Preskočiť na obsah

Marguerite Yourcenar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour
Marguerite Yourcenar v roku 1982
Marguerite Yourcenar v roku 1982
Osobné informácie
PseudonymMarguerite Yourcenar
Narodenie8. jún 1903
 Brusel, Belgicko
Úmrtie17. december 1987 (84 rokov)
 Mount Desert Island, USA
Národnosťamerická, francúzska
Zamestnaniespisovateľka, učiteľka
Dielo
Žánreromán, poviedka, novela, dráma, poézia
Obdobieneoklasicizmus
Témyhistória, vzťahy
Literárne hnutieneoklasicizmus
DebutAlexis alebo pojednanie o prehratom boji, novela
Významné práceHadrianove pamäti a iné prózy
Významné oceneniaRytier Čestnej légie, Cena Femina, Cena Európsky spisovateľ
PodpisMarguerite Yourcenar, podpis (z wikidata)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMarguerite Yourcenar
(multimediálne súbory na commons)

Marguerite Yourcenar, celým menom Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour, (* 8. jún 1903, Brusel – 17. december 1987, Mount Desert Island, USA) bola v Belgicku narodená francúzska autorka románov, poetka, prekladateľka, esejistka a kritička. Bola prvou ženou zvolenou do Francúzskej akadémie (v roku 1980). Jej diela sú väčšinou v štýle neoklasicizmu a akademizmu.

Jej prvý román Alexis bol vydaný v roku 1929. V roku 1937 preložila román Virginie Woolfovej The Waves. V roku 1951 vydala vo Francúzsku román Mémoires d'Hadrien, Hadrianove pamäti a iné prózy, ktorý s prestávkami písala desaťročia, od 1920 do 1951. Tento román mal veľký úspech a dobré kritické ohlasy.

Narodila sa v Bruseli otcovi Michelovi a matke Fernande de Cartier de Marchienne, ktorá desať dní po pôrode skonala. Marguerite vychovávala matka jej otca a nekonformný otec, večný cestovateľ. Marguerite sa naučila výborne gréčtinu a latinčinu v Nice, bez toho aby navštevovala školu. Jej štúdium obstarávali výhradne súkromní učitelia. Svoju prvú poému napísala v r. 1921 a signovala ju Yourcenar, čo je takmer úplným anagramom mena Crayencourt. Nasledujúcich osem rokov cestovala s otcom po Európe a zažívala prvé lásky. Po skone otca v roku 1929 - ešte stihol prečítať jej prvý román - viedla v Paríži bohémsky život. V tomto roku tiež vydala tento prvý román v klasickom štýle Andrého Gidea "Alexis ou Le traité du vain combat" (Alexis alebo Traktát o stratenom boji). Je napísaný vo forme dlhého listu, v ktorom sa pisateľ - významný hudobník a homosexuál - priznáva svojej manželke. Oznamuje jej svoje rozhodnutie opustiť ju v záujme pravdy. Časť deja sa odohráva aj v Bratislave.

Marguerite cestuje do Paríža, Atén, Bruselu, na grécke ostrovy a do Istanbulu. Napriek tomu, že má rada ženy, zamiluje sa do muža menom André Fraigneau, spisovateľa a editora vo vydavateľstve Grasset. Píše novely "Les nouvelles orientales", básne v próze Feux" a román "Coup de grâce".

V roku 1939 sa ocitá v nebezpečnej Európe bez finančných prostriedkov. Odchádza do USA hľadať svoju priateľku Grace Frick, s ktorou sa rozišla v roku 1937. Zostala s ňou žiť až do 1979. V roku 1950 sa usídlila na ostrove Mount Desert Island v Maine. Postavila si tam dom s názvom "Petite-Plaisance". V r. 1947 sa stala americkou občiankou. Vyučovala literatúru a dejepis do r. 1953.

Keď vydala r. 1951 svoj román Hadrianove pamäti a iné prózy, dosiahla svetový úspech a potvrdenie statusu spisovateľky. V r. 1970 bola zvolená do Kráľovskej belgickej akadémie literatúry a jazyka, o desať rokov neskôr ju zvolili do Francúzskej akadémie ako prvú ženu v histórii akadémie. Udialo sa to so silnou podporou Jeana d´Ormessona, spisovateľa - člena akadémie.

Jej život prebiehal medzi písaním v izolácii v Mount Desert Island a cestovaním po svete s Jerrym Wilsonom, svojím posledným tajomníkom. Skonala 17. 12. 1987, je pochovaná v Maine. Okrem iných destinácií navštívila aj Slovensko, kam sa prišla inšpirovať so zámerom napísať román o sv. Alžbete Uhorskej (otec Andrej II.), nar. r. 1207 na Bratislavskom hrade. Pôvodne chcela spojiť do jednej knihy dve biografie, chcela pridať Alžbetu Bátoryovú, avšak projekt neuskutočnila.

