Hadriánove pamäti
| Hadriánove pamäti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mémoires d'Hadrien suivi des Carnets de notes de Mémoires d'Hadrien. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Autor | Marguerite Yourcenar | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | francúzsky | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Francúzsko | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Gallimard | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1971 a 1968 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárne obdobie | neoklasicizmus | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | román | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
Hadriánove pamäti je historický román - epištola o rímskom cisárovi Hadriánovi od autorky Marguerite Yourcenarová. Písala ho od roku 1920 do roku 1951. Dielo malo veľký úspech u čitateľov. Román je napísaný historicky veľmi korektne a erudovane. Niekoľko prvých verzií autorka vlastnoručne zničila, pretože ich odmietali vydavatelia. Autorka si mohla okrem archívov a múzeí osobne obzrieť miesta, na ktorých sa odohráva dej románu. Za román obdržala cenu Francúzskej akadémie a bola do nej zvolená ako prvá žena v histórii tejto inštitúcie.
Obsah románu[upraviť | upraviť zdroj]
Dielo patrí do štýlu novoklasicizmu. Je písané formou spomienok - memoárov rímskeho cisára Hadriána na konci jeho života v prvej osobe vo forme dlhého listu svojmu nástupcovi Marcovi Auréliovi. Bohatá historická výprava s veľmi presnými údajmi o jeho živote sú prepletené s rozprávaním o jeho homosexuálnom vzťahu k Antinoovi.[1] Dielo je doplnené poznámkou autorky a podrobnými poznámkami vydavateľa.
_-_1516_-_MUSEO_DI_NAPOLI.jpg)
Antinoos opísaný rukou Marguerite Yorucenarovej sťaby v podaní Hadriánovom je grécky chlapec z Bytýnie a Arkádie, pôvodom mladučký pastierik, pre ktorého Hadrián vytvoril mnohé umelecké a architektonické skvosty tej doby. Po rituálnej samovražde Antinoa dal postaviť na jeho počesť v Egypte nové mesto Antinoe a Antinoa dal pochovať neďaleko v skalách ako faraóna. V Eleusíne (veštiarni) založil jeho božský kult, pretože Antinoos umrel ako posvätná obeť v chráme boha.
V liste Markovi Aureliovi môžeme takisto čítať o novodobom Ježišovom kulte, ktorý práve vznikal, bolo to sto rokov po jeho skone na kríži. Opisuje sa v ňom cisárov vzťah ku Židom a kresťanom a ku tradičnej viere v Olymp a jeho panteón. Dobýjanie Jeruzalema je zaujímavou súčasťou histórie Hadriánovho panovania a preto je spomenuté i v jeho fiktívnom memoári. Román vykresľuje Hadriána ako neotrasiteľného vyznavača olympských božstiev. Ponúka sa porovnanie Antinoa a Krista na kríži, čo si autorka zrejme vedome pripúšťala avšak výslovne neuviedla.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Marguerite Yourcenarová: Hadriánove pamäti a iné prózy, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Hadriánove pamäti - str.9-284 ISBN 80-220-0115-5
