Grigor Narekaci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gregor z Nareku)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Grigor Narekaci
arménsky mních, básnik, spisovateľ a filozof
Grigor Narekaci
Štát pôsob.Arménsko (presnejšie Ani-širacké kráľovstvo)
Narodeniemedzi 940 – 951
Úmrtie1003 alebo 1110
kláštor Narek pri jazere Van (dnešné Turecko)
Národnosťarménska
Známy vďakaKniha nárekov
RodičiaChosrov (otec)
PríbuzníAnania Narekaci (strýko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Grigor Narekaci

Grigor Narekaci[1][2][3] (iné mená: Gregor Narecký[4], Gregor z Nareku[5]; armén. Գրիգռր Նարեկացի; * medzi 940 – 951 –  † 1003 alebo 1110[3][6]) bol arménsky básnik a filozof, považovaný za „najväčšieho lyrického básnika stredovekej a hlavnú osobnosť arménskej literatúry 10. storočia“[3] a najväčšiu osobnosť arménskej literatúry[6].

Život[upraviť | upraviť kód]

Informácií o živote Grigora je málo, sporný je už dátum narodenia. Tradične je uvádzaný rok 951, pravdepodobnejší je však interval 940 – 951. Celkovo je o jeho živote známe iba málo.[6]

Jeho otec bol Chosrov, ktorý pôsobil (po smrti Grigorovej matky[7]) ako biskup v Andzewaciku.[3] Kvôli osobným sporom s katolikosom bol daný do anatémy, zachovaná korešpondencia uvádza, že sa tak stalo kvôli osobným sporom.[6] Chosrov je autor výkladu k (arménskej liturgii).[8]

Grigor získal vzdelanie v kláštori v Nareku pri jazere Van, spolu so svojim bratom.[7] Opátom kláštora bol jeho strýko Anania Narekaci. Tu pôsobil väčšinu svojho života ako kňaz a učiteľ.[3] Bol vášnivý čitateľ, poznal diela gréckej (napr. Irenej z Lyonu, kapadócki otcovia, Ján Zlatoústy, Evagrius Ponticus, Pseudo-Dionýzios Areopagita), sýrskej (Efraim) a arménskej teológie[7] a mystiky[9] a rovnako aj gréckej filozofie (Platón, Aristoteles, novoplatonizmus)[3].

Zomrel 7. októbra 1003 (tradičný dátum)[10] alebo v roku 1010.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Grigor Narekaci napísal viacero diel, rané patria medzi menej známe.[7] Z exegetických je to komentár k Piesni piesní, kde využíva alegorickú interpretáciu lásky medzi ženíchom (Kristus) a nevestou (cirkev), odlišnú od Gregora Nysského.[6] Ako autor cirkevnej hymnografie vytvoril chválospevy (tagh) na rôzne sviatky.[3]

Celkovo vytvoril (podľa súčasných poznatkov) 15 diel.[7]

Kniha nárekov[upraviť | upraviť kód]

Kniha nárekov je vrcholné dielo Grigora, vzniklo „na prianie jeho spolubratov v kláštore v Nareku s úmyslom, aby slúžilo aj po autorovej smrti všetkým kresťanským nárokom ako univerzálna príručka ľútosti a pokánia.“[6] Predstavuje „najvyššie vyjadrenie arménskej mystickej poézie“.[9]

Kniha nárekov je napísané v grabare, členená na 95 kapitol a obsahuje vyše 10 000 veršov.[11] Zachovalo a viac ako 200 rukopisov (najstarší z roku 1172), po prvýkrát vyšla v tlačenej podobe v roku 1673 v Marseille.[12]

Vplyv[upraviť | upraviť kód]

Prezývali ho „Pindaros Arménska“.[13] Vo svojej tvorbe „prekonal meravosť, jednotvárnosť a viazanosť na litirgiu a zaviedol do nej tvárne folklórne prvky a jazykové neologizmy.“[14]

V Arménskej apoštolskej cirkvi považovaný za svätca, jeho sviatok je 27. februára.[3]

Mimoarménsky vplyv Grigora na teológiu či cirkev je slabý (podobne ako ostatných arménskych Otcov).[15] Dňa 12. apríla 2015 (100. výročie arménskej genocídy) ho pápež František zaradil medzi učiteľov Cirkvi.[5]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. Grigor Narekaci. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 236.
  2. Grigor Narekaci. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Zväzok G – L. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 943 s. ISBN 80-7181-659-0. S. 103.
  3. a b c d e f g h Grigor Narekaci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 338.
  4. NOVÁČEK, Zdenko. Sprievodca hudbou 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1969. 469 s. Dostupné online. S. 133.
  5. a b FÁBRY, Štefan. Učitelia Cirkvi sú nadčasoví. Katolícke noviny (Bratislava), 31.03.2019. Dostupné online [cit. 2019-10-07]. ISSN 1336-2399.
  6. a b c d e f ŘEHOŘ Z NAREKU. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu : arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 256 – 260.
  7. a b c d e TERIAN, Abraham. Gregory of Narek. In: The Wiley Blackwell Companion to Patristics. Ed. Ken Parry. Chichester, West Sussex ; Malden, MA : Wiley Blackwell, 2015. 530 s. ISBN 978-1-118-43871-8. S. 278 – 292.
  8. REDGATEOVÁ, Anna Elizabeth. Arméni. Preklad Václav A. Černý. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2003. 424 s. (Dějiny národů.) ISBN 80-7106-350-9. S. 228.
  9. a b ŘEHOŘ Z NAREKU. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 795.
  10. UTIDJIAN, Haig; KINDLER, Evžen. Svatý Řehoř z Nareku : teologie, motivy a obrazy v díle. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2010, čís. IV, s. 135 – 182. ISBN 978-80-87378-84-7. Dostupné online. ISSN 1802-8209.
  11. Kniha nárekov. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 270.
  12. Kniha nárekov. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 580.
  13. Kryštof. Orientální pravoslavné církve. 1. vyd. V Prešove : Prešovská univerzita Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2004. 197 s. ISBN 80-8068-308-5. S. 83.
  14. Grigor Narekaci. In: Encyklopédia spisovateľov sveta. Ed. Ján Juríček. 3. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1987. 648 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 208.
  15. DROBNER, Hubertus R. Patrologie : úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 728.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • GRIGOR NAREKACI. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 13. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2006. 751 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-022-6. S. 100 – 102. (po rusky)
  • UTIDJIAN, Haig; KINDLER, Evžen. Ukázky z díla sv. Řehoře z Nareku. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2010, čís. IV, s. 255 – 274. ISBN 978-80-87378-84-7. Dostupné online. ISSN 1802-8209.
  • UTIDJIAN, Haig. Óda na svatou Bohorodičku Řehoře z Nareku. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2014, čís. VIII, s. 523 – 530. ISBN 978-80-7465-150-2. ISSN 1802-8209.
  • KINDLER, Evžen. Svatý Řehoře z Narek v české tradici 20. století. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2015 – 2016, čís. IX–X, s. 455 – 464. ISBN 978-80-7465-284-4. ISSN 1802-8209.