Od historických románov až po biografie, dielo M. Yourcenar možno pripísať na margo prežívania epochy, je to návrat k estetizmu a tradícii so želaním vyjadriť konečnosť literatúry: rozprávanie. Súc inšpirovaná orientálnou múdrosťou sa nikdy nevzdialila od humanizmu renesancie: "Skutočné miesto zrodu je tam, kde ťa zavedú inteligentné pohľady na seba samého: moje prvé domoviny boli knihy." (cit. Marguerite Yourcenar: Hadriánove pamäti)

  • 1921 : Le Jardin des chimères (poésie), Záhrada chimér, prvotina o Ikarovi, symbole absolútna
  • 1922 : Les Dieux ne sont pas morts (poésie), Bohovia neumreli, zbierka básní
  • 1936 : Feux (poèmes en prose), Ohne, básne v próze
  • 1956 : Les Charités d'Alcippe (Le Flûte enchantée, Liège, poésies)
  • 1964 : Hortense Flexner, suivi de poèmes choisis (poésie, essai, traduction)
  • 1958 : Présentation critique de Constantin Cavafy 1863-1933, suivie d'une traduction intégrale des ses Poèmes (poésie, traduction)
  • 1964 : Fleuve profond, sombre rivière (poésie, traduction de negro spirituals), Rieka hlboká, riečka tmavá, preklad černošských spirituálov
  • 1979 : La Couronne et la Lyre (anthologie de poèmes traduits du grec), Veniec a lýra, preklad zbierky poézie z gréčtiny s komentárom
  • 1984 : Blues et Gospels (poésie, traduction)
  • 1984 : Les Charités d'Alcippe, (poème), Charitky Alcippove
  • 1992 : Écrit dans un jardin (poème illustré par Pierre Albuisson), Napísané v záhrade, poéma

Romány, novely, poviedky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1929 : Alexis ou le Traité du vain combat (novela),[1]
  • 1931 : La Nouvelle Eurydice (roman), Nová Eurydika, román, nadväzuje témou na Alexis.
  • 1934 : Denier du rêve (roman), Odriekanie sna, román o politickom atentáte
  • 1935 : La mort conduit l'attelage, Smrť riadi záprah, zbierka poviedok
  • 1938 : Nouvelles orientales, (nouvelles), Orientálne novely
  • 1939 : Le Coup de grâce (roman), Úder z milosti, román, téma - obdobie ruskej občianskej vojny
  • 1951 : Hadrianove pamäti a iné prózy (Mémoires d'Hadrien) (román)[2]
  • 1954 : Électre ou La chute des masques, Elektra alebo pád masiek
  • 1968 : L'Œuvre au noir,[3] Z obdobia neskorého stredoveku, hlavná postava Zenon je učencom, ktorý sa snaží presadiť proti inkvizícii.
  • 1985 : Le cheval à tête blanche (conte indien), Kôň s bielym čelom
  • 1993 : Conte bleu (contes), Modrá rozprávka

Dramatická tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1963 : Le Mystère d'Alceste (théâtre)
  • 1971 : Théâtre I (Rendre à césar, la Petite Sirène et le Dialogue dans le marécage) (théâtre)
  • 1954 : Électre ou La chute des masques, Elektra alebo pád masiek, divadelná hra

Eseje a príhovory

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1932 : Pindare, essai, Pindaros, esej o živote básnika Pindara
  • 1938 : Les Songes et les Sorts, Sny a osudy, poetické eseje
  • 1962 : Sous bénéfice d'inventaire (essai), S výhradou dodatočného preskúmania, zbierka esejí
  • 1962 : Ah, mon beau château (château de Chenonceau), Ah, môj krásny zámok
  • 1963 : Qui n'a pas son Minotaure ? Kto nemá svojho Minotaura?
  • 1971 : Réception de Madame Marguerite Yourcenar; Discours de M. Carlo Bronne et de Mme Marguerite Yourcenar (discours), Príjímací rozhovor pred voľbou do Belgickej akadémie
  • 1974 : Le Labyrinthe du monde. I, Souvenirs pieux, Zbožné spomienky
  • 1977 : Le Labyrinthe du monde. II, Archives du Nord, Labyrint sveta II, Archív severu
  • 1980 : Mishima ou la Vision du vide, (Gallimard, essai), Mišima alebo vízia prázdnoty, esej
  • 1981 : Discours de réception de Madame Marguerite Yourcenar à l'Académie française et réponse de Monsieur Jean d'Ormesson (discours): Prijímacia reč pri zvolení Mme. Yourcenar do Francúzskej akadémie a odpoveď M. Jeana d´Ormessona
  • 1982 : Comme l'eau qui coule (Anna, soror…, Un homme obscur, Une belle matinée) Ako voda, ktorá tečie
  • 1982 : Œuvres romanesques (Pléiade)
  • 1983 : Le Temps, ce grand sculpteur, Čas, ten veľký sochár
  • 1988 : Le Labyrinthe du monde. III, Quoi ? L'éternité, Labyrint sveta III, Čo? Večnosť.
  • 1989 : En pèlegrin et en étranger (essai), Na púti a v cudzine, esej
  • 1991 : Le tour de la prison (essai, voyages), Veža väzenia
  • 1995 : Lettres à ses amis et quelques autres (correspondance), Listy priateľom a ostatné
  • 2004 : D'Hadrien à Zénon : correspondance, 1951-1956 , Od Hadriána k Zenónovi, listy
  • 2007 : Une volonté sans fléchissement : correspondance, 1957-1960, Neochabujúca vôľa: Korešpondencia

Ceny a čestné tituly

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Alexis alebo Traktát o stratenom boji (slov. preklad) 1989, novela, ISBN 80-220-0115-5
  2. ↑ Hadriánove pamäti, román, ISBN 80-220-0115-5
  3. ↑ Počatie kameňa-slovenský preklad 1989, román, ISBN 80-220-0115-5

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky fakty v článku pochádzajú z knihy uvedenej v oddieli "Referencie"-"Hadriánove pamäti a iné prózy. Biografické údaje pochádzajú z jej predhovoru a doslovu.

Predchodca
Roger Caillois		 Kreslo 3
Francúzska akadémia
1980–1987		 Nástupca
Jean-Denis Bredin
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marguerite_Yourcenar&oldid=8138836“