi odčlenenej od katolíckej cirkvi.[13]

Grigor Narekaci, reliéf na arménskej katedrále v Moskve

Podľa cirkevnej legendy sa s Grigororom spája zázračné oživenie pečených vtákov. Jedného dňa mali kláštor v Nareku navštíviť vysokí cirkevní hodnostári, ktorých mal Gregor obsluhovať. Keďže zabudol, že prebieha obdobie pôstu, hosťom pripravil pečených vtákov. Keď hostia uvideli pripravené jedlo boli rozhorčení, na čo Grigor reagoval modlitbou sa k Bohu. Vtáci mali následne ožiť a vyletieť von oknom.[14]

Diela a filozofia[upraviť | upraviť kód]

Grigor napísal viacero, najmä lyrických diel, medzi nimi viaceré panegyriky (chválospevy História sv. Kríža z Aparank‘u, Enkómiom na sv. Kríž, Enkómiom na sv. Pannu, Enkómiom na svätých apoštolov a Enkómiom na sv. Jakuba z Mcbinu).[8]

Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie diela patrí:

  • Kniha nárekov (Kniha tragédie, Kniha žalospevov, ľudovo Narek[15]; Մատեան ողբերգութեան, Matjan voghberguthjan)

Dielo bolo dokončené v roku 1002. Kniha je inak nazývaná aj Kniha modlitieb alebo Slová k Bohu z hĺbky srdca. Kniha sa skladá z 95 kapitol (tzv. slov)[8] a tie sú ďalej rozdelené na 365 častí.[16] Hlavným námetom diela je odlúčenie človeka od Boha a jeho túžba po opätovnom spojení s ním.[7] Zjednodušene býva nazývaná aj Narek.[17]

  • Chválospev o Panne Márii[18]

Dielo je inšpirované Akatistom Gregor v ňom rozpracoval učenie o vtelení.

  • Z hĺbky srdca. Rozhovor s Božou Matkou[18]
  • Slovo rady k správnej viere a čistému životu v cnosti, nazývané Chrat (Խրատ)[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. WWW.TKKBS.SK. Apoštolský list o sv. Gregorovi z Nareku a posolstvo Arménom [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-18]. Dostupné online.
  2. Grigor Narekaci. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 236.
  3. Grigor Narekaci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 338.
  4. Učitelia Cirkvi sú nadčasoví [online]. katolickenoviny.sk, 2019-03-31, [cit. 2019-09-23]. Dostupné online.
  5. NOVÁČEK, Zdenko. Sprievodca hudbou 20. storočia. Bratislava : Obzor, 1969. 469 s.
  6. a b c Gregor z Nareku, opát, učiteľ Cirkvi : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2019-09-18]. Dostupné online.
  7. a b Svatý Rehoř z Nareku se stane učitelem církve - Církev.cz [online]. www.cirkev.cz, [cit. 2019-09-18]. Dostupné online. (po česky)
  8. a b c d UTIDJIAN, Haig; KINDLER, Evžen. Svatý Řehoř z Nareku : teologie, motivy a obrazy v díle. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2010, čís. IV, s. 135 – 182. ISBN 978-80-87378-84-7. Dostupné online. ISSN 1802-8209.
  9. The Christian Review [online]. 2016-06-30, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. www.catholicworldreport.com, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
  11. Saints and Feasts [online]. Armenian Church Catholicosate of Cilicia, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Nişanyan, Sevan (2006). Eastern Turkey: A Travellers Handbook. Istanbul: Boyut Yayin Grubu. p. 239. ISBN 978-9752301962.
  13. Učitelia Cirkvi sú nadčasoví [online]. Katolícke noviny, 2019-03-31, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
  14. WWW.PANOVNICI21.ESTRANKY.CZ. Sv. Řehoř z Nareku [online]. ČESKÁ I SVĚTOVÁ HISTORIE, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po česky)
  15. Kniha nárekov. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
  16. Sv. Řehoř z Nareku, učitel církve [online]. [Cit. 2019-09-18]. Dostupné online.
  17. History of Armenia by Vahan Kurkjian • Chapter 41 [online]. penelope.uchicago.edu, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
  18. a b Arménsky svätec Gregor z Nareku dostane titul „učiteľa Cirkvi“ [online]. www.archivioradiovaticana.va, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • GRIGOR NAREKACI. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 13. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2006. 751 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-022-6. S. 100 – 102. (po rusky)
  • UTIDJIAN, Haig; KINDLER, Evžen. Ukázky z díla sv. Řehoře z Nareku. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2010, čís. IV, s. 255 – 274. ISBN 978-80-87378-84-7. Dostupné online. ISSN 1802-8209.