Hadrianove pamäti a iné prózy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hadriánove pamäti)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hadrianove pamäti a iné prózy
Mémoires d'Hadrien suivi des Carnets de notes de Mémoires d'Hadrien.

Autor Marguerite Yourcenarová
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Gallimard
Dátum 1. vydania originálu 1971 a 1968
Literárne obdobie neoklasicizmus
Literárny žáner román
Slovenské vydania knihy

Hadrianove pamäti a iné prózy je historický román - epištola o rímskom cisárovi Hadriánovi od autorky Marguerite Yourcenarovej. Písala ho od roku 1920 do roku 1951. Dielo malo veľký úspech u čitateľov. Román je napísaný historicky veľmi korektne a erudovane. Niekoľko prvých verzií autorka vlastnoručne zničila, pretože ich odmietali vydavatelia. Autorka si mohla okrem archívov a múzeí osobne obzrieť miesta, na ktorých sa odohráva dej románu. Za román obdržala cenu Francúzskej akadémie a bola do nej zvolená ako prvá žena v histórii tejto inštitúcie.

Obsah románu[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo patrí do štýlu novoklasicizmu. Je písané formou spomienok - memoárov rímskeho cisára Hadriana na konci jeho života v prvej osobe vo forme dlhého listu svojmu nástupcovi Marcovi Aureliovi. Bohatá historická výprava s veľmi presnými údajmi o jeho živote sú prepletené s rozprávaním o jeho homosexuálnom vzťahu k Antinoovi.[1] Dielo je doplnené poznámkou autorky a podrobnými poznámkami vydavateľa.

Antinoos opísaný rukou Marguerite Yorucenarovej sťaby v podaní Hadrianovom je grécky chlapec z Bytýnie a Arkádie, pôvodom mladučký pastierik, pre ktorého Hadrian vytvoril mnohé umelecké a architektonické skvosty tej doby. Po rituálnej samovražde Antinoa dal postaviť na jeho počesť v Egypte nové mesto Antinoe a Antinoa dal pochovať neďaleko v skalách ako faraóna. V Eleusíne (veštiarni) založil jeho božský kult, pretože Antinoos umrel ako posvätná obeť v chráme boha.

V liste Markovi Aureliovi môžeme takisto čítať o novodobom Ježišovom kulte, ktorý práve vznikal, bolo to sto rokov po jeho skone na kríži. Opisuje sa v ňom cisárov vzťah ku Židom a kresťanom a ku tradičnej viere v Olymp a jeho panteón. Dobýjanie Jeruzalema je zaujímavou súčasťou histórie Hadrianovho panovania a preto je spomenuté i v jeho fiktívnom memoári. Román vykresľuje Hadriana ako neotrasiteľného vyznavača olympských božstiev. Ponúka sa porovnanie Antinoa a Krista na kríži, čo si autorka zrejme vedome pripúšťala ale výslovne neuviedla.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marguerite Yourcenarová: Hadrianove pamäti a iné prózy, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Hadrianove pamäti - str.9-284 ISBN 80-220-0115-5

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]