Hadriánove pamäti

Hadriánove pamäti
Mémoires d'Hadrien suivi des Carnets de notes de Mémoires d'Hadrien.
Autor	Marguerite Yourcenar
Pôvodný jazyk	francúzsky
Krajina vydania	Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania	Gallimard
Dátum 1. vydania originálu	1971 a 1968
Literárne obdobie	neoklasicizmus
Literárny žáner	román
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 1989 Väzba pevná Edícia Vavrín Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ Číslo publikácie 3558 Autor obalu Ľubomír Krátky Zodpovedný redaktor Helena Dobiášová Technický redaktor Viera Tichá Výtvarný redaktor Dušan Grečner Jazykový redaktor Elena Vadovičová Autor doslovu Ladislav Franek Náklad 6500 Počet strán 680 Tlač Nitrianske tlačiarne, n.p. Nitra ISBN ISBN 80-220-0115-5

Cisár Hadrianus - kópia busty z British museum umiestnená v Puškinovom múzeu

Hadriánove pamäti je historický román - epištola o rímskom cisárovi Hadriánovi od autorky Marguerite Yourcenarová. Písala ho od roku 1920 do roku 1951. Dielo malo veľký úspech u čitateľov. Román je napísaný historicky veľmi korektne a erudovane. Niekoľko prvých verzií autorka vlastnoručne zničila, pretože ich odmietali vydavatelia. Autorka si mohla okrem archívov a múzeí osobne obzrieť miesta, na ktorých sa odohráva dej románu. Za román obdržala cenu Francúzskej akadémie a bola do nej zvolená ako prvá žena v histórii tejto inštitúcie.

Villa Adriana - miesto, na ktorom písal Hadrián svoje skutočné pamäti

Obsah románu

Dielo patrí do štýlu novoklasicizmu. Je písané formou spomienok - memoárov rímskeho cisára Hadriána na konci jeho života v prvej osobe vo forme dlhého listu svojmu nástupcovi Marcovi Auréliovi. Bohatá historická výprava s veľmi presnými údajmi o jeho živote sú prepletené s rozprávaním o jeho homosexuálnom vzťahu k Antinoovi. Dielo je doplnené poznámkou autorky a podrobnými poznámkami vydavateľa.

Antinoova antická socha

Antinoos opísaný rukou Marguerite Yorucenarovej sťaby v podaní Hadriánovom je grécky chlapec z Bytýnie a Arkádie, pôvodom mladučký pastierik, pre ktorého Hadrián vytvoril mnohé umelecké a architektonické skvosty tej doby. Po rituálnej samovražde Antinoa dal postaviť na jeho počesť v Egypte nové mesto Antinoe a Antinoa dal pochovať neďaleko v skalách ako faraóna. V Eleusíne (veštiarni) založil jeho božský kult, pretože Antinoos umrel ako posvätná obeť v chráme boha.

V liste Markovi Aureliovi môžeme takisto čítať o novodobom Ježišovom kulte, ktorý práve vznikal, bolo to sto rokov po jeho skone na kríži. Opisuje sa v ňom cisárov vzťah ku Židom a kresťanom a ku tradičnej viere v Olymp a jeho panteón. Dobýjanie Jeruzalema je zaujímavou súčasťou histórie Hadriánovho panovania a preto je spomenuté i v jeho fiktívnom memoári. Román vykresľuje Hadriána ako neotrasiteľného vyznavača olympských božstiev. Ponúka sa porovnanie Antinoa a Krista na kríži, čo si autorka zrejme vedome pripúšťala avšak výslovne neuviedla.

Externé zdroje

• Rímsky cisár Hadrian - Encyclopaedia Britannica
• Larousse-encyclopedia
• Život Hadriána - latinská knižnica

Literárny portál