Hadrianove pamäti a iné prózy

Hadrianove pamäti a iné prózy
Mémoires d'Hadrien suivi des Carnets de notes de Mémoires d'Hadrien.
Autor	Marguerite Yourcenar
Pôvodný jazyk	francúzsky
Krajina vydania	Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania	Gallimard
Dátum 1. vydania originálu	1971 a 1968
Literárne obdobie	neoklasicizmus
Literárny žáner	román - epištola
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy
Dátum slovenského vydania	1989
Väzba	pevná
Edícia	Vavrín
Vydavateľstvo	Slovenský spisovateľ
Číslo publikácie	3558
Autor obalu	Ľubomír Krátky
Zodpovedný redaktor	Helena Dobiášová
Technický redaktor	Viera Tichá
Výtvarný redaktor	Dušan Grečner
Jazykový redaktor	Elena Vadovičová
Autor doslovu	Ladislav Franek
Náklad	6500
Počet strán	680
Tlač	Nitrianske tlačiarne, n.p. Nitra
ISBN	ISBN 80-220-0115-5
	Literárny portál

Hadrianove pamäti a iné prózy je historický román - epištola o rímskom cisárovi Hadriánovi od autorky Marguerite Yourcenarovej. Písala ho od roku 1920 do roku 1951. Dielo malo veľký úspech u čitateľov. Román je napísaný historicky veľmi korektne a erudovane. Niekoľko prvých verzií autorka vlastnoručne zničila, pretože ich odmietali vydavatelia. Autorka si mohla okrem archívov a múzeí osobne obzrieť miesta, na ktorých sa odohráva dej románu. Za román obdržala cenu Francúzskej akadémie a bola do nej zvolená ako prvá žena v histórii tejto inštitúcie.

Obsah románu[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo patrí do štýlu novoklasicizmu. Je písané formou spomienok - memoárov rímskeho cisára Hadriana na konci jeho života v prvej osobe vo forme dlhého listu svojmu nástupcovi Marcovi Aureliovi. Bohatá historická výprava s veľmi presnými údajmi o jeho živote sú prepletené s rozprávaním o jeho homosexuálnom vzťahu k Antinoovi.^[1] Dielo je doplnené poznámkou autorky a podrobnými poznámkami vydavateľa.

Antinoos opísaný rukou Marguerite Yorucenarovej sťaby v podaní Hadrianovom je grécky chlapec z Bytýnie a Arkádie, pôvodom mladučký pastierik, pre ktorého Hadrian vytvoril mnohé umelecké a architektonické skvosty tej doby. Po rituálnej samovražde Antinoa dal postaviť na jeho počesť v Egypte nové mesto Antinoe a Antinoa dal pochovať neďaleko v skalách ako faraóna. V Eleusíne (veštiarni) založil jeho božský kult, pretože Antinoos umrel ako posvätná obeť v chráme boha.

V liste Markovi Aureliovi môžeme takisto čítať o novodobom Ježišovom kulte, ktorý práve vznikal, bolo to sto rokov po jeho skone na kríži. Opisuje sa v ňom cisárov vzťah ku Židom a kresťanom a ku tradičnej viere v Olymp a jeho panteón. Dobýjanie Jeruzalema je zaujímavou súčasťou histórie Hadrianovho panovania a preto je spomenuté i v jeho fiktívnom memoári. Román vykresľuje Hadriana ako neotrasiteľného vyznavača olympských božstiev. Ponúka sa porovnanie Antinoa a Krista na kríži, čo si autorka zrejme vedome pripúšťala ale výslovne neuviedla.